Na jeho začiatku stála slovinská veľvyslankyňa na Slovensku pani Bernarda Gradišniková. Slovinci totiž na sklonku minulého desaťročia odštartovali v materských aj základných školách medové raňajky. Vari aj preto, že tamojší minister pôdohospodárstva Dejan Židan je vášnivý včelár. Podujatie sa ujalo a stalo známym ako na Slovensku iné podobného charakteru Hovorme o jedle. Slovinci však prekročili brány svojej krajiny – vyzvali celú Európsku úniu, aby aspoň raz do roka členské štáty urobili pre svoje deti medové raňajky.
Slovenská ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zdvihla hodenú rukavicu a prišla aj so slovinskou veľvyslankyňou priblížiť račianskym druháčikom život a poslanie včiel v prírode. Obe dámy obkľúčené deťmi rýchlo našli spoločnú reč s deťmi. Neviedli štátnické reči, ale stali sa na chvíľu presvedčivými poslami dobrej veci.
„Prečo sú včielky užitočné?“ opýtala sa druháčikov Gabriela Matečná. „Pretože opeľujú kvety a bez ich usilovnej práce by neboli chutné jabĺčka.“ Deťom sa rozžiarili oči a jedno pohotovo pre seba dodalo: „Ani med.“ A prečo je dôležité dať si každé ráno maslový chlebík s medom, vysvetlila zasa Bernarda Gradišniková. „Lebo med je sladší a najmä zdravší ako cukor.“ Práve táto myšlienka viedla Slovincov k tomu, aby pod záštitou štátu obrátili pozornosť rodičov k najzdravšej prírodnej potravine medu.
Dobrý učiteľ včelári
Kedysi patrili k najktívnejším včelárom dedinskí učitelia. Aj na ZŠ Tbiliská v Rači majú učiteľa včelára. Marek Matúška je učiteľ matematiky a telocviku a popritom včelári. Nie v Rači, ale v Kalinove v okrese Poltár, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia. Vyšportovaný telocvikár vraví, že najmä na hodinách telocviku pripomína svojim žiakom, prečo je dôležité správne sa stravovať a súčasne sa hýbať.
Marek Matúška začal včeláriť, keď mal šesť rokov. K včelám ho pritiahol otec, aktívny včelár. Teraz mladý učiteľ, má ešte len 26 rokov, premýšľa, ako pritiahnuť k tejto ušľachtilej záľube deti. Vraví, že netreba viesť dlhé reči, stačí pri vhodnej príležitosti prehodiť pred žiakmi trefnú poznámku, dať do súvislosti dobrú postavu, športový i študijný výkon s jedlom. „Med je čistá energia prírody, pomáha svalom aj ľudskému mozgu lepšie premýšľať,“ prehodí akoby mimochodom Marek Matúška.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Ako to vraveli starí Rimania? Verba movent, exempla trahunt. Slová priťahujú, príklady tiahnu. Nič viac nepotrebujú naše deti ako dobré živé príklady. Račiansky učiteľ matematiky je bystrá hlava a tiež má vyšportovanú postavu. Kto chce ísť príkladom, sám musí preto niečo urobiť. Slovenskí poľnohospodári a potravinári si roky ťažkajú, že klesá podiel slovenských potravín na pultoch obchodov. Až teraz však nastal aj v ich myslení obrat, pochopili, že musia viac hovoriť s ľuďmi. Otvoriť farmy, pekárne, mliekarne alebo aj takú Včelársku paseku.
Na Slovensku je to vari najznámejšia včelárska expozícia, ktorá leží polhodinu jazdy autom od hlavného mesta v chotári Kráľovej pri Senci. Vlani sem zamierilo 120 školských autobusov a tohto roku správca Včelárskej paseky Rudolf Moravčík očakáva dvojnásobný počet. Paseka láka nielen aktívnych učiteľov, ktorí pochopili, že žiakov treba dostať do prírody, ale aj rodičov detí.
Rudolf Moravčík hovorí, že po rokoch, keď ľudia boli uchvátení víkendovými potulkami po obchodných centrách, objavujú skutočnú krásu života. „Mladí vzdelaní rodičia hľadajú alternatívu k súčasnej ponuke potravín. Prichádzajú k nám rodičia, ktorým nejde len o med a rôzne včelie výrobky, ale chcú, aby ich deti pochopili, ako funguje najlepšie zorganizované spoločenstvo hmyzu. Teší ma to, zisťujem, že ani my včelári sa nemusíme obávať o budúcnosť našej krajiny.“
Med od juniorov aj seniorov
V Európe ani na Slovensku nemajú včelári ustlané na ružiach. Poľnohospodárstvo ovládli monokultúry. Obilniny, olejniny a kukurica vytlačili ostatné plodiny na perifériu. Na Slovensku zo 400-tisíc včelstiev ubudlo v prvých dvoch desaťročiach okolo 150-tisíc, včelári zostarli. Pred štyrmi rokmi bol priemerný vek slovenského včelára 64 rokov, tohto roku sa po prvý raz zrejme dostane pod hranicu 60 rokov.
„Badáme oživenie a omladenie, za posledné štyri roky nám pribudlo 4-tisíc nových včelárov a dovedna nás je už takmer 18– tisíc,“ hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál. Prírastok tvorí na jednej strane omladina, ale do včelárenia sa púšťajú aj ľudia v zrelom veku, ktorí nachádzajú neskôr v starostlivosti o včely zmysel života na dôchodku.
Na stretnutí s račianskymi školákmi dali včelári deťom ochutnať maslový chlieb natretý medom a k tomu každý/á druháčik/čka dostali milú knižku Z denníka včielky medky. Slovenský zväz včelárov podporil vydanie knižky slovinského spisovateľa pre deti Marjana Mančeka. Práve z tohto vtipne napísaného príbehu o živote včielok začali Slovinci svoju úspešnú medovú púť za deťmi.
„Ak získame na svoju stranu deti, získame si aj ich rodičov,“ vraví Ľudovít Gál. „Deti sú budúci spotrebitelia slovenského medu a niektoré z nich vďaka školským stretnutiam a výletom medzi včelárov sa možno raz stanú včelármi. Najdôležitejšie je zasiať semienko záujmu,“ myslí si Ľudovít Gál.
Viaceré čísla naznačujú, že dochádza k žiaducemu obratu. Ešte v roku 2005 sa na Slovensku skonzumovalo len 0,25 kilogramu medu na osobu, o desať rokov neskôr to bolo už 1,2 kilogramu. Domáca výroba pokrýva spotrebu len z necelých dvoch tretín, okolo 3 500 ton medu sa ročne musí doviezť. Keby malo Slovensko viac včelárov, nemuselo by importovať ani kilo medu z Číny, Argentíny či Mexika. Možno niektoré z račianskych detí zatúži stať sa včelárom. Je to krásna, ušľachtilá profesia. Potrebujeme nasledovníkov, aby bola zdravšia naša krajina i my sami.