Na veľkohubé reči amerického kandidáta na prezidentský úrad si verejnosť medzičasom akosi zvykla a ani z ďalších osvedčených zdrojov politickej absurdity počas leta neprišlo nič, čo by v letných dňoch mohlo prekvapiť a aspoň na chvíľu odvrátiť pozornosť od prenosov vrcholných športových súťaží.
Ešte nám zopár letných dní ostáva, no v súťaži o najväčšiu politickú absurditu tohto leta už sotvakto prekoná vyhlásenia, ktorými sa pred televíznymi kamerami francúzski politici obracali k národu, aby obhájili svoje stanovisko k takej naliehavej otázke, ako je tvar ženských plaviek.
Mediálny ohlas vyvolaný razantným vstupom do tejto diskusie v obhajcoch zákazu burkín potláčal nielen zmysel pre posúdenie závažnosti problému, ale aj obavy zo zosmiešnenia, ktoré sa tu porovnaním so slávnou filmovou postavou žandára zo Saint-Tropez priamo ponúkalo, pravda, s tým rozdielom, že tentoraz ochrancovia verejného poriadku vystupovali proti ženám, čo neodhaľovali dostatočne veľkú časť svojho tela.
Na záberoch, ktoré priniesli televízne stanice, sme týchto uniformovaných vyháňačov burkín videli priamo v akcii. Treba priznať, že v ich počínaní sa veľká horlivosť nezračila.
Tá však nechýbala vo vystúpeniach politikov. Vidina momentálneho zisku politického kapitálu bola pre nich taká neodolateľná, že zabudli na zásady právneho štátu a s vervou sa do búrlivej polemiky vložili. Téma burkín sa objavovala na zasadnutiach najvyšších orgánov štátu a vyjadrovali sa k nej predstavitelia všetkých väčších politických strán. Príležitosť na verejné zaujatie stanoviska nepremeškali ani kandidáti na budúcoročné prezidentské voľby.
Verejnosť už teraz vie, že hlasom pre Nicolasa Sarkozyho podporí politika, ktorý by ako prezident na presadenie zákazu burkín neváhal zmeniť ústavu. Chvíľami to vyzeralo tak, že niektorí francúzski politici chcú do predvolebného boja vyraziť už teraz pod zástavou, na ktorej je pod preškrtnutými celotelovými plavkami veľké Non!
Ako sa dalo čakať, s blížiacim sa koncom leta sa z mediálneho sveta téma zákazu burkín začína vytrácať a úmerne k tomu slabne aj zaujatie politikov. Je veľmi pravdepodobné, že polemika, ktorá cez prázdniny tak silno čerila francúzske politické vody, na jeseň už nebude nikoho zaujímať.
Bolo by však naivné očakávať, že s príchodom jesenných dní vychladnú hlavy a oslabí sa mentálny základ vhodný na šírenie a prijímanie absurdných politických rozhodnutí a zákazov. Bez ohľadu na to, či sa otepľuje alebo ochladzuje, na politickej scéne začína prevládať presvedčenie, že bezmocnosť pred veľkými spoločenskými problémami súčasnosti treba zakrývať rozhodnými vystúpeniami k bezvýznamným záležitostiam podenkového trvania.