Alma sa učila hrať na nástrojoch od dvoch rokov a skladala od šiestich rokov. „Často si hovorím, že keby som bola veľkým a starým mužom s fúzmi, brali by ma možno viac vážne,“ zveruje sa dievčatko.
Názory ľudí sa však menia odvtedy, čo metropola klasickej hudby, vlasť Mozarta, Schuberta a mnohých ďalších skladateľov, chystá na koniec tohto roku uvedenie jej opery Popoluška, ktorej produkciu zabezpečuje rakúske združenie na podporu mladých talentov.
Premiéra je pripravená na 29. decembra. Na skúškach svojej opery vo Viedni sa Alma zúčastnila ako rešpektovaný maestro. Dievčatko sprevádzalo na klavíri sólistov trikrát starších, ako je ona.
„Počula som jej hudbu ešte skôr, ako som vedela, koľko má rokov. Bola som v šoku. Sú tu skutočne zložité nuansy,“ hovorí rakúska sopranistka Anna Voshegeová. Popolušku si Alma sama upravila pre operu. Hrdinkou je mladá skladateľka, ktorá zložila pre svojho princa-básnika pieseň.
Anna Voshegeová spieva jednu z dvoch mrzutých nevlastných sestier hrdinky. Alma situovala dej do vybájenej krajiny Transylvánie, kde sa v duchu rada prechádza a ktorú obývajú hudobníci, ako je Antonin Yellowskin, jej obľúbenec. „Ukradla som mu jednu skladbu,“ smeje sa dievča.
Otec mladej skladateľky Guy Deutscher si spomína, ako ho prekvapili Almine slová v čase, keď mala dva alebo tri roky. „Ako môže byť hudba taká krásna,“ povedala vraj vtedy.
„Keď začala skladať svoje vlastné kusy, pochopili sme, že máme do činenia s čímsi skutočne zvláštnym,“ vysvetľuje otec, tiež amatérsky hudobník. V šiestich rokoch zložila prvú sonátu pre klavír, v siedmich rokoch minioperu a v deviatich koncert pre husle. Alma nemá rada súčasnú hudbu, ktorá je podľa nej príliš hlučná, a nepozná Justina Biebera alebo Beatles.
Naopak, rada lezie na stromy a behá, uvádza jej otec, ktorý spolu s jej matkou zaistil pre Almu školské vyučovanie doma, na juhu Londýna. Dievča je stále viac vyhľadávané pre vystúpenie v zahraničí.
Verzia jej Popolušky pre komorný orchester sa vlani hrala v Izraeli. Pri uvedení celej opery vo Viedni bude Alma hrať v orchestri na husliach a klavíri. V zákulisí zanechá svoj tretí obľúbený nástroj: švihadlo. Práve vďaka nemu sa rodia melódie, vysvetľuje dievča.
„V skutočnosti neskáčem, ale len ním všelijako krúžim vo vzduchu a rozprávam si príbehy. Často sa mi tak v hlave zrodia melódie, ktoré si rýchlo bežím zaznamenať,“ hovorí.
Malá virtuózka, ktorú si vážia dokonca aj dirigenti, ako je Daniel Barenboim, Zubin Mehta a Simon Rattle, sa vo Viedni nevyhla porovnaniu s mladým Mozartom, ktorý mal jedenásť rokov, keď v roku 1767 dával svoju prvú operu.
„Radšej nechcem byť s niekým porovnávaná, chcem písať vlastnú hudbu, byť práve touto malou Almou. Keby som totiž len prepisovala Mozarta, bolo by to nudné,“ hovorí.