Utečenky z Mosulu sa v kaderníctve hanbia

Nožnice, kefy a vosk nahrievaný v hrnčeku. Je to takmer nič, ale Kurdka Šnúr Chezríová hovorí, že s tým robí zázraky. Svoje zručnosti ponúka ženám v utečeneckom tábore východne od irackého Mosulu. Chezríová je z Iránu, kozmetický salón prevádzkuje v irackom kurdskom meste Irbil, ale dva dni v mesiaci sa zdržiava medzi utečencami, aby, ako hovorí, "skrášlila ženy, ktoré prišli o všetko, o sebadôveru predovšetkým".

09.03.2017 14:00
ženy, Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

V utečeneckom tábore Hasanšám je 3 600 žien, ktoré utiekli pred bojmi v Mosule. Zanechali tam domácnosť a so sebou si nepriniesli takmer nič. Boje o Mosul trvajú od vlaňajšieho októbra. Najprv váhali zveriť sa do rúk neznámej žene a vzdialiť sa od manžela. Potom sa asi desať z nich nechalo presvedčiť a vkročili do improvizovaného kaderníctva. „Ponúkam strihanie vlasov, úpravu obočia a tváre, ale ony žiadne špeciálne požiadavky nemajú. Chcú len, aby som sa im venovala,“ povedala agentúre AFP Šnúr.

Tridsaťročná matka rodiny Mirfat sleduje pozorne Šnúrine ruky, pozerá sa, ako rozotiera vosk na tvár mladej ženy a potom ho jediným ťahom odtrhne. „V Mosule, než tam vtrhli teroristi z Islamského štátu, som pracovala v kozmetickom salóne a pohľad na to vo mne vyvoláva emócie,“ priznáva žena.

Tridsaťštyriročná Azhar riskovala život, aby sa dostala cez rieku Tigris a unikla zo západného Mosulu, ktorý je stále v rukách bojovníkov tzv. Islamského štátu. „Obyvatelia tam už týždne nemajú nič. Ceny sa rýchlo zvyšujú, nie je už nič iné, len zemiaky, múka a šošovica,“ rozpráva Azhar a trasie sa pritom od zlosti. Úsmev sa jej však rýchlo vracia pri pohľade do zrkadla. „Neverila som, že by ma obyčajné strihanie mohlo tak potešiť,“ vyžíva sa.

Nie je jediná, ktorá má znovu úsmev na tvári. Kaderníctvo sa rýchlo zaplnilo desiatkami žien, ktoré sa smejú, dávajú si dole závoj a čakajú, až im Šnúr zastrihne vlasy. „Tu v tábore pre ženy nič nie je. Sú tu holiči, ktorí sa starajú o mužov, hry pre deti, ale pre nás nič,“ hovorí dvadsaťtriročná matka dvoch detí Ghad. Safa, ktorá sedí vedľa nej, dodáva: „Máme tvár spálenú slnkom, potrebujeme krémy. Nemáme ani podprsenky.“

„Netreba sa hanbiť, keď sa snažia opäť nájsť svoju ženskú tvár,“ hovorí Šnúr. Ghad sa prišla pozrieť, ale zasadnúť do kresla sa neodvažuje. V tábore je šesť týždňov. „Od príchodu mám stále strach, zdajú sa mi zlé sny, mám záchvaty paniky. Všetkých podozrievam, že sú to špióni Islamského štátu. Myslím, že sa potrebujem s niekým porozprávať,“ hovorí.

Popoludní, po siedmich hodinách intenzívnej práce, Šnúr odkladá nožnice. Je unavená, ale šťastná. „Pozrite sa na ne, ako sa premenili. Prišli nedôverčivé a uzavreté, odchádzajú uvoľnené a hrdé na to, že si našli chvíľu len pre seba,“ hovorí. Nakoniec si svoj modrý závoj dala dole aj Mirfat a pod ním sa objavili dlhé blond vlasy. Sama sa ujala nožníc a začala upravovať deti ostatných žien. Šnúr má pocit víťazstva a už teraz jej pripadá štrnásť dní, ktoré ju delia od budúcej výpravy do tábora, príliš dlhých.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Mósul