reportér prílohy Víkend
Novinárska skratka: aba
V Pravde pracuje od roku 2006. Začínal ako regionálny spravodajca v Bratislave, neskôr pracoval v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V súčasnosti pôsobí ako reportér prílohy Víkend. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal v Nitre. Má rád sci-fi a záhradu.
Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Študenti však premiérovi pripomenuli, že sa ešte pred voľbami zaviazal k oveľa ambicióznejším skutkom.
S paleontológom Matúšom Hyžným sme sa pozhovárali o tom, aký vplyv má človek na planétu, ako dinosaury nakoniec nevyhynuli, či o pištoľových krevetách.
Niektorí obyčajní ľudia bez toho, aby poznali vedecké práce, tušia, že koronavírus je predovšetkým krutou daňou za bezočivosť a neúctu ľudí voči prírode.
Vzťah medzi zdravím ľudí a stavom budov je kľúčový, no podceňovaný. Prečo by budovy mali patriť medzi priority novej vlády? Ako by sa mali stavať nájomné byty?
Vrátenie dôvery občanov v štát je výzvou. Ale stále je to problém číslo dva. Problém číslo jeden je klimatická kríza, od ktorej závisí prežitie ľudského druhu.
Nejde tu len o lesníctvo, ale o celú krajinu. "Veľmi skoro sa môže zmeniť na nepoznanie," varuje lesník Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.
Klimatická kríza nie je hoax ani abstraktný, nezrozumiteľný pojem. Nie je to ani vzdialená, pre Slovákov neosobná záležitosť.
Slovenský ochranársky snem už takmer päť rokov združuje profesionálov, ktorí celý čas žiadajú, píšu, aby štát prestal devastovať budúcnosť krajiny. Čo dosiahli?
Predstavte si tú situáciu. Princ Charles sprevádza po svojom sídle v špičkových slovenských vedcov. Spolu kontrolujú, ako sa darí brestom zo Slovenska.
Tento absurdný príbeh sa odohráva kdekoľvek na Slovensku, kde tečie pekná rieka alebo potok. Ľudia chcú pri vodnom toku postaviť dom. Veď je tu nádherne.
Britský denník The Guardian sa na prelome rokov opýtal čitateľov, o akých témach by chceli čítať v roku 2020.
Aj keď superzdravých storočných už v Gruzínsku bežne nevidieť, užitočné tradície vo využívaní prírody pretrvali.
Úspešnosť liečby rakoviny závisí od presnej diagnostiky. O téme sme sa zhovárali s biochemikom Pavlom Čekanom.
Stretne sa kňaz, imám a rabín… Znie to ako začiatok vtipu, no skutočne sa stretli pred asi dvomi mesiacmi s umelcami a ďalšími brigádnikmi v zrúcanine synagógy.
Košickí žiaci si patentovali spôsob, ako ušetria astronautom peniaze aj priestor. Zhovárali sme sa s ich lektorkou, učiteľkou informatiky Angelikou Hanesz.
„Dážďovka!“ ukazuje zaskočené dievča do vykopanej jamy. Spolužiaci sa obracajú s rýľom, v areáli základnej školy v Partizánskom zasadili ďalšiu jabloň.
S profesorom Tomášom Trnovcom sme sa zhovárali o širších vplyvoch toxických látok na človeka.
O negatívnych zisteniach po testovaní 15-ročných žiakov sme sa zhovárali s Jurajom Hipšom, ktorý sa 20 rokov v treťom sektore usiloval o reformy v školstve zdola.
„Pôdu máme iba požičanú od svojich predkov. A máme ju potomkom vrátiť v čo najlepšom stave. Na toto dedičstvo a na naše deti však nemyslíme," tvrdí Pastucha.
Intenzívne poľnohospodárstvo nevyháňa z krajiny iba hmyz, vtáky či žaby. Ničí aj organizmy v pôde a bez nich krajina prestáva fungovať, vraví Ladislav Miko.
Prežitie budúcich generácií závisí od toho, či si krajina dokáže udržať vodu a príroda pestrosť.
Výtvarníčka Oľga Paštéková prináša šelmy do galérií, mestských podkroví a nádvorí. K nim potom privádza ľudí, ktorí sa prechádzajú akoby po lese.
Producentka Zuzana Mistríková bola študentkou divadelnej dramaturgie, keď sa stala jednou z tvárí novembra 1989.
Tragická dopravná nehoda autobusu a kamióna si vyžiadala doposiaľ 12 mŕtvych, 20 ľudí je zranených.
Architekt Boris Hrbáň tvrdí, že v projekte Manufaktúra v Bernolákove citlivo hľadajú priestor pre komunitu, ktorá bude na jednom mieste bývať aj pracovať.