Spoveď Francúzky, ktorá zabila tyrana

Žena, ktorej súd vymeral trest desať rokov za mrežami za vraždu muža. Z väzenia ju prepustili pred dvoma mesiacmi, po milosti, ktorú jej na naliehanie verejnosti udelil prezident François Hollande.

Takmer 50 rokov žila s alkoholikom, ktorý ju bil, znásilňoval, týral aj ich štyri deti, zneužíval dve z ich troch dcér. Mlčala. Bála sa. V septembri 2012 to nevydržal syn. Spáchal samovraždu.

Foto: FOTO: Vydavateľstvo Fayard

titulka, kniha, Jacqueline Sauvageová Obálka knihy Jacqueline Sauvageovej "Chcela som len, aby sa to zastavilo", ktorá vychádza vo vydavateľstve Fayard.

„Ako napísať, že som sa naučila držať jazyk za zubami? Ako vysvetliť, že som sa dostala až tam? Môj život mi pripadá ako pole ruín… Môže byť pre matku niečo horšie, ako stratiť dieťa? …ako som mohla nechať moju rodinu tak dlho sužovať tým monštrom?“ napísala Sauvageová v knihe, ktorá vychádza tento týždeň a pred jej vydaním z nej citoval nedeľník Journal de dimanche.

Bola mladá, keď sa vydala, ale už krátko po svadbe prišla žiarlivosť. „Prvé urážky, ktoré sa ospravedlňujú, prvá facka, na ktorú sa chce zabudnúť, úder, o ktorom chcete veriť, že bol náhodný. Potom strach, hanba, izolácia,“ opisovala situáciu týranej ženy. Stala sa jednou z tých žien, pri ktorých sa mnohí pýtajú, prečo od muža neodídu. Aj ich susedia, hoci o týraní vedeli, sa toho muža báli. „Nemali sme nijakých priateľov. Nik v našej dedine nás nepozval k sebe. Nijaké večery s priateľmi, rodinné obedy, opekanie na záhrade u susedov,“ napísala.

Myslela si, že pre ochranu detí bude najlepšie, ak sa naučí predvídať, rozpoznávať signály prichádzajúceho násilia. „Odhadnúť, kedy príde rana, stiahnuť svaly, chrániť si tvár, nechať ho, aby sa čo najrýchlejšie zastavil, aby sa nevŕšil na deťoch. Rozoznať podľa jeho krokov, vŕzgania na schodoch, že noc bude dlhá, bolestivá a skryť sa do kúta vo svojom mozgu, na miesto, kam nedosiahne napriek urážkam, ponižovaniu a bolesti,“ citoval nedeľník z jej knihy.

Deň, keď to už nevydržala, bol deň po smrti syna, o ktorej sa dozvedela až vo väzbe. V teň deň jej muž prisahal, že ich zabije – ju aj jej deti. Udrel ju päsťou do tváre. Naháňal ju ako vyplašené zviera. „Nebolo to prvý raz ani stý. Bola to tak bežná scéna,“ vrátila sa v knihe k osudným chvíľam. V ten deň to však podľa nej bolo iné. „Neznámy záblesk v jeho očiach, zvláštna intonácia v jeho hlase, v jeho kriku. Videla som svoje deti mŕtve,“ opisovala Sauvageová svoje pocity.

Muž sa napokon zvalil do kresla na terase a vzal si ďalší pohár whisky. Piaty. Bol k nej otočený chrbtom a ďalej chrlil nenávisť k žene a deťom. V ústach cítila krv po údere, ktorým jej poranil peru. „Mala som v rukách zbraň. Zatvorila som oči a tri razy vystrelila.“ Trpí pocitom viny. „Viem, je to všetko moja chyba. Aj keď som bola terorizovaná a bezmocná, mala som nájsť spôsob, ako opustiť toho hrozného človeka alebo aspoň podať sťažnosť,“ napísala. „Ale toľkokrát unikol spravodlivosti… Vždy sa z toho dostal. Ako veriť, že by sme boli pred ním uchránení, ja a moje deti, keď o tom všetci vedeli a nikto nič neurobil?“

Knižná spoveď Sauvageovej, ktorú venovala synovi, dcéram a všetkým obetiam násilia, prichádza len pár mesiacov po tom, čo sa dostala z väzenia. Proti tyranskému otcovi opakovane svedčili dcéry, podľa ktorých matka nemala na výber. Sauvageová však bola odsúdená ako chladnokrvná vrahyňa, pretože v čase, keď na muža strieľala, nebola v bezprostrednom ohrození života. Na slobodu sa dostala pred koncom minulého roka. Podľa jednej z dcér v knihe chcela vysvetliť to, čo nevypočula justícia. „Pre mamu je to ako začiatok terapie,“ povedala pre Europe 1 Fabienne Marotová.