Prečo sú referendá problematické, ale populárne

Referendá majú známe úskalia - komplikované politické rozhodnutia zredukujú na dve možnosti. Sú snom každého demagóga, populistom umožňujú ťažiť politické body zo strachu v spoločnosti a voliči vďaka nim môžu dať najavo svoju nespokojnosť, hoci s daným referendom napríklad vôbec nesúvisí. Napriek tomu sa počet referend vo svete zvyšuje. Píše britský The Guardian.

18.10.2016 15:53
maďarsko, referendum Foto: ,
Snímka z maďarského referenda o utečeneckých kvótach.
debata (6)

V júni sa Briti rozhodovali, či zostanú v Európskej únii a v októbri v Maďarsku vyhlásili referendum o kvótach Európskej únie na prerozdeľovanie migrantov. V Kolumbii potom bolo referendum o mierovej dohode medzi vládou a povstalcami a v Taliansku sa bude v decembri rozhodovať o zmenách v ústave.

Nie vždy je však výsledok referenda podľa predstáv politikov. Britský denník The Guardian si teda položil otázku, prečo sa referendá tešia takej veľkej obľube.

Neistí politici

V období politickej neistoty a veľkých zmien sa počet referend dramaticky zvyšuje, hovorí profesor politickej vedy a autor knihy s názvom Referendá vo svete Matt Qvortrup. Odhaduje, že zatiaľ čo v 60., 70. a 80. rokoch sa počet referend pohyboval okolo desať za rok, dnes ich počet dosahuje takmer 50 ročne.

Snímka z referenda v Kolumbii, v ktorom ľudia... Foto: Reuters, JAIME SALDARRIAGA
kolumbia, referendum Snímka z referenda v Kolumbii, v ktorom ľudia tesne odmietli mierovú dohodu s príslušníkmi FARC.

Vyhlasovanie ľudových hlasovaní bolo populárne po francúzskej a ruskej revolúcii, po druhej svetovej vojne či po páde komunizmu. „Referendá sa objavujú, keď je systém politických strán v pohybe a vo chvíli, keď politici nevedia, kto sú ich stúpenci,“ vysvetľuje Qvortrup.

Politik môže s pomocou referenda vyriešiť problém, pre ktorý by inak mohol prísť o hlasy. Prehraté referendum totiž politikovi málokedy zničí kariéru. Keď David Cameron rezignoval na post premiéra v reakcii na rozhodnutie britských občanov vystúpiť z Európskej únie, bola to prvá rezignácia po prehratom referende za viac ako 40 rokov.

Zbytočné otázky

Medzi rokmi 1970 a 2000 si politici boli viacmenej istí tým, kto ich volí a prečo. V tomto období vládli stredopravé a stredoľavicové strany, ktorým väčšina voličov dôverovala. V mnohých krajinách už to tak nie je, politika je chaotickejšia a voliči sú skeptickejší.

Qvortrup uviedol, že podľa výskumu švédskeho profesora Sörena Holmberga voliči skôr súhlasili až s 90 percentami programu strany, ktorú volili, zatiaľ čo dnes súhlasia len so 60 percentami. Referendum často rozhodne, či má daná strana dôveru občanov. Čím dlhšie je strana pri moci, tým je pravdepodobnejšie, že referendum rozhodne v jej neprospech.

Väčšina voličov sa o politické rozhodnutia nechce príliš starať. Ich väzba na politické strany je podobná vzťahu medzi realitným agentom a zákazníkom; zákazník chce, aby sa jeho dom predal, ale nechce okolo toho riešiť zbytočné otázky, vysvetľuje Qvortrup.

Problematická demokracia

Návrat referend môže tiež znamenať, že nám nepriama demokracia už nevyhovuje. Ľudia sú dnes väčší individualisti, hovorí Qvortrup. „Očakávame, že si budeme schopní vytvoriť vlastný zoznam skladieb,“ dokresľuje metaforou.

Všetky tieto faktory nám môžu pomôcť vysvetliť výsledky referend: v Británii a Kolumbii, kde vláda prehrala, a v Maďarsku, kde sa ľudia síce postavili na stranu vlády, ale výsledky boli pre nízku volebnej účasť neplatné.

Qvortrup verí, že by referendá mali slúžiť len na riešenie zvlášť závažných otázok a v ojedinelých prípadoch, keď „rozhodnutie nenávratne ovplyvní ľudské životy“. V opačnom prípade by politici mali byť odvážnejší, v období volieb zoznámiť voliča s dôležitými časťami svojej politiky a prijať výsledky volieb, nech už sú akékoľvek.

„Referendá sú voľbou zbabelcov,“ povedal Qvortrup.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #referendum