Priznám sa k určitej skepse, s ktorou som pôvodne k podujatiu pristupoval. Súvisela s predpokladanou odlišnou povahou umeleckej kritiky v Ázii oproti tradícii v mieste jej zrodu.
Pozitívnou motiváciou sa však stala jedna z hlavných tém Umelecká kritika v rozdelených spoločnostiach, ktorá doslova obhájila dôvod a patričnosť toho, prečo sa tohtoročný kongres musel uskutočniť práve v Kórei a nikde inde. Okrem iného ma táto téma naviedla k predneseniu príspevku o kontaktoch českej a slovenskej kritiky počas obdobia Československa. V rámci neho totiž, paradoxne, nikdy nedošlo k významnejšej fúzii umeleckých scén – spoločnosť tak mala v rámci jedného štátu dve samostatné (,,rozdelené") umelecké prostredia, ktoré sa priebežne vzájomne objavovali, inšpirovali a dopĺňali. Vo výtvarnom umení bola prelomom výstava Súčasné slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni Pražského hradu v roku 1963, od nej datujeme záujem českých kritikov o aktuálne slovenské umenie, záujem, ktorý v určitých podobách pretrval až dodnes, t. j. dvadsať rokov po rozdelení.
V Soule sa ukázalo, že môže ísť o viac ako o strešnú tému pre príspevky odborníkov z krajín, ktoré zažili niektorú z podôb rozdelenia či, naopak, spájania (napríklad bývalá Juhoslávia, pobaltské krajiny, Nemecko, Írsko a ďalšie). Ide o celosvetový fenomén, v rámci ktorého nachádzame spoločné súvislosti umenia aj na miestach, ktoré inak žiadne spoločné menovatele nemajú. Zdanlivo to môže pôsobiť nepatrične, no v skutočnosti je veľmi obohacujúce pozrieť sa na dejiny či súčasnosť našej umeleckej scény prostredníctvom veľmi vzdialených kontextov určovaných diametrálne inými pravidlami. V rámci našej odbornej disciplíny to nazývame pokusom o formuláciu globálnych dejín umenia. Ide, samozrejme, iba o ďalší z možných smerov, pomocou ktorého sa kunsthistorici snažia pomenovať prípadné súvislosti heterogénnych kultúrnych prostredí na rôznych svetadieloch.
Pre moju kmeňovú inštitúciu, Dom umenia/Kunsthalle Bratislava, sa tým pravdepodobne začala prvá etapa systematickej medzinárodnej činnosti. Dohodli sme totiž s autorom spomínanej témy, s prezidentom AICA Marekom Bartelikom, jej perspektívne rozvinutie do širšieho výskumného, prezentačného a publikačného projektu, ktorý budeme iniciovať a centrálne zastrešovať. Program nebude mať geografické limity, umožní našim aj zahraničným špecialistom vyberať si a spracovávať témy z najširšieho možného spektra, rátame preto aj s účastníkmi z najrôznejších krajín. Takto postavená spolupráca nebýva v našom prostredí veľmi častá, väčšinou dominuje sústredenie dovnútra domácej umeleckej scény. Pri spätnom ohliadnutí sa dokonca zdá, akoby sa výskum domáceho umenia a jeho medzinárodné presahy navzájom vylučovali. K prekonaniu tohto stavu bude možno treba tucet ďalších podobných projektov, no pre začiatok diskusie bol soulský kongres vynikajúcim inšpiračným momentom.