Bolo to 26. septembra, keď dozorcovia v budove E otvorili 90 ciel a kľúče od nich odovzdali ich 184 obyvateľom. Riaditeľka nápravného zariadenia priznáva, že ju oblieval studený pot. K projektu Respecto, ktorý Léa Poplinová nosila už pár rokov v hlave, ju inšpirovali podobné zrealizované programy zo Španielska a väznice Mont-de-Marsan na juhozápade Francúzska.
V princípe ide o „zmluvu“, ktorá ponúka väzňom určité „výhody“ (cely otvorené počas dňa, voľný prístup do spŕch a na športoviská) výmenou za „povinnosti“ (budíček o 7:30, kurzy občianskej výchovy, upratovanie… ). Výsledkom je pokles násilností a hrubého porušovania pravidiel, ktoré postihujú nápravné zariadenia.
„Keď som hovorila, že by som to chcela urobiť vo Villepinte, považovali ma za blázna a samovraha,“ usmieva sa mladá riaditeľka.
Je pravda, že obrázok za piatimi ťažkými bránami väznice zďaleka nie je ružový: žije tam 1 082 trestancov, hoci kapacita počíta s 587 miestami, priemerný vek je nižší ako 30 rokov a miešajú sa tam odsúdení zločinci s väzobne stíhanými. Niektorí recidivisti sú za mrežami po piaty raz.
Pri vchode do budovy E sa pach dezinfekcie mieša s vôňou po čerstvom maľovaní. Predchádzajúcu šeď vystriedala svietivo ružová, oranžová a žltá. „Zmenila sa celá filozofia, až po farbu stien,“ konštatuje Léa Poplinová.
Hra na slobodu
Na chodbách sa odohráva tanec pobehujúcich mladíkov s kľúčmi na krku. Niektorí odchádzajú z dielní, iní sa pridávajú ku „kolegom“ na športovisku, aby si zahrali basketbal, alebo posilňovali.
Karim, ktorý už desať mesiacov čaká na súd, hovorí, že zmizla podráždenosť. „Predovšetkým sa zlepšili vzťahy s dozorcami: už sa na nich nepozeráme ako na tých, čo nám odopierali sprchu, alebo nás zamykali,“ opisuje dvadsaťdeväťročný muž, ktorý predtým bol v cele zavretý 22 hodín každý deň.
„Videli ste peklo? Videli ste raj? Prešiel som z jedného do druhého,“ potvrdzuje s úškrnom jeden z dozorcov. Predtým tunajším trestancom prezývali „nezvládnuteľní“, teraz hrajú na ihrisku a ostatní väzni, prilepení k oknám, ich sledujú.
Počas troch týždňov sa čakací zoznam na zaradenie do projektu rozšíril z dvadsiatky na viac ako stovku mien. Riaditeľka ubezpečuje, že v konečnom dôsledku násilie pokleslo v celom zariadení, pretože uchádzači o zaradenie do projektu sa nesmú dva mesiace dopustiť vážneho porušenia pravidiel. Zo zapojenia do projektu Respecto sú vylúčení „ostro sledovaní väzni“ a dolapení teroristi.
„Všetci hrajú hru. Majú kľúč od cely, ale vedia, že nad hlavou im visí Damoklov meč,“ vysvetľuje dozorca.
Cukor a bič
Počas prvého týždňa bolo deväť väzňov vylúčených z projektu z dôvodu „držania zakázaných predmetov“ a hrubosti. Platí „nulová tolerancia“, upozorňuje riaditeľka, ktorá nastavila systém cukru a biča, kladných a záporných bodov, s návštevami a s prilepšením v jedálničku.
Myšlienka nespočíva len v tom, že sa väzni zabavia, ale v „príprave na odchod“, tvrdí riaditeľka väzenskej služby v regióne Marie-Rolande Martinsová. „Sú to (väzni) nezrelí ľudia, ktorí trávia čas v schodiskových šachtách. Musia sa naučiť naplniť si život inak ako porušovaním zákona a tiež sa naučiť povedať nie,“ vysvetľuje v narážke na hrozbu radikalizácie.
Tvárou v tvár idylke v bloku E vyvstáva otázka, čo s ostatnými väzňami a dozorcami v „pekle“ zvyšku väznice?
„Nejde o oddelenie ovečiek od vlkov,“ ubezpečuje riaditeľka a dodáva, že ak experiment dospeje k presvedčivým výsledkom, zváži premiešanie tímov. Aby sa aj ďalší dozorcovia dostali do „raja“.