Judt svoju poslednú, spomienkovú a bilancujúcu knihu diktoval v stave fyzického znehybnenia, s vedomím blížiacej sa smrti, no s neoslabeným záujmom o verejné dianie a so stále živou schopnosťou prenikať k pochopeniu povahy súčasnosti. Názory na spoločnosť, kultúru a politiku tu ilustruje príkladmi zo západnej a predovšetkým z americkej spoločnosti.
Stačí sa však v tomto sviatočnom období pozrieť okolo seba a hneď nájdeme stovky podobných prejavov pospolitosti spotreby. Sviatky, ktoré sa podľa tradície majú niesť v znamení intímnych medziľudských vzťahov, sa stali príležitosťou pre ničím nehatené podnecovanie a stupňovanie spotrebných inštinktov.
Zaiste, varovné hlasy, ktoré upozorňujú na neblahé spoločenské a kultúrne následky postupujúcej komercionalizácie nášho života, už dávnejšie nie sú ničím výnimočným. Dá sa dokonca povedať, že takéto kázne, či už cirkevné, alebo civilné, sa stali súčasťou predvianočného folklóru. Zo všetkých médií počúvame, ako v tesnej nadväznosti na reklamy komerčných akcií zaznievajú z úst známych osobností precítené upozornenia na potrebu vytrhnúť sa z každodenného zhonu a v kruhu najbližších precítiť duchovný obsah týchto sviatkov – k čomu u nás skoro nevyhnutne patrí dodatok v podobe receptu na dobrú, naozaj domácu kapustnicu.
Zoberme do rúk Judtovu knihu, čítajme kapitolu o striedmosti a hneď zistíme, že sa z tohto zboru vyníma, pretože vôbec nemieni ostať pri napomenutiach a výzvach. Od spomienok na povojnové časy, keď striedmosť nebola voľbou, ale nevyhnutnosťou, prechádza k úvahám o tom, ako bohatstvo prostriedkov vynakladaných na zábavu iba zakrýva výslednú biedu. Tento mysliteľ, ktorý bol vo svojej historickej práci vždy mimoriadne citlivý k politickým aspektom spoločenského pohybu, prechádza vzápätí k postrehom týkajúcim sa profilu politikov, čo vychádzajú v ústrety túžbe po stupňovaní spotreby a na tomto základe potom pristupujú k napĺňaniu svojho poslania. Záver jeho uvažovania o striedmosti a jej politických prejavoch je kritický, no skôr k nám, čo sa zmierujeme so spotrebou ako zárukou pospolitosti: nič viac si od politikov, ktorí nám dnes vládnu, nezaslúžime. Judt k tomu pridáva „Ak chcem lepších vodcov, musím sa naučiť požadovať od nich viac a pre seba menej. Trochu striedmosti by bolo naozaj na mieste.“
Politický vývoj v tomto pomaly končiacom roku nám priniesol skôr príklady nestriedmosti. A to nehovorím len o americkej scéne. Asi si lepších politikov zatiaľ nezaslúžime.