Film o etnických čistkách z čias druhej svetovej vojny, počas ktorých zahynuli desiatky tisíc ľudí, rezonoval už dlho pred premiérou. Historici oboch krajín doteraz nedokázali dospieť k spoločnému pohľadu na udalosti vo Volyni v roku 1943. Tento rok im „pomohli" politici: poľský Sejm označil vtedajšie udalosti za genocídu spáchanú ukrajinskými nacionalistami. Sotva sa dá čudovať, že mnoho poľských i ukrajinských expertov sa obávala, že film Wojciecha Smarzowského ešte zhorší vzťahy medzi oboma štátmi.
„Smarzowski je preslávený umením zobrazovať temné dno ľudskej duše, ponurosť, beznádej, nenávisť a podlosť," napísala jedna z kritičiek. Na septembrovom festivale v Gdyni, kde sa film premietal po prvý raz, niektorí diváci vybiehali zo sály, keď sa na plátne objavili naturalistické scény vrážd a mučenia.
Fakty ustúpili umeniu
Film sa začína scénou zo svadby mladej Poľky s ukrajinským rovesníkom: spieva sa dvojjazyčne a všetci si skvele rozumejú. Potom vypukne vojna, do dediny vtrhnú Sovieti aj Nemci a začína sa peklo. Bandy Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) s podporou miestnych Ukrajincov prepadajú poľské dediny a Poliaci siahajú po krutej odvete. Vo víre smrti a nenávisti sa nevesta Zosia snaží zachrániť seba a svoje deti.
Smarzowski sa radil s historikmi, avšak hovorí, že film je umeleckým dielom, a nie učebnicou dejepisu.
Ospravedlňuje to však rad historických nepresností?
Napríklad v jednej z najsilnejších scén ukrajinský kňaz svätí sekery, kosáky, vidly a kosy, s ktorými sa chystajú vraždiť poľských susedov. Zábery vyzerajú úžasne, ale jeden z poľských znalcov volyňskej tragédie Grzegorz Motyka pripúšťa, že podobné svedectvá nie sú. Alebo „bandy UPA" vyzerajú vo filme ako oveľa väčšie zlo než nacisti a najmä Sovieti. Chýbajú aj širšie historické súvislosti a vysvetlenie, čo viedlo k tomu, čomu na Ukrajine hovoria Volyňská tragédia a v Poľsku genocída.
Kde sa vzala nenávisť?
Volyň z úvodu filmu je idylické miesto, kde Ukrajinci, Poliaci a Židia žijú v mieri a bez problémov. Ak niečo poburuje, tak že vraj Poliaci dostali lepšiu pôdu, ako tvrdia Ukrajinci pri popíjaní. Stačí to k zrodeniu vlny nenávisti s desaťtisícami mŕtvych? Divák si má zjavne myslieť, že áno.
Je Volyň protiukrajinským filmom? To si Smarzowski určite neprial. Priznáva, že hľadal medzi Ukrajincami spoluautora, ale nikto nereagoval.
„Niekoľkým skvelým ukrajinským hercom ponúkli role. Keď si ich prečítali, tak odmietli s tým, že je to ozajstná škola nenávisti," napísala poľská verzia časopisu Newsweek. V dôsledku čoho, časť „banderovcov" hovorí s výrazným poľským prízvukom.
Karikatúra Ukrajincov
Až na výnimky sa Ukrajinci zobrazujú stereotypne, občas ako karikatúry. Až na pár postáv vyzerajú ako odľudštený dav, ktorý vraždí Poliakov, radostne víta všetkých nových vládcov a kričí „Sláva Ukrajine, sláva hrdinom!". Nešlo to zaobísť sa bez scén, ktoré pôsobia až groteskne?
Režisér tvrdí, že film pomôže k zmiereniu. „Snímka má byť mostom, a nie múrov. Za istý čas film prispeje k očisteniu vzťahov," tvrdí. Volyň podľa neho nie je proti Ukrajincom, ale proti nacionalizmu.
Za všetkým nemôže byť Rusko
Režisér usporiadal predpremiéru pre ukrajinských diplomatov. Reakcia bola chladná. Ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Andrij Deščycja vyhlásil, že film nevystihuje dianie vo Volyni a že pravdepodobne poslúži k roznecovaniu nenávisti medzi Ukrajincami a Poliakmi „treťou silou", čím mienil Rusko.
Ukrajinskí komentátori určite nazvú Volyň ďalšou poľskou „ranou do chrbta" krajiny, ktorá vedie hybridný vojnu s Ruskom. Sotva akceptujú ako ospravedlnenie, že Smarzowski začal na filme pracovať ešte v roku 2012.
Známy poľský kňaz Tadeusz Isaakowicz-Zaleski po jednom premietaní Volyne vyhlásil, že heslo „Sláva Ukrajine!" znie ako „Heil Hitler!". Vzhľadom na videné na to mal právo, no znie to ako voda na propagandistický mlyn Kremľa.
„Čo s tým má Rusko spoločné? Sú to naše dejiny – naše a vaše. Musíme poznať pravdu, tak sem neťahajte Rusko," znie typická emocionálna reakcie divákov filmu Volyň. „Desiatky rokov sme robili všetko, aby si Ukrajinci o nás preboha nemysleli nič zlé, aby sme ich neranil. Nosili sme ich na rukách, vyhýbali sme sa všetkému bolestnému. Kvôli Rusku. Tento film nám pomáha z toho vyrásť a inak sa pozrieť na nás a naše priority," vyhlásil publicista Piotr Skwieciński.
Ako história ovplyvní prítomnosť
Podľa ukrajinského historika Jaroslava Hrycaka sa to najhoršie, čo sa mohlo v ukrajinsko-poľských vzťahoch stať, už stalo, a tak škoda nie je nijako kritická. Inou vecou je, ako Volyň ovplyvní situáciu Ukrajincov žijúcich v Poľsku.
„Film ma sklamal. Je to čiernobiely obrázok, v ktorom sú Ukrajinci príliš čierni a Poliaci príliš bieli," hovorí učiteľka Katarzyna, ktorá ako jedna z mála divákov bola po premiére ochotná hovoriť s ukrajinským novinárom. Má v triede aj pár ukrajinských žiakov a chcela urobiť triedny výlet do kina. Teraz pripúšťa, že to nie je najlepší nápad.