reportér prílohy Víkend
Novinárska skratka: aba
V Pravde pracuje od roku 2006. Začínal ako regionálny spravodajca v Bratislave, neskôr pracoval v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V súčasnosti pôsobí ako reportér prílohy Víkend. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal v Nitre. Má rád sci-fi a záhradu.
Zatiaľ podporujeme taký ráz krajiny, v ktorej bude prežitie pre človeka ťažké. Dá sa to zvrátiť? Odpoveďou sú hlasné spiežovce na Silickej planine.
Ako srnec skáče Štefan Vaľo. Uteká zhrbený s hlavou sklonenou temer k zemi, pohybuje sa ako stopár divých zvierat. Stopuje však divokú vodu, povodňovú.
Slovensko má šťastie. Ešte stále je krajinou starých stromov. A najmä vďaka pomoci stromov môžu mestá a obce zvládnuť klimatickú krízu. Čo je vlastne strom?
Svoje bremeno nosil najradšej sám - viac ako 50 rokov. Pokoril viacero rekordov, no skromnosť mu ostala až do smrti... Legendárny horský nosič nás opustil 14. septembra.
Skrytý úsmev Mony Lízy je za rúškom cítiť. Špeciálna eurobankovka zobrazuje starú pani s rúškom proti koronavírusu. Výťažok pôjde seniorom.
V národných parkoch nesmieme chodiť mimo chodníka, pritom v nich dodnes prebieha ťažba. Na podobné rozpory poukazujú ekológ Ondrej Kameniar a ochranár Karol Kaliský.
Je z hľadiska klímy, ekonomiky a zdravia lepšie investovať do individuálnej dopravy namiesto do verejnej? Zhovárali sme sa s Luciou Szabovou z iniciatívy Znepokojené matky.
Aká čistá energia bude poháňať dopravu v budúcnosti? Elektrina, lítiové batérie? A čo vodík? Lenže 99% vodíka sa dnes vyrába zo - zemného plynu, ropy a uhlia!
Čím je Slovensko svetové? Ktoré kultúrne pamiatky a prírodné unikáty sa dostali na zoznam UNESCO? Môžete si o nich prečítať každý pondelok.
Financi po manželoch pálili, ako sa hnali cez hranicu. Muž sa primkýnal ku konskej hrive, v jednej ruke ťahal dva a v druhej ďalšie dva kone. A jeho žena to isté. Guľky zasiahli muža. Padal, no v poslednej chvíli zdrapil konský chvost.
Viac ako 10 rokov vedci varovali, upozorňovali, že Slovensko si ničí budúcnosť, najcennejšie lesy, vlastný symbol - hlucháňa. Premiéri, ministri ich ignorovali.
Chládok v lese má väčší význam, než sa zdá. A v čase silnejúcej klimatickej krízy bude pre všetkých dôležité urobiť všetko pre to, aby si ho naše lesy udržali.
Deti si môžu v encyklopédii škrtať ďalšie zvieratká. Pred troma rokmi to bol nosorožec. U nás možno pribudne aj hlucháň a tiež medveď biely na severnom póle. Umrie od hladu.
Na Slovensku sa urobil v rómskych osadách prieskum, aký nemá obdobu v celej Európe. Výskumníci oslovili takmer 15-tisíc respondentov. Čo zistili?
Ako prvé ich v Rudňanoch upútali krásne lesklé guľôčky na listoch rastlín. Rosa? Nie, zdesili sa, keď sa im prizreli bližšie. To sa vyzrážala ortuť!
V Južnej Kórei objavili prastaré, dokonale zachované stopy. Sú takmer také veľké ako stopy človeka a patrili - krokodílovi, ktorý zrejme chodil po dvoch nohách!
„Prišla som sa pozrieť s rodinou do tohto môjho rodného kraja a miesta po 55 rokoch. Je mi stále do plaču, aké je to tu zohyzdené.“ Kniha návštev, rok 2018.
V krku uviazne dych. Medvedica asi s ročným medvieďaťom sa vynoria spoza smreka. Kadiaľ fúka? Bežať? Kričať? Fotiť?!
Len u nás žije vyše 600 druhov včiel a každá z nich má svoj význam v prírode. O význame včiel a iných opeľovačov sme sa pozhovárali s Rudolfom Moravčíkom.
Včelám odhryznú hlavu a keď poštípu človeka, v okolí rany odumiera tkanivo. Najväčšie sršne na svete likvidujú celé úle včiel. Sme naozaj v ohrození?
Koronakríza je šanca pre rozvoj špičkovej slovenskej vedy. No to by Slovensko muselo prehodnotiť spôsob, akým spravuje vedu a ako hodnotí vedecký produkt...
Koronakríza je šanca. Otvára oči. Každý štát teraz potrebuje zmenu, aj Slovensko. Poľnohospodári sa rozhodli do krajiny vrátiť stromy. Kam? No predsa na polia.
Krčili sa s rodičmi v území nikoho. Z východu sa na nich tlačili Rusi, na západe sa opevnili Nemci. A po oslobodení potom prišlo sucho, hladomor a totalita.
Pri výstavbe víl Záhrady Devín archeológovia nepočítali s tým, že nájdu niečo výnimočné. A predsa... Viac prezradil archeológ František Žák Matyasowszky.
Ľudia sa podľa biochemika Pavla Čekana pod bremenom izolácie stmelili. A spojila sa aj slovenská veda. Má potenciál vyrobiť nielen vlastný test či vakcínu.