Som presvedčená, že východniarska klika je iba mýtus, v skutočnosti sú motiváciou na vytváranie akejkoľvek kliky vždy iba peniaze. Mám rada toto mesto, vnímam ho ako svoj domov, našla som si tu priateľov s rovnakou krvnou skupinou.
Aj mňa štvú nenažraní developeri, čo stavajú sklenené kocky na miestach, kde by mali byť parky, irituje ma šialený automobilizmus v uliciach a neschopnosť magistrátu niečo s tým konečne urobiť.
Áno Bratislava býva často špinavá, najmä keď sa prejdete po piatkovej noci po Obchodnej alebo Štefánikovej ulici, chronicky mešká MHD a hlavná stanica pripomína zanedbaný postsocialistický skanzen. Chýbajú cyklotrasy, samosprávy kašlú na bezďákov, podchody sú v dezolátnom stave, je málo pôrodníc, zeleň v meste sa vehementne rúbe a vysádza v úplne homeopatickom množstve. Stáva sa že ma naštve nadutý čašník, na jedálnom lístku predražený vyprážaný syr alebo arogantná úradníčka kdesi na úrade.
Ľudia žijúci v tomto betónovom babylone sú rôzni a nič nie je úplne čierne alebo čistobiele. Mne je na Bratislave napríklad sympatická čoraz uvedomelejšia občianska spoločnosť, ktorá sa z roka na rok zväčšuje. Vznik komunitných záhrad, ktoré si založili v susedstvách ľudia vo voľnom čase, zelené hliadky, čo vysádzajú pri cestách kvety do prázdnych betónových kvetináčov, iniciatívy pre záchranu sadov, stromov, lesoparku alebo staromestských kúpalísk.