Život pakistanských pretekárskych holubov: steroidy a viagra

Pred starou poľnohospodárskou budovou uhniezdenou uprostred zelených polí ležia na chrbte dvaja muži. Pod sebou majú matrac, nohy opreté o tyrkysovo natretú stenu, zízajú na nebo posiate mráčikmi, občas na niečo ukážu prstom alebo namieria ďalekohľad.

22.09.2016 13:00
holuby Foto:
Ilustračné foto.
debata

Vo veľkej výške sa zrazu objaví tmavá vtáčia silueta kĺžuca nebom, aby po chvíľke zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila, napísal denník Los Angeles Times.

Pozorovanie vtákov však v týchto častiach Pakistanu nie je žiadnym ničnerobením. Onoho popoludnia bol vo vzduchu vzácny druh pretekárskeho holuba v hodnote stoviek dolárov – viac, ako ktorýkoľvek z pozorovateľov zarobil za posledný mesiac.

Tento holub je súčasťou letky cenených pretekárskych operencov patriaci podnikateľovi Rádžovi Iftichárovi Ahmadovi, ktorého farma pri pokojnej rieke Džihlam sa stala strediskom holubárskeho chovu.

Viac ako 300 ich tu plieska krídlami v rade na mieru postavených holubníkov na streche Iftichárovej farmy. A Iftichár návštevníkov víta v priestoroch, ktorých tmavomodrý náter je postriekaný holubím trusom.

„Necvičenému oku pripadajú ako normálne holuby,“ hovorí a vyťahuje z klietky vtáka so sivomodrou korunkou a bielymi pierkami. Kým ho drží za nôžky, zdvihne holubovi jedno krídlo, aby odhalil pruh temne modrej farby, ktorá je nanesená rovnako, ako by si maratónec prilepil pre lepší výkon pod koleno spevňovaciu pásku.

Ľudia cvičia pretekárske holuby po celom svete, ale v Pakistane má toto hoby obzvlášť bohatú históriu. V dobách Mughalskej ríše, ktorej počiatky sa datujú do 16. storočia, podľa legiend nosili poštové holuby posolstvo od panovníkov mužom na bojisku – alebo ženám v háremoch.

V súčasnosti je chov holubov – kabútar parvár – už len koníčkom, hoci ho muži, ako je Iftichár, berú smrteľne vážne. Holubári svoje vtáky cvičia tak, aby zostali vo vzduchu tak dlho, ako je len možné – zvyčajne viac ako 12 hodín v kuse – než sa vrátia domov.

Žiadna štartová čiara neexistuje. Všetky vtáky v súťaži v stanovenú chvíľu vyrazia zo svojich bidielok, často mnoho kilometrov od seba. Chovatelia ich s pomocou ďalekohľadov pozorujú z krajiny, ale často sa im holuby čoskoro stratia z dohľadu.

Stopky sa zastavia, len čo holub pristane opäť na bidielku. Pristáť kdekoľvek inde znamená diskvalifikáciu – ak je holub pristihnutý.

Od chovateľa k chovateľovi prechádzajú porotcovia vykonávajúci náhodné kontroly, ale prevažne je súťaž založená na poctivosti. „Sú cvičené tak, aby nikde inde ako doma nepristáli,“ hovorí Iftichár. „V našom športe panuje vzájomný rešpekt.“

Jeho holuby trikrát za sebou vyhrali každoročnú súťaž provincie Pandžáb a pred piatimi rokmi jeho holub skončil druhý v medzinárodnej súťaži usporiadanej v Spojených arabských emirátoch. Raz dostal ponuku, aby vymenil jedného zo svojich najlepších letcov za nový sedan značky Toyota. Odmietol. „Toto je pre nás viac ako len hra,“ hovorí. „Je to tradícia.“

V prízemí medzitým starší muž v chatrnej bielej košeli drví vo veľkej nádobe kŕmenie pre holuby. Tu je podstata úspešného holubárstva, hovorí Iftichár. Keď dobre kŕmite svoje holuby, dokážu lietať celé hodiny a hodiny bez toho, aby pocítili únavu.

Presné zloženie zmesi pre svojich holubích šampiónov prezradiť nechce, ale je v nej cícer, proso, mandle, kardamóm, bylinky – a občas tiež steroidy, ktoré sú v iných športoch zakázané. "Steroidy im pomáhajú, aby nedostali smäd, a potom vydržia lietať desať alebo 12 hodín.

Je to povolené, rovnako ako prípravky na uvoľnenie svalov. V tomto športe môžete naozaj urobiť čokoľvek. Ja holubom dávam dokonca aj viagru," priznáva Iftichár. „Moja žena ma za to nenávidí,“ dodáva so smiechom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #holuby #viagra #steroidy