Táto praktika sa odvíja od viery, že novorodenci sú stále blízko posvätnej ríše, odkiaľ prišli, a teda si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo so zbožnou úctou. Na Bali, kde väčšina ľudí praktizuje miestnu formu hinduizmu, je široko rozšírená viera v reinkarnáciu. Narodenie dieťaťa je vnímané ako znovuzrodenie zosnulého príbuzného, keď sa predkovia vracajú ako svoji vlastní potomkovia.
„Do troch mesiacov sú deti pokladané za sväté,“ hovorí antropológ Robert Lemelson, ktorý učí na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. „Ich duch stále patrí do božskej sféry, a preto sa s bábätkami zaobchádza ako s bohmi,“ dodal. Bábätká sú pokladané za návštevníkov z vyšších sfér, ktoré je nutné rešpektovať – a držať ďalej od podlahy. Je možné, že v pôvode tohto zvyku zohrala svoju úlohu aj preventívna hygiena a vysoká detská úmrtnosť.
„V situácii, keď deti často umierajú, nie je bábätko pokladané za bytosť pevne zakotvenú na tomto svete – jeho duša nie je v jeho tele pevne usídlená, kým nemá tri mesiace,“ uvádza Adrian Vickers, profesor juhoázijských štúdií na univerzite v Sydney. „Predpokladá sa, že duša dieťaťa je stále náchylná odísť, ak sa s ňou nebude dobre zaobchádzať.“
Zato, že sa dieťa ani prstíkmi na nohách vonku nedotkne zeme, sú zodpovedné matky a ďalšie ženské príbuzné, ale držať dieťa sú ochotní aj otcovia, strýkovia, susedia, predavači – a príležitostne i poučení turisti. Doma je potom dieťa zvyčajne v postieľke. Po 105 dňoch sa v niektorých komunitách koná ceremónia známa ako nyabutan alebo nyambutin. „Pre dieťa to je, akoby znovu prišlo na svet,“ hovorí profesor Vickers.
Na začiatku ceremónie sú rodičia očistení. Nasleduje rituál, ktorým sa lúčia so 108 duchmi, ktorí dovtedy dieťa chránili, a ďakujú im. Rozstrekuje sa posvätená voda a ponúkajú potravinové nápoje, aby uchlácholili démonov a prilákali dobrotivých duchov, ktorí majú dieťa posilniť do ďalšej fázy života. Vlásky, ktoré malo bábätko od narodenia, sú pokladané za nečisté, a preto sú odstrihnuté. Konečne sa dieťa môže prvýkrát dotknúť zeme a oficiálne dostane meno. Pri niektorých ceremóniách sa niekoľko mien napíše na listy, ktoré sa umiestnia medzi horiace tyčinky. Prvý list, ktorý zhorí, nesie meno, ktoré je dieťaťu predurčené.