Tucet kuriozít o Nobelových cenách

Podľa poslednej vôle vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela sa oceňuje zásadný vedecký výskum, technické objavy či prínos pre ľudstvo. Lenže mýliť sa je ľudské, a tak sa stane, že občas cenu za mier dostane aj terorista. Zato viackrát nominovaný Mahátma Gándhí obišiel napokon naprázdno. Prípadne sa z peňažnej odmeny netešil vedec, ale jeho exmanželka.

1. Ocenená v sedemnástich

Doteraz najmladšou nositeľkou Nobelovej ceny je Malala Júsufzajová, ktorá ju získala za mier v roku 2014. Keď jej ju udelili, mala dievčina z Pakistanu ešte len 17 rokov. Dovtedy bol najmladším držiteľom Nobelovej ceny britský fyzik William Lawrence Bragg. Ten Nobelovu cenu získal v roku 1915 ako 25-ročný spolu so svojím otcom Williamom Henrym Braggom.

2. Vydražené medaily

Začiatkom decembra 2014 Američan James Watson ponúkol cez aukčný dom Christie's na predaj svoju nobelovskú medailu. Tú získal s Nobelovou cenou v roku 1962 spolu s Britom Francisom Harrym Comptonom Crickom a Novozélanďanom Mauriceom Hughom Frederickom Wilkinsom za objav molekulovej štruktúry nukleových kyselín a ich významu pri prenose informácií.

Dvadsaťtrikarátovú zlatú medailu za 4,75 milióna dolárov (v prepočte 3,9 milióna eur) vydražil Ališer Usmanov, najbohatší človek v Rusku s majetkom 18,6 miliardy dolárov. Chcel ju vrátiť 86-ročnému Watsonovi, aby podľa svojho želania mohol výťažok venovať výskumným inštitútom.

Nobelove ceny však boli na aukciách už pred Watsonom, len ich nikdy dovtedy neponúkol na predaj sám nositeľ. Už v roku 2013 bola ponúknutá medaila Watsonovho kolegu Francisa Cricka. Crick však zomrel v roku 2004. Jeho zlatú medailu vydražili za 2,2 milióna dolárov.

3. Ceny pre celú rodinu

Curieovcov ťažko niekto prevýši: Marie Curie bola prvá žena, ktorá získala Nobelovu cenu – spolu so svojím mužom Pierrom v roku 1903 za fyziku. A získala dokonca aj druhú Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu v roku 1911. O 23 rokov neskôr dostala cenu aj jej dcére Irene spolu so svojím mužom Frédéricom Joliotom – tiež za chémiu.

4. Vedec či vojnový zločinec?

Nemecký chemik Fritz Haber získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 1918, keď sa mu podarilo umelo vyrobiť vo veľkom množstve amoniak z dusíka a vodíka. Amoniak sa využíva pri výrobe umelých hnojív a strelného prachu. Cena bola dosť problematická: už predtým Haber vyvinul bojové plyny ako chlór na použitie v zákopoch počas 1. svetovej vojny.

Jeho vlastná žena, tiež chemička, proti tomu protestovala a v roku 1915 spáchala samovraždu – manželovou služobnou zbraňou počas slávnostnej večere na oslavu prvého použitia chlóru ako bojovej látky v Ypres.

Strelila si do srdca a zomrela ďalšie ráno. V to ráno Haber odišiel na východný front dohliadať nad vypustením plynu proti Rusom. Okrem ženy protestoval a Habera vystríhal aj chemik Otto Hahn. Po skončení vojny Habera považovali za vojnového zločinca.

5. Rozvod za všetky peniaze

Albert Einstein si musel na svoju Nobelovu cenu dlho počkať, pretože nobelovskej komisii sa zdali jeho poznatky príliš teoretické. Keď v roku 1921 konečne cenu za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky a za svoje fyzikálne objavy získal, peňažnú odmenu, ktorá k nej patrí, si už nikdy nestihol užiť.

Sľúbil peniaze svojej žene Mileve, aby súhlasila s rozvodom. Aj exmanželka Roberta Lucasa, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, sa tešila z exmanželových peňazí. Lucas jej musel prenechať pol milióna dolárov, teda polovicu odmeny.

Kým preňho prišla Nobelova cena priskoro, pre bývalú partnerku práve včas: Tá totiž súhlasila s rozvodom v prípade, že dostane polovicu ceny, ak jej manžel získa Nobelovu cenu v najbližších siedmich rokoch po rozvode. Keď sa Lucas v októbri 1995 o svojej cene dozvedel, práve sa končil siedmy rok.

6. Churchilla vyznamenali za písanie

Britský štátnik sir Winston Churchill sa za svoje politické zásluhy tešil všeobecnému uznaniu. Menej známe je, že ho ocenili aj za jeho rečnícke umenie, historické a biografické spisy. Ani samotnému nositeľovi Nobelovej ceny nebolo jasné, za čo ho vlastne vyznamenávajú. Keď sa Churchill dozvedel, že dostane Nobelovu cenu, opýtal sa: Na akom poli? Získal ju v roku 1953 za literatúru.

7. Terorista či mierotvorca

Za túto Nobelovu cenu za mier sa neskôr členovia nobelovskej komisie ospravedlnili. V roku 1978 vyznamenali bývalého izraelského premiéra Menachema Begina, známeho zástancu tvrdej línie, ktorý pred vznikom Izraela viedol teroristickú organizáciu Irgun.

Komisia pôvodne chcela uctiť len egyptského prezidenta Anvara Al Sadata za jeho mierový kurz s Izraelom, ale potom sa cítila pod tlakom, aby ocenila aj začiatok „spoločnej zmierovacej politiky“.

8. Predčasná cena

Niektorí označujú Nobelovu cenu za mier pre Jásira Arafata, Šimona Peresa a Jicchaka Rabina za omyl roka 1994. Dôvodom bolo podanie rúk nezmieriteľných rivalov Arafata a Rabina pri dohode o odchode izraelských jednotiek z pásma Gazy a Jericha, po ktorom Rabin povedal: „Pretieklo už dosť krvi, dosť sĺz. Dosť!“ Ďalší priebeh histórie ukázal, že táto Nobelova cena bola udelená predčasne. Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínou napokon zlyhali.

9. Ocenený nacista

Adolf Butenandt (1903–1995) získal v roku 1939 Nobelovu cenu za chémiu – za svoju analýzu chemickej štruktúry rôznych sexuálnych hormónov. Butenandt, člen NSDAP, však bol v podozrení, že spolupracoval s rasovými hygienikmi Tretej ríše a vedel aj o pokusoch Mengeleho na ľuďoch. Butenandt ku koncu vojny nechal všetok kompromitujúci materiál svojho inštitútu zničiť. V roku 1960 sa stal prezidentom Spoločnosti Maxa Plancka.

10. Zabudnutá objaviteľka

Britský rádioastronóm Anthony Hewish (nar. 1924) dostal v roku 1974 Nobelovu cenu za fyziku neprávom. Vyznamenali ho za jeho „rozhodujúcu rolu pri objave pulzarov“. Nový druh hviezdy však v skutočnosti objavila jeho doktorandka Jocelyn Bell Burnellová. Tá však pri udeľovaní ceny nebola ani len spomenutá.

11. Prekvapenie

Americký chemik čínskeho pôvodu Roger Tsien sa čudoval, prečo telefón jeho susedky stále vyzváňa – kým na internete nezbadal, že dostal Nobelovu cenu za chémiu. Stal sa jej spoludržiteľom za objav zeleného fluorescenčného proteínu.

12. Goebbelsov obľúbenec

Nór Knut Hamsun (1859–1952) získal v roku 1920 Nobelovu cenu za literatúru. Oslavovali ho ako literárneho génia – právom. Knut Hamsun však ospevoval nemecký národný socializmus, dokonca tak úspešne, že mu Goebbels každoročne gratuloval k narodeninám.

Hamsun dokonca ministrovi propagandy Tretej ríše daroval svoju nobelovskú medailu. Keď v roku 1935 dostal Nobelovu cenu za mier Carl von Ossietzky, ktorého nacisti uväznili, Hamsun protestoval: „Keď vláda zriadi koncentračný tábor, mali by ste vy a svet pochopiť, že pre to má dobré dôvody.“