Havária lietadla na Zlatých pieskoch nebola nikdy záhadou

Stačila chvíľa a z lietadla zostali len potápajúce sa trosky. Havária na bratislavskom jazere Zlaté piesky, pri ktorej zahynulo 76 ľudí, patrí k najväčším leteckým nešťastiam v bývalom Československu. O tragédii sa dlhý čas šírilo veľa výmyslov a legiend, ale jej pravé príčiny boli známe - už pred 45 rokmi.

28.07.2021 06:00
Havária lietadla Zlaté piesky Foto:
Po havárii na Zlatých pieskoch zostala nad hladinou jazera vytŕčať len zadná časť lietadla.
debata (31)

Musel to byť šokujúci pohľad. V stredu 28. júla 1976 bolo príjemne teplo, a tak sa na Zlaté piesky už od rána trúsili návštevníci. Oddychovali, vylihovali na slnku alebo sa kúpali v jazere. Krátko po pol desiatej bol však s letnou idylkou koniec. Všetky zraky sa upreli k oblohe.

Od Ivanky sa tesne nad zemou blížilo dopravné lietadlo, a človek nemusel byť odborník, aby pochopil, že zápasí s vážnymi problémami. Nakláňalo sa do pravej strany, nad jazerom sa náhle stočilo, pravým krídlom zavadilo o hladinu a potom sa zrútilo do vody.

Pri náraze na dno v hĺbke 17 metrov sa rozlomilo, ale nevybuchlo. Predná časť zmizla pod vodou, z tej zadnej vyčnieval iba chvost s výškovým kormidlom. Na hladine plávali kusy batožiny aj sedadlá s mŕtvymi telami. K troskám stroja rýchlo vyrazili prví záchrancovia…

pamätník Čítajte viac Lietadlo nad Zlatými pieskami nemalo pred 40 rokmi šancu

Keďže oficiálne miesta na informácie ihneď uvalili embargo, za socializmu nik ani nečakal, že sa dozvie, ako to s tým iľjušinom vlastne bolo. Po páde režimu, keď už nič nebránilo povedať pravdu, sa však do prípadu začala vnášať ideológia a vznikali mýty.

Výsledkom bolo, že sa líšili nielen údaje o počte obetí, pasažierov či tých, čo prežili, ale aj o tom, čo katastrofu spôsobilo. Stačí 45 rokov od tragédie na to, aby vymyslené historky nahradili fakty?

Poplach na letisku

Zamestnanci bratislavského letiska v tom mali jasno už vtedy. Pre nich havária nebola veľkou záhadou, tušili, čo sa stalo.

Tak to Pravde opísal i Ján Jendroľ, ktorý bol na mieste nešťastia medzi prvými. Na letisku vtedy pracoval ako nakladač, a vo chvíli, keď sa k pristávacej dráhe blížil stroj z Prahy, vykladal práve batožinu z iného lietadla.

Pri pohľade na iľjušin mu len napadlo, že by sa mal poponáhľať, pretože ho čaká ďalšia robota. Klesajúce lietadlo však nepristálo, iba preletelo.

„Videl som, že mu dva motory nefungujú. Podvozok vyzeral, akoby ho zaťahovali, a upútalo ma, ako pomaly letelo. Minulo roh starej budovy a pokračovalo smerom na vtedajšie záhrady,“ zaspomínal si.

Nebezpečne naklonený letún napokon zmizol za stromami. Bolo jasné, že sa zrútil, a tak Jendroľ čakal, že uvidí výbuch. Nič také však nezazrel. Že by sa lietadlu podarilo pristáť v kukuričnom poli za jazerom? Na letisku vyhlásili poplach, mladý nakladač vyskočil na bicykel a uháňal k Zlatým pieskom.

Do chaosu na brehu jazera a zdĺhavých príprav...
Z brehu bolo vidieť identifikačné znaky a...
+8Na palube lietadla IL-18, ktoré sa zrútilo na...

Nebolo to ďaleko, o chvíľu tam dorazil. Po ceste videl aj hasičov, ktorí s autom zapadli v jame a nemohli prejsť. Keď prišiel k jazeru, najprv ani nerozoznal chvost lietadla týčiaci sa nad vodou. Českí turisti mu požičali loďku, aby sa i s ďalším mužom dostal na miesto.

„Boli tam už tri člny, ale ťažko sa na nich udržovala stabilita. Chýbalo aj náčinie, no potom vrtuľník doviezol sekerku, ktorou začali rúbať do chvosta lietadla. Neskôr prišli požiarnici, ktorí už mali kotúčovú motorovú pílu. Bol však problém ju naštartovať. Chvíľu trvalo, kým naskočila,“ opísal Jendroľ dramatické udalosti.

Boj o záchranu

Vyslobodzovanie preživších bolo náročné. Na vyčnievajúcom trupe lietadla mohli pracovať len dvaja-traja, ostatní pomáhali alebo udržiavali vratké člny pokope. Záchrancom sa nakoniec podarilo prepíliť otvor do plechu a prerúbať priečku.

Len čo to spravili, začuli znútra krik a stonanie. Tých, čo našli, začali vyťahovať von. „Mali rôzne zranenia. Pamätám sa, že jeden mal natrhnuté ústa,“ priblížil Jendroľ. V tom čase tam už bolo asi dvadsať člnov. Zachránených na ne naložili a rýchlo odviezli na breh.

Potom sa však toho už nedalo veľa robiť. Voda v okolí bola zamorená od paliva, do jazera ho uniklo až 6,5 tony. Hladina páchla po kerozíne, viditeľnosť v troskách trupu bola nulová. Jendroľov kolega aj nadhodil, či sa tam nepotopia, ale nemalo to zmysel.

„Bola tam špinavá, mútna voda, pod ktorou už aj tak nemohol nik prežiť,“ zdôvodnil 65-ročný pamätník.

Väčšina tých, ktorých stihli vytiahnuť, po naložení do člnov omdlela. Záchranári na brehu sa medzitým márne snažili oživiť aj ďalších cestujúcich vylovených z jazera. Kto mohol, pomáhal, iní sa zdesene prizerali.

Po meste kvílili sanitky, dorazili aj hasiči, policajti a potápači. Hoci trvalo ešte niekoľko hodín, kým sa poškodený trup celkom potopil, veľa toho nezmohli. Napriek úsiliu už nebolo koho zachraňovať.

Chvost havarovaného lietadla vyčnieval nad... Foto: Archív TASR
Havária lietadla Zlaté piesky Chvost havarovaného lietadla vyčnieval nad vodou ešte niekoľko hodín, kým sa popoludní celkom potopil.

Jendroľ potom na Zlatých pieskoch strávil ešte ďalšie tri dni. Videl, čo náraz spravil s lietadlom. „Predok bol celý rozbitý a prekrútený, krídla odtrhnuté a vrtule ohnuté. Zadná časť vyzerala, akoby ju niekto odrezal. Jej trup však nebol porušený, len sedadlá odtrhlo,“ oživil spomienky.

Na niektoré obrazy tej tragédie nikdy nezabudne. „Nebol to príjemný pohľad. Boli sme vlastne v šoku a celé to na nás doľahlo až neskôr,“ priznal Jendroľ, ktorý neskôr pracoval na predletovej príprave aj na riadiacej veži. Na letisku robí dodnes.

Mohol za to režim?

Pre verejnosť zostávali okolnosti nešťastia dlhé roky nejasné. Je zvláštne, že ešte ani pred pár rokmi nebolo celkom isté, koľko ľudí na palube lietadla zahynulo a koľko prežilo.

Jendroľ napríklad tvrdil, že z útrob vraku vytiahli troch mužov, iné zdroje uvádzali štyroch. Bratislavský Večerník, ktorý o tragédii informoval už v ten deň, dokonca písal až o šiestich zachránených. Zarátal však aj dvoch nájdených na jazere.

Dnes je zrejmé, že haváriu naozaj prežilo šesť pasažierov, no traja z nich už krátko nato zomreli. Tí, ktorých našli plávať na jazere, podľahli zápalu pečene, pretože sa nadýchali jedovatých výparov z paliva alebo sa znečistenej vody nechtiac i napili.

lietadlo, hokejisti, Rusko Čítajte viac Lietadlo s Demitrom vraj nemalo pri havárii potrebnú rýchlosť

A ako to už v podobných prípadoch býva, nebola núdza ani o „konšpiračné teórie“. Po páde socializmu začali kritici spochybňovať objektivitu pôvodného vyšetrovania a vinníka hľadať v praktikách totalitného režimu.

Tak sa zjavili informácie o tom, že lietadlo malo problémy už dávnejšie, že sa na ňom piloti báli letieť, ale prinútili ich. Zároveň sa šírili chýry, že iľjušinu už počas letu do Bratislavy začal horieť jeden zo štyroch motorov, lenže kapitánovi zamietli núdzové pristátie.

Najprv chcel vraj zosadnúť v Brne, kde mu to nedovolili, pretože sa tam práve nachádzala delegácia zo socialistického Vietnamu. Potom sa údajne obrátil na viedenské letisko, kde súhlasili, no československé úrady boli proti. Skrátka, na vine mali byť komunisti…

Legendy o Brne a Viedni

Väčšinu týchto teórií živil Jaromír Kratochvíl, cestujúci z Prahy, ktorý haváriu prežil vďaka tomu, že sedel úplne vzadu. Po nehode sa mu podarilo uvoľniť zo sedadla a spolu s ďalšími troma ľuďmi udržať pri chvoste lietadla, kde zostala vzduchová bublina.

Kratochvíl mal ohromné šťastie, že prežil. Trpel totiž hemofíliou, vážnou poruchou krvnej zrážavosti, a navyše mal vzácnu krvnú skupinu. Keď ho zraneného s početnými zlomeninami vytiahli z lietadla, mohol už len pre svoju chorobu umrieť.

Práve tento zachránený prišiel neskôr s odhalením, že ranný let OK 001 z Prahy do Bratislavy mal ťažkosti už oveľa skôr, ako tvrdila oficiálna správa z vyšetrovania.

„Asi po dvadsiatich minútach začal horieť motor. Málokto si to všimol, ľudia boli ešte rozospatí. Ďalej sme leteli len s troma funkčnými motormi,“ vyhlásil Kratochvíl. A zašiel ešte ďalej. Počas letu sa vraj dostal i do kokpitu, pretože kapitán Svatoslav Rosa bol jeho známy. Tam bol údajne svedkom, ako im odmietli pristátie v Brne a zakázali letieť do Viedne.

Zlaté piesky, Iľjušin Čítajte viac Smrti v lietadle unikol v poslednej chvíli

„Komunistickí pohlavári túto možnosť zatrhli z prestížnych dôvodov. Radšej riskovali naše životy, než aby lietadlo zo socialistického Československa núdzovo pristálo na Západe,“ presviedčal o svojej pravde Kratochvíl, ktorý zomrel v septembri minulého roka.

Odborníci však jeho tvrdenia vyvrátili. Ani za socializmu nebolo bežné, aby sa niekto z pasažierov počas letu len tak dostal do pilotnej kabíny. Nenašli sa ani dôkazy, že by jeden z motorov horel. Naopak, až po pristávanie v Bratislave prebiehalo všetko normálne.

Nie je ani logický dôvod, prečo by mal kapitán žiadať o núdzové pristátie v Brne alebo vo Viedni. Namiesto do Brna sa totiž mohol vrátiť do Prahy, a do Viedne by to mal rovnako ďaleko ako do Bratislavy. To, s čím prišiel Kratochvíl, preto nedáva zmysel.

Zlaté piesky 30. júla 1976. Takto vyzerala... Foto: TASR, ARCHÍV
havária lietadla, letecké nešťastie, Zlaté piesky, Zlaté piesky 30. júla 1976. Takto vyzerala zadná časť havarovaného lietadla, keď ju vytiahli na breh jazera.

Jeho opis udalostí nepotvrdil ani zachránený Francúz Gérard Ménard, ktorého pred dvoma rokmi vypátral publicista David Puchovský. To, že sa blíži pohroma, si vraj uvedomil iba niekoľko sekúnd pred pádom.

„Prebral som sa otrasený vo vode vnútri lietadla. Jeden z cestujúcich sa opieral o moje rameno. Bál som sa, že sa utopím. Bol tam hluk, krik, ale nič som nerozumel. Zatvoril som oči a čakal. Nič som nemohol robiť. Niekto ma potom vytiahol do člna… Zobrali ma do nemocnice,“ povedal Puchovskému Ménard, ktorý mal v tom čase 29 rokov.

Zo zranení sa liečil pol roka. Utrpel šok, psychickú traumu, zlomeniny aj otras mozgu, priotrávil sa toxickými látkami. Niektoré následky mu zostali – z prehltnutého paliva mu stukovatela pečeň. Napriek tomu mu z bývalého Československa nevyplatili nijaké odškodnenie.

Príliš rýchle klesanie

Rozoberať výmysly a legendy, aké šíril Kratochvíl, nemá význam. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa na závery vyšetrovacej komisie, o ktorých pravdivosti nepochybujú ani experti. Ako sa to teda zbehlo?

Pravdou je, že lietadlo, ktoré piloti familiárne prezývali Boženka, malo technické problémy už predtým. Pri návrate z líbyjského Tripolisu mu vytekal olej na motore číslo 2 a v poriadku nebola ani signalizácia. No hoci mal iľjušin už 16 rokov, bol to spoľahlivý stroj. Nebol dôvod na obavy, pretože letieť i pristávať dokázal aj po vypadnutí dvoch motorov.

Nahlásenú poruchu v Prahe odstránili, ale pre každý prípad letel s posádkou do Bratislavy aj mechanik Československých aerolínií, aby dozeral na let a v prípade potreby pomohol. Až po Bratislavu však nemal dôvod zasiahnuť.

Štyridsaťštyriročný Rosa, ktorý predtým lietal na bojových stíhačkách, i druhý pilot Jiří Růžička boli skúsení a rozvážni letci, podobne ako palubný mechanik a navigátor. Rosa síce pôvodne nemal letieť, zaskakoval za chorého kolegu, ale to jeho výkon neovplyvnilo.

Sakrakopec, pamätník, kríž Čítajte viac Najväčšia letecká katastrofa na Slovensku je záhadou aj po 50 rokoch

Prvé problémy sa objavili až po prelete slovenských Kostolian, kde komunikáciu s posádkou prevzala riadiaca veža v Bratislave. Došlo k nedorozumeniu, ktoré spôsobilo, že sa Boženka k letisku blížila rýchlejšie, než mala.

Následkom toho musela zostúpiť prudšie, ako je zvykom. Aby to zvládla a znížila rýchlosť, ktorá bola pre pristátie privysoká, kapitán sa uchýlil k manévrom, ktoré sa síce používali, no inak boli zakázané. Cieľ však dosiahol – lietadlo spomalilo a blížilo sa k dráhe.

Točte vľavo!

Zdalo sa, že posádka situáciu zvládla, ale nebolo to tak. Problémy spôsobili, že sa vystresovaní piloti dopustili chyby a správny čas na pristátie premárnili. Kapitán sa preto rozhodol, že „približovanie“ preruší a zopakuje si okruh okolo letiska.

V dôsledku predošlých omylov sa však automaticky vypol motor číslo 3 a listy jeho vrtule sa presunuli do vodorovnej polohy, aby nekládli odpor vzduchu. Tomuto úkonu sa hovorilo „praporovanie“, a keď sa niečo také prihodilo, piloti mali motor vypnúť aj manuálne.

Tu sa však mechanik dopustil osudovej chyby, keď namiesto „trojky“ vypol motor číslo 4, ktorý bol úplne v poriadku. Stroju tak naraz odišli dva motory na pravej strane, stratil tam ťah, a keďže mal nízku rýchlosť, začalo ho prudko obracať doprava.

Pamätník obetiam havárie pri vstupe na... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
pamätník Pamätník obetiam havárie pri vstupe na kúpalisko Zlaté piesky.

„Točte vľavo!“ zavolal na nich dispečer z riadiacej veže. „Rozumiem,“ odpovedal let 001, no aj tak nezmenil smer. „Točte vľavo!“ zopakovala veža dôrazne, ale bez odpovede. O pár sekúnd dispečer ešte začul zmätený hlas: „Ono to bola štvorka, áno…“

Bol to hlas palubného mechanika a spolu so zapisovačom letových údajov, ktorý sa po havárii našiel, pomohol vyšetrovateľom objasniť, čo sa v tej osudnej chvíli dialo. Posádka si uvedomila, že odstavila nesprávny motor, a mechanik sa ho preto pokúsil znova nahodiť. Vybral si však na to ten najhorší čas. Leteli príliš nízko a pomaly.

Keď sa „zapraporované“ vrtule na štartujúcom motore číslo 4 opäť vyrovnali, zvýšili odpor vzduchu, lietadlo stratilo rýchlosť a piloti zostali bezmocní. Boženka bola neovládateľná – o 9.37 h aj so 79 ľuďmi na palube padla do jazera. Leteckú haváriu tak opäť spôsobili len obyčajné ľudské chyby.

Havária letu OK 001

  • Dopravné lietadlo sovietskej výroby iľjušin IL-18 B havarovalo 28. júla 1976.
  • Na palube bolo 72 cestujúcich a sedem členov posádky (54 mužov a 25 žien).
  • Po páde zachránili šesť pasažierov, ale traja z nich zakrátko zomreli.
  • Tragédiu prežili traja cestujúci: Jaromír Kratochvíl, František Lukáš a Francúz Gérard Ménard.
  • Na Zlatých pieskoch bolo potom ešte tri roky zakázané kúpanie.
  • Pri príležitosti 45. výročia havárie otvoria v bratislavskom Múzeu dopravy expozíciu venovanú tragédii, kde vystavia i trosky lietadla.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #Zlaté piesky #havária lietadla #letecká havária #letecká havária na Zlatých pieskoch