Vo všeobecnosti platilo: Ako na Nový rok, tak po celý rok. Do domu v tento deň ako prvá nemala vstúpiť cudzia žena. Od včasného rána preto chodili po domoch malí vinšovníci. Keď vstúpili do domu, pekne sa pozdravili a zavinšovali: „Vinšujem, vinšujem, kým dačo počujem. Na stole pálenka, v rúre pečienka, dajte mi z nej.“ Na Nový rok sa mal každý vystríhať hnevu, plaču, zlosti a lenivosti. V dome muselo byť čisto, ale odpadky sa nesmeli vynášať, aby sa s nimi nevynieslo z domu šťastie.
Novoročný deň sa začínal studenou vodou
„Hneď ráno jeden z chlapcov z domu utekal do potoka nabrať studenej vody. Nasledovalo umývanie celej rodiny, potom otec vodou polieval strechy domu a hospodárskych budov a pri tom hovoril: Najprv vodu, potom oheň, aby nebol ľuďom škoden," spomína na zvyky v Heľpe folkloristka Mária Mešťanová.
Pekné bývalo aj novoročné ráno v podtatranských dedinkách. Ako vyzeralo v Štrbe, porozprávala Mária Švorcová: „Otec doniesol ráno z potoka čerstvú vodu. Do nej vhodila matka kúsok chleba so slovami: Moja bystrá vodička, nemám ťa čím obdarovať, len týmto kúskom chlebíka. Niekde do vody dávali aj peniaz, aby ich bolo v dome po celý rok dosť. Gazdiná dávala kohútovi cesnak, aby sa nebál ani čerta. Gazda zase najkrajším jabĺčkom pohládzal v maštali kone a kravičky, aby mali peknú srsť."
Foto: Archív Vojtecha Majlinga
Ani v Ponikách pri Banskej Bystrici nebol Nový rok bez vinšovníkov. „Vinšovali aj takto: Vinšujem vám v tento Nový rok, žeby ste sa ešte veľa rokov dožili. S veľkou radosťou, s božskou milosťou. V dome mier, pokoj a hojné božie požehnanie. Novoročné ráno bolo krásne tým, že dvere a bráničky domov boli otvorené pre každého, kto chcel prísť vinšovať,“ priblížil miestny folklorista Ján Kapustík.
Svätenie Jordánskej vody
Na ľudové zvyky bol tiež bohatý 6. január, sviatok Troch kráľov. Najviac obradov sa zachovávalo v pôvodnej podobe najmä v gréckokatolíckych a pravoslávnych dedinách. Bolo to v prvom rade svätenie Jordánskej vody.
V Šumiaci sa svätila voda za dedinou na potoku. „Ešte pred slávnostnou omšou si sem ľudia priniesli nádoby s vodou a rozložili ich okolo oltára, ktorý bol postavený nad potokom. Po omši prechádzala dedinou procesia z kostola až k tečúcemu potoku. Tu kňaz posvätil vodu. Posvätené nádoby si ľudia zobrali a ponáhľali sa s nimi domov, pretože verili, že ten, kto prvý príde domov, bude sa mu dobre dariť aj v poľnohospodárskych prácach. Gazdovia brali väčšie drevené nádoby. V nejednej domácnosti sa nenapájal dobytok skôr, než gazda nepriniesol posvätenú vodu,“ vyrozprával pred rokmi učiteľ a folklorista Ján Molent. Ľudia tiež namáčali vetvičky-čečinky do vody a navzájom sa ňou kropili.
Foto: Archív Vojtecha Majlinga
Obrad svätenia vody na sviatok Troch kráľov sa dodnes zachováva aj v rímskokatolíckych dedinách. Tu sa však okrem vody svätila aj krieda, soľ a sviečky. Svätenou vodou si ľudia doma napĺňali sväteničky. Bývalo zvykom, že keď sa staval nový dom, do jeho základov položila gazdiná fľaštičku so svätenou vodou. Posvätenú soľ dávali gazdovia dobytku. Sviečka sa zapaľovala pri zomierajúcom, ale aj počas búrky, aby sa takto dom ochránil pred bleskom.
Chodenie s koledou
K trojkráľovým zvykom patrilo i chodenie s koledou. V Čiernom Balogu to bola kuľada. „Na slávnostnej omši sa cirkevníci dozvedeli, odkiaľ sa kuľada začne, kadiaľ pôjde a kde sa skončí. Chodieval s ňou kňaz, organista (rechtor), kostolník a dvaja či traja miništranti (mendíci). V každom dome bol na stole prestretý nový biely obrus. Pod obrusom bolo zrno. To po posvätení gazda vysypal medzi zrno, ktoré mal pripravené na jarné siatie. Na stole býval krížik, zapálená sviečka, na miske klobása, chlieb, koláč a dajaký peniaz,“ priblížil výrobca betlehemov Martin Turňa.
Foto: Archív Vojtecha Majlinga
S koledou sa chodilo aj v Pohorelej. „Gazdiná tesne pred príchodom koledníkov obsypala prah domu zrnom, ktoré po odchode kňaza pozmetala a dávala sliepkam, aby dobre niesli vajíčka. Sprievod koledníkov pri príchode do domu spieval, potom sa pri stole s rodinou pomodlil. Pri odchode nikdy nezabudol rechtor napísať na dvere trojkráľovou kriedou prvé dve čísla letopočtu, potom iniciály troch mudrcov Gašpara, Melichara a Baltazára, G+M+B, a na záver posledné dve čísla letopočtu. Keď kňaz s koledou odišiel, gazdiná, ktorá chcela mať dobré kvočky, sadla si na kňazovo miesto. Na toto miesto si sadla aj dievka, zakrútila si hlavu do obrusu, aby sa vraj rýchlo vydala,“ zaspomínal si rezbár Cyril Gandžala.
V tento deň mládenci zapriahali do saní kone a šli sa s dievkami previezť po zasneženej prírode. Neraz až do susednej dediny. Verilo sa, že čím bola jazda dlhšia a rýchlejšia, tým mala mať gazdiná vyššie konope.
Traja králi boli aj dievky
V rôznych častiach Slovenska malo chodenie troch kráľov po domácnostiach svojskú podobu. V Selci pri Trenčíne chodili s hviezdou jeden biely, druhý čierny a tretí červený kráľ. „Prichádzali so spevom a vinšovali: My tri krále ideme k vám, šťastie, zdravie prajeme vám. Šťastia, zdravia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema zo salaša. Do Betlema pospiechajme, Ježiškovi dary dajme. A ty Starý, z toho zadu, nevystrkuj na nás bradu. A ja Starý vystrkujem, šťastlivý Nový rok celej rodine vinšujem,“ spomína vedúci miestnej folklórnej skupiny František Žovinec.
Foto: Archív Vojtecha Majlinga
Úplne inak ,trojkráľovanie' vyzeralo v Priechode pri Banskej Bystrici. Tu ho mali v rukách dievky. „Jedna bola oblečená ako nevesta, ďalšie dve v kroji. Chodili po domoch, kde mali dospelú dievku alebo mládenca. Nosili so sebou dve vrecká, jedno na múku, druhé na mak, a hrnček na masť. Keď so spevom a vinšami obišli celú dedinu, zišli sa v jednom dome spolu chlapci a dievčatá. Dievčatá z vyzbieraných naturálií uvarili šúľance. Mládenci priviedli muziku a kúpili pálenku,“ zaspomínala si Anna Slobodníková.
Zaujímavý zvyk na sviatok Troch kráľov mali v terajšej bratislavskej mestskej časti Rača. Odrastení mládenci tu chodievali po katolíckych rodinách s Trojkráľovou obchôdzkou. Traja chlapci boli oblečení za kráľov v bielych mužských košeliach s papierovými korunami na hlavách. Štvrtý bol oblečený ako pastier v obrátenom kožuchu a s baranicou. Na dlhšej palici nosili hviezdu, drevený betlehem a meštek, do ktorého im ľudia dávali peniaze.
Dodnes sa zachovalo známe úslovie – Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále. Ľudia takto kedysi zachytili postupné predlžovanie dňa po zimnej rovnodennosti.