Za obeť ukrajinskej občianskej vojny, výrazne podporovanej ruskou stranou, padli Západoeurópania vrátane malých detí, letiaci užívať si dovolenku, ako aj skoro stovka špičkových vedcov, ktorých výskum prispieval k nájdeniu lieku proti AIDS. Konflikt, oživujúci tie najhoršie reminiscencie z nepokojného 20. storočia, nezmaril teda len ľudské životy, ale symbolicky ohrozil idey pokojného mierového života a vedeckého pokroku.
Západ sa ozbrojený konflikt, ktorý k tejto tragédii viedol, snažil chvíľu vytesňovať, rovnako ako to v 90. rokoch robil s vojnou na Balkáne. Veď išlo o územia, ktoré sa podvedome vnímali ako „menej“ civilizovaná časť Európy. Napriek striktným gestám a taktizovaniu sa politickej reprezentácii západných krajín nedarilo nájsť stanovisko, ktoré by neohrozovalo ich pragmatické záujmy a zároveň by z nich nerobilo zbabelcov. Tentoraz bol však svet 21. storočia vytrhnutý zo svojej každodennej rutiny. Na európskom kontinente sa zrazu stalo nebezpečným cestovať za prácou či oddychom. Sen o najlepšom z možných svetov, ktorý sa našej civilizácii zmocnil po konci studenej vojny a ešte stále napriek všetkému pretrváva, sa blíži k svojmu koncu.
Ak by sme sa pohybovali v rámcoch fikcie, bolo by práve toto rozhraničujúcou udalosťou, ktorá by viedla všetky strany k precitnutiu a uvedomeniu si, že žiadne nafúknuté politické idey, ani premrštené sny o expanzii krajiny, ktorá nedokáže zabezpečiť svojim občanom dôstojný život, nestoja za zmarené ľudské životy. Ale my sme v realite a tá už prekryla a zrelativizovala onakvejšie činy a výčiny.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa opäť začne všetko spochybňovať. Hraničnosť tragickej udalosti sa rozdrobí do melodramatických príbehov a rozvláčneho vyšetrovania, ktoré nepovedie nikam. Stane sa súčasťou záplavy správ o dianí vo svete a o abstraktných konfliktoch, ktoré tvoria šum v pozadí našich všedných dní.
Jedným z dôležitých kontextov, do ktorého sa zostrelenie civilného lietadla dostalo, je i výročie Veľkej vojny. Mnoho politických komentátorov sa pýta, či bude toto spúšťač ďalšieho veľkého globálneho konfliktu, ktoré zmenia svet. Keď sme sa v školských laviciach oboznamovali s príbehmi dejín, zdalo sa nám neuveriteľné, ako ľahko a zaslepene sa ľudia dali strhnúť k tomu, aby si ničili svoj pokojný život a púšťali sa do vojen. Tieto udalosti sa k nám však dostávali v podobe príbehov, kde zlo bolo pomenované a víťazi boli jasní. Dejiny sú totiž tiež istým typom fikcie, pretože inak by sme sa v nich len ťažko orientovali.
No teraz sme v situácii, keď nám tok udalostí a praktický život sťažujú vnímať veci z odstupu a vidieť ich v celku. Neveríme vo veľké udalosti a neveríme v Dejiny. Sme ponorení do príbehu, ktorý sa vo svojej celistvosti objaví iba našim potomkom.