Katku poznám z katedry novinárstva, kde sme spolu kedysi študovali. Pútala pozornosť slávnym menom, ale aj zjavom. Pri nedávnom stretnutí som sa Katke zmienila, že sa mi zdá, ako keby sa podobala na starého otca. Ona však tvrdí, že skôr na starú mamu. Ale noblesu má určite po ňom. Jurkovičova elegancia a profesionálna istota bola spojená s umeleckou vášňou a objavnosťou.
Foto: Archív Moravskej galérie v Brne
Foto: Archív Moravskej galérie v Brne
Pociťujem to aj v brnianskej vile, ktorá je dnes múzeom. Keďže ju architekt staval pre svoju mladú rodinu – mal vtedy dvoch synov, tretí (Katkin otec Pavel) sa narodil už tam – je to veľmi osobná architektúra. Jurkovič postavil účelný, útulný a krásny dom. V tom čase bola secesia modernou – v jej duchu zlúčil pôvaby, ktoré poznal z ľudového umenia, inšpirácie z českého, slovenského, ale aj anglického vidieka. Využil danosti materiálov ako drevo, kameň, keramika, pridal farby, svoju invenciu a prírodu. Vznikol jedinečný dom, ktorý nie je megalomanský, ale pôsobí majestátne ako hrad.
Foto: ARCHÍV
Foto: CULENOVA.SK
V tom čase (1905 – 1906) bola parcela ešte na prázdnom pľaci v obci Žabovřesky za Brnom, dnes je tu už vilová štvrť mesta. Predstavujem si, aká to asi bola romantika, keď tu stál Jurkovičov dom osamelý – postavili ho v tejto oblasti totiž ako prvý! Prehliadka vily sa začína v „modrej hale“, všetko je tu do modra – koberec, obrazy s námetom ornamentov, ktoré zdobia výklenok. Modrú patinu má aj stôl a ostatné drevo. Okolo miestnosti sa vinie drevená galéria, Jurkovič mal rád stupienky a pódiá, ktoré aj túto miestnosť „tektonicky“ ozvláštňujú. V hale je aj pódiový arkier, kde mala svoj „kút“ pani Jurkovičová. Tam je svetlý nábytok, robený na mieru, ktorý navrhol Dušan Jurkovič. Jeho jednoduchosť naznačuje, že tvorca mal už vtedy zmysel aj pre funkcionalistický štýl.
Foto: SHUTTERSTOCK
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V čase našej návštevy bol dom zaliaty slnkom, útulne pôsobili detské izby aj spálňa rodičov. V tej izbe je tiež stupienok, z okna vidno do záhrady. V dome cítiť, že architekt poskytol rodine pohodlie, ale – aj si vytvoril podmienky na prácu. Naplánoval si pracovňu i výstavnú miestnosť, kde vystavoval svoje veci. Sám si ich tak hodnotil, predvádzal priateľom i klientom. Katka Jurkovičová hovorí, že starý otec bol veľmi pracovitý, často bol mimo domu, na cestách, na schôdzkach, ale keď bol doma, stará mama napomínala synov, aby boli ticho. Aj na kopčeku blízko domu, kde sa hrávali, nemohli veľmi vyvádzať – architekt potreboval pokoj. Veď toho aj za svoj život neuveriteľne veľa vytvoril! Od rodinných víl, cez obytné domy, náhrobné pomníky, vojenské cintoríny, Kochovo sanatórium, lanovku na Lomnický štít, elektráreň až po Štefánikovu mohylu na Bradle! Sám Jurkovič odpočíva v malej bielej mohylke v rodnej Brezovej pod Bradlom, ktorú tiež on navrhol.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Foto: SANATORIUMKOCH.SK