O číslach: Slovenskí vedci dokázali

Na mojej obľúbenej rozhlasovej stanici Devín sa po čase odmlky znovu objavila relácia venovaná krátkym správam z oblasti vedy. Dokonca sa v nej dopočujeme už i dávno zabudnuté formulácie typu „americkí vedci dokázali“.

25.04.2014 06:00
debata (6)

A práve pri nich ma napadlo, čo dokázali slovenskí vedci v uplynulom období, teda aspoň tí univerzitní. A hneď som i vedel odpoveď, dokonca bez vlastného pátrania po publikáciách, interných reportoch, grantových správach či návštevách laboratórií a seminárov: slovenskí vedci dokázali vyplniť akreditačné spisy. Pre tých, čo nevedia, o čom je reč: naše univerzity v tomto období prechádzajú pravidelnou akreditáciou, ktorá, dovolím si tvrdiť, značne vyťaží ich intelektuálnu kapacitu.

Vyplniť množstvo formulárov (len naša fakulta pri poslednej akreditácií odovzdala cez 30 000 strán) je samo osebe fuška, nehľadiac na to, že to vypĺňanie zďaleka nie je celkom jednoduché. Sú tu jednak koncepčné otázky ohľadom jednotlivých študijných programov. Tu akreditačná komisia príliš pomocnú ruku nepodáva. Škoda, určite by pomohla pri zvyšovaní kvality nášho vysokoškolského vzdelávania – čo som si myslel, že je jej hlavná úloha. Zato množstvo formulárov a ich „kolónok“, ktoré nám dala na vyplnenie, je závratné. Človek si spomenie na medzinárodné rebríčky univerzít, ktoré vznikajú bez toho, že by jednotlivé školy museli čo len prstom pohnúť. Ja viem, to je niečo iné, ale nemuselo by byť. Ako inak by vyzeralo vypĺňanie, keby som pri jednotlivých kolónkach mohol dať vetu „táto informácia je dostupná na verejne prístupnom mieste“ (napr. webovská stránka školy) alebo „táto informácia je dostupná v Akademickom informačnom systéme“ (to by sme my, čo ho máme, aspoň na chvíľu rehabilitovali všeobecne neobľúbený AIS).

Ostatne, táto stratégia by našla uplatnenie v celej krajine – ako inak by vyzeral náš styk s úradmi, keby sme všade, kde je to možné, odškrtávali kolónku „použiť informáciu z verejných zdrojov“ a nechali úradníkov, nech si ju zháňajú. Dopadlo by to s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že vlastne až toľko toho nemusia vedieť. To sa týka i akreditačnej komisie. Takáto (anti)byrokratická stratégia by nám nielen skvalitnila život, ale, trúfam si povedať, bola by väčším prorastovým a úsporným opatrením než veľká časť pochybných investičných stimulov a reforiem štátnej správy dohromady.

Ale dosť bolo snívania, vráťme sa k akreditáciám. Nič nové: máme málo špičkových škôl a veľa slabých. Akreditácia s tým prvým nič neurobí, ale vždy sa dúfalo, že aspoň to druhé „porieši“. Ešte sa tak nikdy nestalo, ale vždy sa skúšalo. Kritériá sa sprísňujú. A tak tí, čo môžu mať problém ich naplniť, musia hľadať iné riešenia. Doteraz ich vždy našli, bol by čert v tom, keby sa to i teraz nepodarilo. Nech ostatní mrhajú svojím časom na vypĺňanie formulárov. Schodnejšou cestou môže byť obed s významným politikom, ktorý tak či tak v konečnom dôsledku rozhodne. A môže sa to ešte i prezentovať ako podpora kandidáta v prezidentských voľbách. Aj toto slovenskí akademici dokázali.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Damas Gruska