Rousseauove názory, že spoločenskú zmluvu uzatvára a vypovedá ľud, kým panovník ju len vykonáva, i jeho radikálne odmietanie sociálnej nerovnosti – súkromný majetok je podľa neho krádežou – rozhodujúcou mierou ovplyvnili revolucionárov 18. storočia a utopický socializmus.
Rousseauov román Emil je nielen revolučným spisom, ale aj dojímavým. Revolučným sa stal v pedagogike. Tým, že hlásal návrat k prírode, nutnosť vychovávať deti v priamom kontakte s vecami, o ktorých sa učia. Krásny návod, ako vychovávať deťúrence. No veľký filozof, sociálny reformátor, vychovávateľ, moralista nebol príkladom. Práve naopak. To, ako sa on staral, aby vyrástlo nové pokolenie, bolo neuveriteľné, odstrašujúce, absurdné.
Rousseau sa ťažko boril životom. Jeho matka umrela krátko po pôrode a otec sa ho vzdal, keď mu bolo desať rokov. Okúsil najrozličnejšie povolania, kým si našiel svoje miesto pod slnkom. Ako tridsaťtriročný sa oženil so slúžkou Terezou, nepoškvrnenou vzdelaním. Nevedela ani poriadne čítať a márne sa usiloval, aby ju naučil rozoznať ciferník.
Ani nie o rok sa im narodil syn. Nastal čas uviesť svoje pedagogické názory do praxe. Ale ako sa môžu postarať o decko, keď oni sami žijú v biednych pomeroch a nemôžu sa postarať ani len o seba? Východisko mu poradili kamaráti z hostinca: dať syna do sirotinca. Tereza síce namietala, ale naveľa sa mu ju podarilo presvedčiť.
Zakrátko po prvom dieťati prišlo druhé, potom tretie, štvrté, piate. Všetky poputovali do sirotinca. S odôvodnením, že rodičia nemajú dostatočné materiálne podmienky na ich výchovu. Pritom Rousseau o otcovstve napísal v Emilovi: „Ani chudoba ani práca ani iné zretele ho nezbavujú dieťa živiť a vychovávať.“ Čo čakalo deti v sirotinci? Štatistka z toho obdobia uvádza, že ročne sa v parížskych sirotincoch ocitlo vyše tritisíc detí. Do roka väčšina z nich umrela, Dospelosti sa z nich dožilo len niekoľko. Osvietenecký filozof Reausseau pripravil svojim deťom ešte oveľa horšie detstvo ako jeho rodičia jemu.
Voltaire, Rousseauvov súčasník, pre tieto a iné filozofove skutky napísal s príznačnou britkosťou: „Myslím, že Herostratova suka sa stretla s Diogenovým psom a splodili štence, ktorých priamym potomkom je Jean Jacques Rousseau.“