„Chcel som svojím letom vybudovať pomyselný most medzi Východom a Západom. Ukázať, že mnoho Európanov túži po zlepšení vzájomných vzťahov medzi blokmi,“ popisoval po rokoch Rust svoju motiváciu k činu, ktorý sa dostal do médií na oboch stranách železnej opony. Napríklad aj vďaka britskému lekári Robinovi Stottovi, ktorý sa práve v Moskve zdržiaval na protijadrovej konferencii a mladíkovo pristátie v centre sovietskej metropoly natočil. Noviny po celom svete vytlačili aj fotografie bielej Cessny zaparkovanej na dohľad Kremľa.
Odvážny risk
„Na všetkých okolo to urobilo veľký dojem, aj milicionári hovorili, aký je to statočný chlapec,“ spomínal doktor Stott na atmosféru na mieste predtým, ako Rusta po približne dvoch hodinách konečne zatkli. A veľkú dávku odvahy mladíkov čin naozaj vyžadoval. Sovietska protiletecká obrana sa v polovici 80. rokov považovala za prakticky nepriechodnú a jej velitelia neváhali dať povolenie na použitie zbraní. Dôkazom bolo zostrelenie kórejského boeingu nad Sachalinom, pri ktorom v septembri 1983 zahynulo 269 ľudí.
Avšak možno práve táto tragédia, ktorá vyvolala po celom svete vlnu nevôle, v kombinácii so zmätkom a nutnou dávkou šťastia zachránila Rustovi život. „Počítal som s tým, že moje šance na prežitie sú päťdesiat na päťdesiat,“ priznal neskôr. Sovieti ho najprv podozrievali, že let bol súčasťou širšieho sprisahania (ráno 28. mája z mosta, na ktorom pristál, z dôvodu údržby zložili trolejbusové drôty, ktoré tam vrátili o deň neskôr), nakoniec však moskovská justícia uznala, že konal sám.
Skončil za mrežami
Trest bol však tvrdý, najmä pre mladíka zo Západu, ktorý až v júni 1987 oslávil 19. narodeniny. V septembri 1987 dostal za nezákonný vstup, porušenie pravidiel leteckej dopravy a výtržníctvo štyri roky v pracovnom tábore. Trest si síce mohol odpykať v moskovskej väznici Lefortovo, napriek tomu to pre neho bolo tvrdé. „Dvadsaťtri hodín denne som bol zavretý v cele, nemohol som poriadne jesť a dosť som schudol,“ opísal podmienky za mrežami, odkiaľ sa dostal vďaka milosti už v auguste 1988.
Čistky v armáde
Na čin mladého nemeckého pilota, ktorý pred svojím historickým letom strávil za riadiacimi pákami iba 50 hodín, doplatila aj časť sovietskeho vedenia. Najmä vysokopostavení predstavitelia armády, ktorí stáli v opozícii Gorbačovovej politike perestrojky a glasnosti. K odchodu na odpočinok prinútili ministra obrany Sergeja Sokolova, skončil šéf protivzdušnej obrany aj ďalších viac ako 150 dôstojníkov. Uvádza sa, že to bola najväčšia čistka vo vedení Červenej armády od 30. rokov.
Gesto dobrej vôle
Na slobodu mladý Nemec vyšiel krátko po moskovskom summite, na ktorom Ronald Reagan s Michailom Gorbačovom dokončili proces uzatvorenia Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Vďaka tomuto gestu dobrej vôle, ako sa prepustenie Mathiasa Rusta interpretovalo, strávil vo väzení len 14 mesiacov. „Myslím, že to svedčí aj o celkovom zlepšení vzťahov medzi našimi krajinami,“ povedal sovietskej agentúre TASS krátko predtým, než nastúpil v Moskve do lietadla, ktoré ho dopravilo domov.
Čudák a celebrita
Po návrate do Nemecka sa Rust stal celebritou, jeho život však nabral nečakaný smer. V roku 1989 počas civilnej služby v nemocnici dobodal sestričku, ktorá ho odmietla pobozkať a bol odsúdený na dva pol roka. V roku 2001 sa dostal do sporu so zákonom opäť, a to pre ukradnutý sveter, neskôr ho trestne stíhali aj pre podvody. Živil sa rôzne, skúšal napríklad profesionálne hrať poker, a keď sa pred piatimi rokmi pripomínalo výročie jeho činu, pracoval pre investičnú banku a učil jogu.