V malej ruskej dedinke síce začínal ako negramotný furman a zlodej koní, neskôr však dokonale ovládol posledného ruského cára Mikuláša II. a najmä jeho manželku. K jeho životu patrili divoké orgie plné sexu a alkoholu a mnoho nepriateľov. Pred 100 rokmi, 30. decembra 1916, ho zavraždili.
Jedna z najbizarnejších postáv prelomu 19. a 20. storočia, ktorú okrem iného preslávila skupina Boney M hitom Rasputin, sa narodila podľa jednej z cirkevných matrík 21. januára 1869 v sibírskej dedinke Pokrovskoje. Ďalšie údaje o roku jeho narodenia sa pohybujú v intervale 1864 až 1872. Nejasnosti panujú aj okolo jeho mena. Podľa niektorých historikov bolo Rasputin jeho pravé meno, podľa niektorých údajov sa volal alebo sa chcel menovať Novych. Pri pôvode mená Rasputin sa historici prikláňajú buď k verzii, že pochádza z ruského slova „rasputnik“ (zhýralec, samopašník), alebo že pochádza z ruského rasputie (rázcestie).
Do školy nechodil, ale poznal bibilické texty
Ako mladík podľa väčšiny zdrojov pil a chodil za dievčatami a zhruba v 18 rokoch odišiel do kláštora. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil do rodnej dediny a oženil sa. Manželka Praskovja mu porodila tri deti, mal aj ďalšie deti s inými ženami. Na svoju rodinu ani v neskorších rokoch nikdy nezanevrel. Jedna z jeho dcér Maria po boľševickej revolúcii utiekla do Francúzska a potom do USA, tam aj v roku 1977 zomrela.
Niekedy na prelome storočia odišiel od rodiny a pod vplyvom svojho pobytu v kláštore a údajne aj kvôli zjaveniu začal po celom Rusku hlásať slovo božie a pozvoľna sa začala šíriť jeho povesť. Stal sa tzv. Starcom, božím mužom, ktorého dedinčania hýčkali. Do školy síce nechodil, napriek tomu sa údajne dobre vyznal v biblických textoch. Občas dokázal niekoho vyliečiť, údajne mal totiž schopnosť sugescie a hypnózy a ovládal základy liečiteľstva. Počas putovania navštívil Grécko a Jeruzalem.
Cárovná Alexandra v ňom videla nádej pre syna
V roku 1903 prišiel do Petrohradu. Okolnosti Rasputinovi vtedy nahrávali. V čele štátu stál slabý cár Mikuláš II. a náboženstvo a mystika hrali významnú úlohu v živote panovačnej cárovnej Alexandry Fiodorovny. Táto pôvodne nemecká princezná videla v Rasputinovi šancu na uzdravenie následníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou. V roku 1905 Rasputina na radu najlepšej priateľky cárovnej, Anny Vyrubovovej priviedli k cárskej rodine. Rasputinovi sa niekoľkokrát podarilo zastaviť bolesť aj krvácanie Alexeja a jeho úspech bol spečatený.
Foto: Wikimedia, zbierka McManusa-Younga
Mníšsky divotvorca cársku dvojicu úplne ovládol. Za peniaze vybavoval audiencie a prostredníctvom svojej manželky sa začal cár na jeho rady spoliehať aj v štátnych záležitostiach. Postupne tento „svätý čert“ alebo „šialený mních“, ako sa mu potajomky hovorilo, začal zasahovať aj do vymenovania cirkevných hodnostárov a nakoniec aj do politických a vojenských rozhodnutí. Ďalšou stránkou jeho prepychového života sa stali bujaré pitky aj búrlivé noci s významnými ženami. Orgiami vraj zaháňal diabla v sebe aj v ženách. Každý jeho krok sledovala cárska polícia a za prvej svetovej vojny ho obviňovali zo spojenia s Nemeckom. Cárovná sa občas o orgiách Rasputina dozvedela, nikdy však naňho nedopustila.
Škandalóznym životom diskreditoval cársku rodinu
Jeho škandalózny život prispel k diskreditácii cárskej rodiny a Rasputin si vytvoril rad nepriateľov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o jeho zabitie sa úlohy „zachrániť monarchiu“ nakoniec ujala skupina konzervatívcov na čele s bohatým kniežaťom Felixom Jusupovom, ktorý Rasputina nenávidel, ale opačný vzťah bol vraj vrelý.
Jusupov usporiadal spoločne s poslancom Dumy Vladimirom Puriškevičem a členom cárskej rodiny a velkokňazem Dmitrijom Pavlovičom vo svojom paláci 30. decembra 1916 večierok a lákadlom pre Rasputina sa stala jeho manželka Irina. Počas večierka podali Rasputinovi v jedle a vo víne jed, ktorý však nezaberal, a tak ho postrelili a dobili palicou. Údajne ešte živého ho potom zabalili do kožuchu a vhodili pod ľad zamrznutej Nevy. Na vražde sa podľa niektorých zdrojov podieľal aj agent britskej tajnej služby MI6 Oswald Rayner.
Romanovovcov zavraždili dva roky po Rasputinovi
Na príkaz cárovnej Rasputina pochovali v Cárskom Sele, v búrlivom roku 1917 však miestni ľudia telo spálili. Vo svojom závete okrem iného uviedol, že keď zomrie rukou príslušníka cárskej rodiny, monarchia neprežije dva roky. Vláda Romanovovcov sa však skončila o necelé tri mesiace a o necelé dva roky cársku rodinu zastrelilo boľševické komando.
Jusupovovi, ktorého za legendami opradenú vraždu nepotrestali, sa podarilo utiecť a zomrel v roku 1967 vo Francúzsku. Puriškeviča po boľševickej revolúcii krátko väznili a zomrel v roku 1920. Dmitrij Pavlovič tiež utiekol a zomrel v roku 1941 v pľúcnom sanatóriu vo Švajčiarsku.