O ľuďoch: Bill narazil do múra

Milujem potrubné mosty. Len vyzerajú ako abstraktný obraz. Každá vetva má svoj zmysel – médium. Súhra musí byť stopercentná, veď ide o energie, o bezpečnosť, o život. Milujem aj čističky odpadových vôd, ale len uzavreté systémy, čo nevypúšťajú nič do rieky, použitú vodu vracajú do systému a z kalu čosi užitočné vyrobia. Preto sa mi odkaľovacie nádrže zdajú poetické.

31.10.2014 06:00
debata

Nevedela som si predstaviť plávajúce celulózky v amazonských pralesoch. Podozrievala som kolegov Kanaďanov, s ktorými sme v sedemdesiatych rokoch stavali celulózku v Ružomberku, že tam pri spracovaní narobia paseku a odplávajú. Pre Ružomberok naprojektovali uzavretý systém odpadových vôd, riadený počítačmi, vtedajšia vláda ho zamietla. Bála sa dôsledkov nezamestnanosti.

V Ružomberku potom smrdelo, ale atmosféra bola aj komická: kanadskí a slovenskí inžinieri, juhoslovanskí robotníci a sovietski okupanti. Keďže v novom stavbárskom hoteli bolo hneď všetko rozkradnuté, Kanaďania bývali v panelákoch medzi sovietskymi dôstojníkmi. Nakupovali gruzínsky čaj, arménsky koňak, vodku. Od vojakov z rúčky do rúčky kožušinové čapice. Musela som ich presvedčiť, že ak nezložia z čapíc červené hviezdy, ublížia predajcom. Aj nech čušia, že od Sovietov lacno kupujú benzín.

Juhoslovania rekordnou rýchlosťou postavili stavebný kemp s kanceláriami. Vodu tajne natiahli z vedľa budovaného mäsokombinátu. Na slávnostné otvorenie prišli stranícki papaláši – na začiatku linky mala akože vojsť sviňa a na konci vyjsť klobásy. Nič nebolo hotové. Sviňu vohnali, skryli, delegácii servírovali safaládky zo samoobsluhy. Sviňa ušla, všetko sa prezradilo. Dodávateľ sa vyhovoril na celulózkarský kemp. Došiel príkaz vybudovať vodovod, inak kemp zavrú, čím by celulózka meškala tiež.

Juhoslovania uprostred kempu postavili obrovskú prázdnu antikorovú nádrž. Navrch vztýčili máj so stužkami, slávnostne otvorili vodovod a fotky poslali do Bratislavy. Voda sa ďalej kradla od susedov. Naši naučili spočiatku poničených Kanaďanov, že ráno je na opicu najlepšie pivo a guláš. Za pár dní sa z Kanaďanov stali našinci. Bill si pivo vylepšoval paradajkovou šťavou. To zas nezvládli naši.

Paradajkový Bill, namazaný doma vo Vancouvri, nabúral do múra v slepej uličke a zaspal. Zobudili ho policajti. Bill vystrčil ruku s desaťdolárovkou, povedal oukej a zaspal. Na súde sudcovi vysvetľoval, že ho ovplyvnil dvojročný pracovný pobyt za železnou oponou. V opitosti si myslel, že je v Československu. Že je teda nevinný. „Toto sú vaše predstavy o multikultúrnosti? Čo ešte ste si priniesli?“ rozzúril sa sudca a k vysokej peňažnej pokute a podmienke mu naparil tridsať dní basy naostro.

Potrubné mosty vo mne evokujú nielen poeticko-filozofické obrazy, ale aj históriu a ďalšie historky. Len ma brzdí predstava napajedeného kanadského pána v talári.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #multikulturalizmus #potrubie #Zuzana Szatmáry