"Je na môj vkus príliš ľavicová,“ povedal o bývalej šéfke americkej diplomacie prezident George H. W. Bush, keď opúšťal Biely dom. Prehral voľby s Billom Clintonom v roku 1992.
Clintonová sa po tom, čo sa jej manžel dostal do Bieleho domu, snažila presadiť agendu zdravotníckej reformy. Jej základom bolo, aby zamestnávatelia poskytovali pracovníkom poistenie v oveľa väčšej miere. Narazila však na odpor dokonca vo vlastnej strane.
Pre republikánov bola Clintonovej zdravotnícka reforma priam politickým požehnaním. Odmietli ju totiž nezávislí voliči. Aj preto republikáni vo voľbách do Kongresu v roku 1994 ovládli Snemovňu aj Senát.
Teraz je situácia iná. "Hillary Clintonová má v skutočnosti bližšie k centristickým republikánom, ako k ľavicovej časti vlastnej Demokratickej strany,“ vyhlásil o kandidátke James Boys z Richmondskej medzinárodnej americkej univerzity v Londýne, autor knihy Hillary Rising (Vzostup Hillary).
"Preto mala aj počas primárok problém získať hlasy mladých voličov. Tie išli práve k ľavicovému kandidátovi Berniemu Sandersovi. Mladí voliči správne videli v Clintonovej umiernenú, centristickú kandidátku,“ pripomína Boys.
Ženy neberieme
Hillary Clintonová, rodená Rodhamová, sa narodila 26. októbra 1947 v Chicagu. Dobrá žiačka vyrastala v konzervatívnom prostredí, ale chvíľu sa chcela stať astronautkou. Dokonca napísala do NASA. Odpoveď, ktorú dostala, bola, že ženy neberú.
Už tento malý príbeh z detstva akoby predznamenal celú politickú kariéru Clintonovej. O odpovedi z NASA z roku 1961 sa totiž nenašiel záznam. Clintonovej kritici tvrdili, že príbeh znie príliš dobre na to, aby to bola pravda.
Stúpenci političky zase hovoria, ako ju takéto stretnutia s realitou, ktorá odsúvala ženy na vedľajšiu koľaj, formovali. Denník Washington Post sa snažil vypátrať, ako to s odpoveďou z NASA skutočne bolo. Na základe dostupných informácii noviny napísali, že príbeh sa skutočne stal. Horšie to už bolo, keď v roku 2008 počas svojej prvej prezidentskej kampane niekoľko ráz zopakovala, ako v roku 1996 priletela do Bosny na leteckú základňu v Tuzle.
"Pamätám si, že sme pristávali pod paľbou ostreľovačov. Na letisku mala byť nejaká privítacia ceremónia. Namiesto toho sme s hlavami dolu bežali do pripravených vozidiel, aby sme sa dostali na našu základňu,“ vyhlásila Clintonová.
Dramatický opis mal v kampani v roku 2008 ukázať kandidátku, ktorá je schopná čeliť nebezpečenstvu. Namiesto toho to bol jeden z klincov do rakvy prvého pokusu získať Biely dom. Nikto, kto letel s Clintonovou, si na nič podobné nepamätal. A keď sa na internete objavilo video, ako vtedajšiu prvú dámu vítajú deti, jedno bolo jasné, Clintonová klamala.
"Jej problémom je, že vo veciach, ktoré ľudia očakávajú od politických lídrov, príliš neskóruje. Republikáni a Donald Trump útočia na jej dôveryhodnosť a čestnosť. V septembri v prieskume organizácie Pew Research Centre sa viac ako tretina Američanov vyjadrila, že ich znepokojuje Clintonovej minulosť a nevedia, či jej môžu veriť,“ pripomenul pre Pravdu Thomas Scotto, expert na americkú politiku zo Strathclydskej univerzity v Glasgowe.
Podľa priemeru posledných prieskumov stále viac ako 52 percent Američanov vníma Clintonovú negatívne. Opačný názor má 43 percent obyvateľov USA.
"Je to dôležité? Áno. V tom zmysle, že keby Clintonovú vnímali ľudia pozitívnejšie, jej súboj s Trumpom by bol iný. Nebol by relatívne tesný, ale vyhrávala by úplne presvedčivo,“ pripomenul pre Pravdu Mark Rozell z Univerzity Georgea Masona vo Virgínii.
"Neustále sa opakujú príbehy o nadácii Clintonovcov, o chýbajúcich e-mailoch či o veľkých peniazoch, ktoré dostala Clintonová za prejavy pre Wall Street, ktoré nezverejnila. Iba nahrávajú všeobecnému pohľadu na to, že Clintonová a jej manžel majú etické problémy. Všetko to má pritom aj základ v hlbšej minulosti. Ide o obvinenia z čias, keď bol Bill Clinton guvernérom Arkansasu.
A, samozrejme, úlohu hrá aj snaha o jeho odvolanie, keď bol prezidentom,“ uviedol Rozell v narážke na aféru Clintona s Monicou Lewinskou, keď ako šéf Oválnej pracovne pod prísahou klamal, že nemal sex so stážistkou v Bielom dome.
Dvaja za cenu jedného?
Stúpenci súčasnej demokratickej nominantky pripomínajú, že nekandiduje Bill, ale Hillary. Clintonove škandály so ženami, keď ide aj o jedno nepotvrdené obvinenie zo znásilnenia, však vrhajú tieň na momentálnu kandidatúru jeho manželky. Kritici ju obviňujú z toho, že pre ženy, ktoré jej manžel údajne zneužíval, nič neurobila, ba že ich dokonca zastrašovala.
A že aj sami Clintonovci predsa tvrdia, že sú politický pár. Zodpovednosť teda leží na pleciach oboch. Clinton v roku 1992 v kampani povedal, že keď ho Amerika zvolí, získa dvoch ľudí za cenu jedného. V Arkansase volali pár Billary. Teraz sa zase predpokladá, že keď Clintonová vyhrá, Bill bude mať v novej vláde dôležitú ekonomickú úlohu.
Víťazstvo je stále vzdialené aj napriek priaznivým prieskumom verejnej mienky. Trumpa potápa jeho aféra, keď na nahrávke z roku 2005 vulgárnym spôsobom hovorí tom, že keď je bohatá celebrita, môže si so ženami robiť, čo chce.
Pozor však. Politická kariéra Clintonovej mala vždy úskalia. Už v roku 2008 sa uchádzala o prezidentskú nomináciu v Demokratickej strane. Hoci bola na začiatku primárok jasnou favoritkou, porazil ju mladý černošský senátor Barack Obama a stal sa prvým afroamerickým šéfom Bieleho domu. Clintonová s ním viedla súboj na ostrie noža až do poslednej chvíle. Keď ju však Obama požiadal, aby bola jeho ministerkou zahraničných vecí, miesto prijala.
V jej súčasnom politickom zápase proti republikánovi Trumpovi si zase len veľmi ťažko vedia ľudia predstaviť, že v roku 1964 bola dobrovoľníčkou v prezidentskej kampani Barryho Goldwatera. Tohto republikána dnes niekedy prirovnávajú práve k Trumpovi.
Goldwater, rovnako ako teraz kontroverzný miliardár, išiel proti elitám strany. Podporoval tiež kontroverznú honbu na komunistov senátora Josepha McCarthyho a hlasoval proti legislatíve o občianskych právach v roku 1964, ktorá postavila mimo zákon diskrimináciu na základe rasy, farby pokožky, náboženstva, pohlavia a etnickej príslušnosti. Podobne v súčasnosti Trump stavia svoju kampaň aj na rasistických a xenofóbnym názoroch.
Clintonová pritom dnes predstavuje úplný opak Goldwatera (a Trumpa). Keby v amerických voľbách volili len ženy, bez problémov by ich vyhrala. V prípade, že by hlasy odovzdávali iba muži, jednoznačným víťazom by bol Trump. Ak by sme si predstavili scenár, že by volili len Afroameričania, Clintonová by vyhrala v každom americkom štáte.
Myseľ konzervatívca a srdce liberála. Takto sa opísala samotná Clintonová. "Presne to sedí,“ vyhlásil o nej slávny americký novinár Carl Bernstein, ktorý pomohol odhaliť aféru Watergate. Chladne kalkulujúca a manipulatívna? Alebo politička, ktorá sa zastáva práv detí a žien na celom svete a do detailov pozná sociálne, ekonomické aj zahraničnopolitické problémy sveta?
Demokratická nominantka je asi oboje. Je to však v výnimočné? A faktom je aj to, že takého hodnotenia sú neraz sexistické. Keď sa o mužovi politikovi povie, že je chladne kalkulujúci a manipulatívny, je to neraz vnímané ako cnosť. Pri ženách je to skôr naopak.
"Vždy ma ohúrilo, aká je múdra a ako sa vie presne vyjadriť k veciam,“ povedal pre Pravdu Darrell West z Brookingsovho inštitútu, ktorý Clintonovú pozná osobne. "Vie o problémoch, dokáže pomenovať, akým výzvam verejnosť čelí. Chápe to,“ pripomína expert na americkú politiku.
Neznamená to, že Clintonová je bez chýb. Súkromný e-mailový server, ktorý využívala, keď bola šéfkou americkej diplomacie, jej doteraz pridáva vrásky na čele. FBI, ktorá aféru vyšetrovala, tvrdí, že žiadny racionálny prokurátor by nezačal v tomto prípade stíhanie. Clintonová sa však pri vysvetľovaní e-mailov na verejnosti zamotáva do právnických kľučiek a pôsobí veľmi nepresvedčivo.
Podobne je to s jej prednáškami za zatvorenými dverami pre Goldman Sachs a ďalšie firmy z roku 2014. Clintonová ich odmietla zverejniť, hoci ju na to vyzýval už súper v primárkach Bernie Sanders. Ľavicový vermontský senátor sa ju snažil vykresliť ako političku, ktorá má príliš blízko k Wall Streetu.
V posledných dňoch začala zverejňovať časti prejavov stránka Wikileaks. Aj v nich akoby bojovalo pragmatické, konzervatívnejšie myslenie s liberálnym názormi.
"Nemám jasnú pozíciou, čo sa týka tejto politiky, ale myslím si, že rastie napätie či dokonca hnev v našej krajine, pretože si ľudia myslia, že hra je falošná,“ povedala Clintonová v roku 2014 narážajúc na problém príjmovej nerovnosti.
"Nikdy som tento pocit nemala, keď som vyrastala. Nikdy. Aj vtedy boli bohatí ľudia. Môj otec sa rád sťažoval na veľké spoločnosti a veľkú vládu, mali sme však solídnu výchovu strednej triedy. Mali sme dobré verejné školy. Mali sme dostupnú zdravotnícku starostlivosť. Mali sme málo, rodinný dom, otec šetril, neveril v hypotéky. Takto sme žili. Teraz som od toho, pochopiteľne, svojím spôsobom odtrhnutá, pretože sme na tom s manželom ekonomicky dobre. Ale nezabudla som,“ uviedla Clintonová.
Závisí už asi len od názoru na Clintonovú, čo si ľudia z takejto reči zoberú. Odporcovia poukazujú na priznanie, že je odtrhnutá od problémov strednej triedy. Jej stúpenci pripomínajú vetu, že nezabudla.
"Clintonovej dobré vzťahy s finančnými inštitúciami vytvárajú atmosféru neistoty okolo jej kampane,“ priznáva aj West. "Na druhej strane ju to môže dostať do pozície, aby tlačila na zmeny, ktoré majú tieto organizácie urobiť, aby ekonomika fungovala lepšie. Clintonová má mnoho skúseností s ekonomickými otázkami, čo by jej mohlo ako prezidentke pomôcť,“ myslí si West.
Najväčšia výzva
Demokratická politička zároveň bude musieť bojovať s tým, aký svet „zdedí“, keď sa dostane do Oválnej pracovne. Liberálny poriadok, na ktorom boli globálne vzťahy založené roky, je podľa mnohých pozorovateľov pod veľkým tlakom. Samotná Amerika je rozdelená, čo dokazuje aj nástup Trumpa. V Európe sa presadzuje populizmus a extrémizmus a z toho ťaží aj Rusko.
"Toto je jej najväčšia výzva,“ povedal West. "Svet je skutočne veľmi chaotický, veci sa hýbu. Pre Clintonovú bude najväčším problémom, keď sa bude snažiť navigovať cez neznámy politický terén,“ myslí si odborník.
"Clintonová verí v poriadok, v štruktúry, v organizácie. Verí v NATO, dohodu o voľnom obchode NAFTA, v OSN. Nie je radikálna,“ tvrdí James Boys. "Nečakajme žiadnu zásadnú zmenu, keď bude prezidentkou. Presadzuje kontinuitu s istou evolúciou. Je záchrankyňou moderného sveta? Myslím si, že môže byť záchrankyňou štruktúr vytvorených po druhej svetovej vojne. Tie však možno budú potrebovať reformu, ktorú však nezačne Hillary,“ vyhlásil Boys.
Dôležité fakty z volebného programu a názorov Hillary Clintonovej
- Dane. Presadzuje vyššie zdanenie bohatých Američanov. Daň z príjmu by zvýšila o štyri percentá ľuďom, ktorí ročne zarobia viac ako päť miliónov dolárov (USD). Sľubuje si od toho v budúcich desiatich rokoch 150 miliárd USD do federálneho rozpočtu. Veľké firmy obviňuje zo snahy prehlbovať sociálnu nerovnosť. Chce preto znižovať dane malým a stredným podnikom. Zdôvodňuje to aj tým, že tieto firmy vytvárajú 60 percent nových pracovných príležitostí.
- Rusko. Je presvedčená, že Moskva sa usiluje zasahovať v prospech jej súpera Donalda Trumpa, ktorý netají obdiv k Vladimirovi Putinovi a dokonca nenamieta anexiu Krymu. „Nikdy v dejinách našej krajiny sme neboli v situácii, že by sa nejaká zahraničná mocnosť tak snažila ovplyvniť výsledok našich volieb,“ zdôraznila.
Politiku Putina označuje za agresívnu, vidí v nej jednu z hlavných hrozieb. Tvrdí, že Rusko je odhodlané podrývať americké záujmy kdekoľvek a kedykoľvek. „Budem stáť bok po boku s našimi európskymi spojencami a odstrašovať Rusko od agresie,“ ubezpečila, pričom varovala Putina, že zaplatí vysokú cenu, keby pokračoval v krokoch, ktoré porušujú medzinárodné právo.
- Zbrane. Vyzýva na prísnejšiu kontrolu. Odstránila by medzery v zákone súvisiace s predajom na internete, aby sa nevyzbrojili duševne chorí ľudia. Chce zabrániť tomu, aby sa strelné zbrane dostali do rúk páchateľom domáceho násilia a rôznych kriminálnikov. Zločinom na federálnej úrovni by sa stali prípady, keby niekto zaobstaral zbraň osobe, ktorej by ju zákon zakázal vlastniť.
- Sexuálne menšiny. Upozorňuje, že až 31 amerických štátov nemá takú legislatívu, ktorá by eliminovala v plnom rozsahu diskrimináciu lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov. Rovnoprávnosť na základe sexuálnej orientácie by chcela dosiahnuť federálnym zákonom. Plánuje zmeniť pravidlá pri adopciách.
„Približne 108-tisíc detí v pestúnskej starostlivosti čaká na to, aby sa stali súčasťou milujúcich rodín. Ich osvojenie pármi rovnakého pohlavia je napríklad stále nelegálne v štáte Mississippi,“ upozornila. Odstránila by prekážky, ktoré niekde existujú, aby príslušníci sexuálnych menšín mali jednoduchú cestu k adopcii.
- Terorizmus. Sila Ameriky vo svete sa odvíja od toho, aká je silná doma, prízvukuje. Pri predchádzaným teroristickým útokom v USA chce zmariť pokusy verbovať možných páchateľov prostredníctvom internetu. Sľubuje si spoluprácu štátu s technologickými firmami, ktoré spravujú sociálne siete. Chce sťažiť, respektíve zabrániť získať americké víza osobám, ktoré vycestovali do oblastí, kde operujú teroristické organizácie.
- Irán a Izrael. Bude dôkladne sledovať, či Teherán plní medzinárodnú dohodu o svojom kontroverznom jadrovom programe, aby naozaj nevyvinul atómovú zbraň. Chce mať širšiu stratégiu proti prípadnému zlému správaniu Iránu, keby ohrozoval región, zvlášť Izrael. Pokračovala by v podpore USA, aby sa Izraelčania dokázali ubrániť akémukoľvek nepriateľovi.
- Sýria a žiadatelia o azyl. Súhlasí s plánom dosluhujúceho šéfa Bieleho domu Baracka Obamu prijať do USA 10-tisíc Sýrčanov. Zdôrazňuje však, že bezpečnostné zložky musia dôkladne preveriť všetkých týchto ľudí. Trvá na odchode Bašára Asada z kresla prezidenta, ale nie je za vyslanie amerických vojakov do Sýrie v rámci boja proti teroristickej organizácii Islamský štát.