Vláda v Kosove čelí silnému opozičnému hnutiu, ktoré využíva strach a chudobu obyvateľov na podnecovanie nenávisti a nacionalizmu. Akékoľvek ústupky srbskej strane vyvolali v Kosove ďalšiu nespokojnosť a priamo ovplyvnili vzostup nacionalistického hnutia. Vzhľadom na zjavnú neschopnosť riešiť sociálne problémy ľudí a na vysoký stupeň korupcie je jasné, že kosovská vláda s ďalšími ústupkami skončí, aby si zachovala svoje politické postavenie.
Srbská vláda na druhej strane využíva konštruktívny postoj v rokovaniach iba ako prostriedok na získanie medzinárodnej podpory, ale súčasne s tým v krajine potláča slobody a podkopáva právny štát a demokraciu. Navyše väčšina voličov vládnucej Srbskej pokrokovej strany sú nacionalisti a vláda si musí zachovať povesť „bojovníka za národné záujmy". To je dôvod, prečo všetci oficiálni predstavitelia, s výnimkou premiéra Aleksandara Vučiča a provládnych médií, zostávajú nepriateľskí voči Prištine a Albáncom.
Jedna dohoda, rôzny výklad
Po dlhých rokovaniach Srbsko a Kosovo vlani v auguste podpísali štyri dohody. Týkali sa vzniku spoločenstva srbských obcí v Kosove, energetiky, telekomunikácií a mosta cez rieku Ibar, ktorá na severe rozdeľuje mesto Mitrovica. Pre Srbsko bola najdôležitejšia dohoda o spoločenstve, ktorú Belehrad oslavoval ako veľké víťazstvo a kľúčovú záruku na zachovanie srbskej prítomnosti v Kosove, teda aspoň obcí sa srbskou väčšinou.
Foto: SITA/AP, Darko Vojinovic
Ako sa však stalo tradíciou v procese „normalizácie" vzťahov Srbska a Kosova, obe strany majú vlastný výklad dohôd. Pre Kosovo to nebolo srbské víťazstvo, ale konečné uznanie kosovskej zvrchovanosti nad celým územím. A zatiaľ čo srbské médiá trvali na tom, že spoločenstvo bude znamenať rovnaký druh územnej autonómie, akú má Republika srbská v Bosne, podľa predstaviteľov Kosova to bude skôr niečo ako mimovládna organizácia.
Veľké slová na úkor riešenia problémov
Spoločenstvo srbských obcí bolo ústrednou otázkou pre obe strany pre takmer mýtický význam teritória na Balkáne. V centre všetkých rokovaní oboch strán sú vždy štatút územia, hranice, medzinárodný status a rôzne symboly.
Otázka územia tiež zostáva hlavnou prekážkou takzvanej normalizácie na západnom Balkáne. Namiesto aby sa sústredili na denné problémy ľudí, zaujímajú sa politici viac o boj za ideály z 19. storočia. Veľké slová ako nezávislosť, zvrchovanosť, územná celistvosť a podobne nestratili v tejto časti sveta za uplynulých sto rokov na význame. Stále magicky pôsobia na spoločnosť a vo voľbách zabezpečujú hlasy, čo je pre politikov vždy dôležité.
Foto: SITA/AP, Stringer
To je tiež jeden z hlavných dôvodov, prečo sú ostatné dohody v úzadí. Spoločenstvo nemá na denný život takmer žiadny vplyv, napriek všetkej snahe politikov dokázať niečo iné. Pritom pre ľudí v Kosove, Srbov i Albáncov, sú veľmi dôležité dohody o energetike a telekomunikáciách. Pokiaľ ide o telekomunikácie, okrem problémov okolo udelenia vlastného medzinárodného telefónneho kódu Kosovu situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že si obe strany robia nárok na majetok telekomunikačnej spoločnosti, ktorý je v Kosove a ktorý patril či patrí Srbsku.
Delenie majetku
Majetkový problém sa však netýka len telekomunikácií. Je súčasťou širšej otázky osudu všetkého bývalého štátneho majetku v Kosove, vrátane spoločností, energetických objektov a pôdy. Srbsko trvá na tom, že všetok majetok štátu v Kosove je srbským majetkom v súlade s jeho stanoviskom, že Kosovo je naďalej súčasťou Srbska.
Na druhej strane Kosovo prevzalo majetok štátu v roku 1999, keď Srbsko z Kosova formálne odvolalo ozbrojené sily a inštitúcie. Kosovská vláda tvrdí, že všetok štátny majetok v Kosove prešiel na novo vytvorený štát v súlade s praxou zavedenou v procese nástupníctva v bývalej Juhoslávii.
Foto: SITA/AP, VISAR KRYEZIU
Rovnaký problém – vlastníctvo – znemožňuje aj realizáciu energetickej dohody. Strany sa sporia o to, komu čo patrí, a vzájomne sa obviňujú z blokovania.
V uplynulých dňoch vyvolal v Srbsku pozdvihnutie kosovský parlament, ktorý schválil zákon, podľa ktorého sa vlastníkom kedysi slávneho priemyselného gigantu Trepča na severe Kosova stáva z 80 percent kosovský štát. Srbsko to označilo za protiprávny krok a tento majetkový problém tak nadobudol ešte väčšiu závažnosť a urobil z neho ohnisko novej krízy medzi Srbskom a Kosovom.
Neúprimné vlády
Žiadna z dohôd sa teda nezačala plniť a celý normalizačný proces je vážne ohrozený. Dve neúprimné vlády vedú „normalizačný" proces, ktorý nedáva prednosť mieru, stabilite ani lepšej budúcnosti ľudí v Srbsku a Kosove, ale politickým záujmom. Obe udržujú pri živote nacionalizmus ako silnú politickú zbraň a zahrávajú sa s ohňom, zatiaľ čo predstierajú, že sú faktorom mieru a stability.
Európska únia si je toho plne vedomá a je len otázkou času, než budú obe strany prinútené prijať realitu – že obe vlády tvoria ľudia, ktorí vyvolali nenávisť a vojnu a zďaleka nie sú schopní normalizovať vzťahy medzi Srbmi a Albáncami.