O umení: Pomník Biľakovej hanby

Koncom februára osadili v obci Krajná Bystrá pri Svidníku pomník "rodnej strany" doktorovi Vasilovi Biľakovi, človeku desaťročia podozrivému z vlastizrady. "Pravda zostane pravdou", ešte dodali zlatým písmom pod - z hľadiska realizmu - relatívne podarený portrét predstavitelia lokálnej komunistickej organizácie, ktorí pomník iniciovali a prenajali si preň aj pozemok.

20.03.2015 06:00
debata (75)

Reakcia na seba nenechala dlho čakať, výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz ešte v ten istý večer „dielo“ natreli červenou farbou a pridali nelichotivý nápis. Symbolické gesto, za ktoré čelia trestnému oznámeniu, urobili za väčšinu demokraticky zmýšľajúcich ľudí Slovenska, takže prenesene sme spolu s umelcami obvinení všetci. Takisto ako kedysi za červené ruky Gottwaldovho súsošia na vtedy rovnomennom námestí v Bratislave. Biľakovu bustu následne niekto odcudzil (možno na nej raz dobre zarobí).

Biľak sám bol živým pamätníkom (vezmime si príklad z umenovedného termínu „živá plastika“). Reprezentoval minulý režim až v alegorickej podobe: primitivizmus a nekritické presvedčenie, zároveň zbabelosť – už fakt jeho dlhého života v legálne „zakúpenej“ vile bol mementom, počas ktorého sa mohol každý ďalší deň, podobne ako László Csatáry a stovky ďalších zločincov, len obávať možného potrestania.

V dosiaľ publikovaných novinových článkoch a vyjadreniach som nikde nenašiel odkaz na autora busty a na realizátora jeho bronzového odliatku. Napriek tomu, že sa dá tušiť, kto by pod realistickou hlavou mohol byť v jej pravom spodnom rohu podpísaný, nebudem sa tu púšťať do špekulácií. Ešte stále u nás žijú sochári, ktorých bývalý režim svojou štedrou rukou presvedčil o svojej pravde, možno bol autor osobne Biľakovi za niečo zaviazaný, keď mu v tvári „vytesal“ taký zádumčivý výraz. Pre odlievača išlo, samozrejme, o biznis, takže morálne otázky ponechajme bokom.

Vtip je v inom. V istej chvíli diania posledných dní v obci Krajná Bystrá totiž skutočne stál hodnoverný pamätník jej rodáka Vasila Biľaka a doby, ktorú do posledného dychu spod bratislavského Slavína reprezentoval. Zostudený, s rozmetanými vencami, poliaty červenou farbou, neskôr čiastočne očistený, s odtrhnutým portrétom – to je pravá a zaslúžená forma pohlavárovho monumentu. Síce nezámerná, ale autentická.

Vzišla totiž z obojstranne radikálnej umeleckej akcie – dialógu medzi komunistami, zastúpenými autorom busty na jednej strane, a antikomunistami, zastúpenými performermi na strane druhej. Pravý pomník vyšiel z akcie, ktorá výpravne znázorňuje dlh našej spoločnosti voči minulosti. V takejto podobe by mal byť konzervovaný a spoluautorstvo vyznačené.

Existujú v našich dejinách kontroverzné osobnosti, nie je ich málo, a zdá sa, že pribúdajú nové. Dovolím si však tvrdiť, že o Tisovi, Machovi, Husákovi má z historického hľadiska zmysel diskutovať, a to i napriek tomu, že politickú úlohu, ktorú zohrali, považujeme za tragickú. Postaviť k nim Biľaka znie napriek všetkému ako úbohý vtip. Som presvedčený, že aj z Krajnej Bystrej či okolia pochádza pozitívnejší človek, hoci miestny lekár alebo učiteľ, ktorý by si pomník zaslúžil oveľa viac.

Ešte na margo tej pravdy z nápisu: všetci vieme, čo zostane čím a kto zostane kým, načo to zaobaľovať do fráz.

© Autorské práva vyhradené

75 debata chyba
Viac na túto tému: #Vasil Biľak #busta Vasila Biľaka