O slovách: Ivan Horváth - advokát aj umelec

Právo a umenie zažili 15. januára v bratislavskom Carltone pekné stretnutie.  Slovenská advokátska komora a jej predseda Ľubomír Hrežďovič ako súčasť Novoročného stretnutia právnikov prezentovali knihu Advokát Ivan Horváth a advokáti v jeho diele.

30.01.2015 07:00
debata (2)

Advokát je aj autor veľmi dobrého predslovu knihy Anton Blaha. Advokát je aj jej autor – Peter Kerecman. A takisto to, že som mal česť byť kmotrom knihy, má vzťah k právu: právnikom (a neskôr – podobne ako Ivan Horváth – obeťou bezprávia) bol aj môj otec.

Za vojny sme žili v Senici, a tak prvý spisovateľ, ktorého som v živote stretol, bol Ivan  Horváth. Moji rodičia sa priatelili s Horváthovcami, ja s jeho deťmi, a nikdy nezabudnem na soboty v ich dome, keď hrávali pre nás deti bábkové divadlo. Pán Horváth vedel aj bábku smrti vodiť na špagátikoch tak veselo, že sme sa jej nebáli. Desivé bolo, čo sa stalo neskôr. V 50. rokoch minulého storočia bábka smrti ožila a zrazu ona vodila na špagátoch v tzv. bábkových procesoch svoje nevinné obete – patrili medzi ne aj Horváthovci. Osudnou sa im stala láska k Francúzsku, kde obaja študovali a kde sa zoznámili. V roku 1950 ich uväznili, pani Horváthovú držali vo vyšetrovacej väzbe dvadsaťpäť mesiacov – pol roka dokonca väznili aj ich dvanásťročnú dcéru Janku – a potom Ivana Horvátha, ako údajného francúzskeho špióna, odsúdili v roku 1954 na 22 rokov. Keďže Ivan Horváth zomrel iba pár mesiacov po tom, čo ho v roku 1960 po takmer desaťročnom väznení prepustili, treba jeho tragédiu nazývať pravým menom: bola to justičná vražda.

Pripomenul som to v úvode ku knihe aj v príhovore na jej prezentácii. Ale pre zaujímavosť som trochu odbočil a spomenul som aj film Věry Chytilovej O něčem jiném. Bol to film konfrontujúci príbeh gymnastky Evy Bosákovej, ktorej unikal rodinný život, a Viery Uzelacovej, manželky dirigenta, ktorej zas unikal život za hranicami kuchyne. Viera Uzelacová, ktorá si aj sama seba vo filme zahrala, sa totiž za slobodna volala Hatalová, aj ona bola dcérou advokáta, aj ona patrila medzi našich detských kamarátov – divákov bábkového divadla u Horváthovcov.

Horváthovský dom v Senici bol skrátka ako magický kruh – z detstva sme si jeho umelecké čaro odnášali na celý život. Veď aj z Ivana Horvátha mladšieho sa stal hudobný skladateľ (víťaz dvoch Bratislavských lýr), a spisovateľova dcéra Janka Schillerová je zase historičkou umenia.

Horváthovskému čaru sa nevyhol ani autor knihy Peter Kerecman. Vynikajúco zvládol nielen právnický (a neskôr aj ten tragický bezprávny) príbeh Ivana Horvátha – ale aj jeho príbeh spisovateľský. (Peter Kerecman ako džentlmen sa za pomoc pri jeho zvládnutí nezabudol poďakovať literárnej historičke Jane Kuzmíkovej.)

Knihu sme pokrstili paragrafmi – so želaním predsedu advokátskej komory Hrežďoviča, aby paragrafy slúžili vždy len právu, už nikdy bezpráviu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba