Dejiny univerzálneho základného príjmu

08.01.2019 07:00
peniaze, bohatstvo, príjem, mzda, plat, dávka,...
Princíp univerzálneho základného príjmu sa dostane na pretras dňa už v najbližšej budúcnosti. Autor:

Univerzálny základný príjem (UZP) je suma peňazí vyplácaná vládou v rovnakej výške a pravidelných intervaloch každému členovi spoločnosti, bez ohľadu na vek, na to či je chudobný, alebo bohatý, či pracuje, alebo je nezamestnaný a tak ďalej.

V súčasnosti, v kontexte prebiehajúcich a očakávaných zmien v rámci tzv. Priemyslu 4.0 (postupujúca robotizácia, automatizácia a digitalizácia ekonomiky), sa UZP dostáva na program dňa čoraz častejšie.

Cieľ: liečiť sociálne neduhy

Prvé experimenty jeho zavádzania do praxe datujeme do 70. rokov 20. stor., ale až v blízkej budúcnosti budeme čeliť perspektíve zániku veľkého množstva pracovných miest a masovej nezamestnanosti. Táto hrozba vytvára podľa niektorých mysliteľov a politikov priestor pre plošnú a masovú aplikáciu projektu základného príjmu, čím by sa prekonali doterajšie geograficky a časovo obmedzené experimenty. Okrem riešenia problematiky nezamestnanosti by mal UZP prínos spočívať aj v tom, že namiesto dodatočných korekcií negatívnych pôsobení trhu, ktoré rieši klasický sociálny štát, redukuje zamýšľané nerovnosti už pri vstupe jednotlivca do trhového prostredia.

Ako pri každom jave či idei platí, že hoci sa nimi zaoberáme v súčasných kontextoch, je vhodné poznať ich minulosť a vývoj. Myšlienka UZP sa nám síce môže javiť ako relatívne nová, ale pri hľadaní jej ideových zdrojov musíme začrieť do hlbšej minulosti. Inšpirácie UZP sú pomerne staré a rozmanité. Zároveň však neexistuje jedna tradícia, v rámci ktorej by prebiehal kontinuálny vývoj. Naopak, dejiny UZP sú izolovanými a epizodickými udalosťami, ktoré sa odohrávali v rozličných dobových kontextoch. V toku času viacerí myslitelia nezávisle od seba predkladali návrhy, ktoré mali istú spojitosť alebo podobnosť s UZP a kládli si za cieľ liečiť spoločenské neduhy. Ich predstavy boli často ignorované alebo odmietané, ale neustále vznikali nové.

Tri korene

Vieme vysledovať až tri historické korene UZP, pričom prvým je myšlienka minimálneho príjmu, ktorá siaha až do 16. storočia. Thomas More vo svojom diele Utópia predstavil istý príjem na prežitie, ktorý mal zabraňovať kriminalite a jej negatívnym následkom. V tom istom storočí renesančný humanista Johannes Ludovicus Vives navrhol, aby mestská samospráva zabezpečovala minimálny príjem pre svojich chudobných obyvateľov. V nasledujúcich dekádach naozaj európske municipality prijali rôzne formy podpory tohto typu.

Ďalej hovoríme o univerzálnej dotácii. V preindustriálnej Európe sa začala dostávať na program dňa podpora chudobným v rôznych formách, a to z viacerých dôvodov. Jedným z primárnych bol záujem elít o udržanie sociálneho zmieru. S prvým návrhom sociálneho poistenia prišiel v 18. storočí osvietenský filozof Jean Antoine Condorcet. Jeho myšlienky neskôr hlbšie rozvinul filozof Thomas Paine. Použil aj neskôr opakovaný argument, keď chcel z pozemkovej dane financovať vyplácanie jednorazovej dávky každej osobe, ktorá dovŕši 21 rokov. Malo ísť o kompenzáciu za to, že sa ľudia rodia do stavu, v ktorom je už pôda zabratá vlastníkmi, ale prirodzený nárok na ňu majú všetci.

Kombináciou prvých dvoch myšlienkových prúdov vzniká koncepcia podobná tým dnešným: išlo najmä o návrh Josepha Charliera z roku 1848, pôsobiaceho v Bruseli, ktorý čerpal inšpiráciu od utopického socialistu Charlesa Fouriera (ten chcel, aby všetci dostávali isté slušné minimum, pretože dochádza k porušovaniu práva na lov a pôdu). Charlier navrhol kompenzáciu medzi minoritou vlastníkov a majoritou bezzemkov. Majiteľov pozemkov chcel čiastočne a dočasne finančne odškodniť a ostatným garantovať nepodmienené minimum, ktoré by sa financovalo z renty platenej vlastníkmi. Charlierov návrh bol detailne rozpracovaný, ale nevyvolal veľký ohlas. Zaujímavosťou je, že v rovnakom čase vyšiel v Bruseli nezávisle od Charlierovho konceptu ďalší (anonymný) návrh UZP, akurát napísaný v holandčine (Charlier písal po francúzsky).

Nové návrhy

V 20. st. rozlišujeme dve hlavné etapy vývoja UZP. Prvá spadá do obdobia medzivojnovej Veľkej Británie. Pod označeniami ako „sociálna dividenda,“ „štátny bonus“ či „národná dividenda“ sa fakticky predstavovali rôzne návrhy UZP. Napr. Bertrandt Russell publikoval v roku 1918 svoju knihu Roads to Freedom, v ktorej predstavil argumenty pre nový sociálny model. Svoje návrhy zakrátko predstavili aj Denis Millner s manželkou či Clifford Dougles. Millnerovci chceli svojím štátnym bonusom riešiť sociálny problém chudoby a jej negatívnych následkov.

V prostredí intelektuálov prepojených s Labour Party prežívali myšlienky spojené s UZP ďalej aj v 30. rokoch a vznikali nové návrhy. Ekonóm George D. H. Cole vo svojich prácach z rokov 1929 a 1935 hodnotil, ako to sám nazval, „sociálnu dividendu“, ale aj štátny bonus. Možno konštatovať, že bol k týmto konceptom kritický a odmietal jednostranné a ultimatívne riešenia. V roku 1953 ako prvý označil v anglickom jazyku univerzálny príspevok ako základný príjem (basic income). Toto označenie sa v neskoršej medzinárodnej diskusii ujalo a používa sa dodnes. Úplne po prvýkrát sa však s pojmom základný príjem stretávame v holandčine (basisinkomen) v práci Jana Tinbergena z roku 1934, neskoršieho prvého laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu.

Druhá etapa spadá do 60. rokov 20. stor. v USA. Milton Friedman predstavil svoj pravicový návrh UZP (vo všeobecnosti sa totiž vníma ako ľavicový projekt). Išlo o negatívu daň z príjmu, ktorou chcel nahradiť sociálny systém ako taký. Myšlienka negatívnej dane sa objavuje dodnes, a to práve aj v súvislosti s implementáciou UZP do praxe. Ďalej tu je James Tobin, ktorý spolu s ďalšími liberálnymi ekonómami obhajoval myšlienku garantovaného minimálneho príjmu, ktorý získal označenie „demogrant“. Čiastočne vychádzal z princípu negatívnej dane, ale jeho návrh nepočítal s úplným nahradením dovtedajšieho sociálneho systému ako vo Friedmanovom prípade, a bol takisto štedrejší. Tobin pôsobil ako poradca demokratického prezidentského kandidáta Georga McGoverna a v roku 1972 sa mu podarilo presadiť „demogrant“ do jeho volebného programu.

Reálna budúcnosť?

UZP je bezpochyby zaujímavou koncepciou, ktorej myšlienkové jadro je staré takmer pol tisícročia a neustále sa v rôznych etapách znovu vynára na povrch. Jeho aktuálne podoby v sebe skrývajú minimálne silný podnet na diskusiu o politickej predstavivosti o možných zmenách v oblasti našich životov a práce. Veľa bude závisieť aj od toho, aké reálne dosahy prinesie Priemysel 4.0 vo sfére výroby a štruktúry celej spoločnosti a či sa od diskusie a menších experimentov v rôznych krajinách posunie projekt UZP aj do širšej aplikácie. Ani odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či spoločnosť naozaj čelí masovej nezamestnanosti, alebo sa vývoj neuberie týmto smerom a budú kontinuálne vznikať nové pracovné miesta.

UZP mal doteraz bohatú teoretickú minulosť a skromnú minulosť, pokiaľ ide o jeho zavedenie v praxi. Ale môže dôjsť k tomu, že jeho budúcnosť bude pomerne široká aj z praktického hľadiska – otázkou zostáva, akú konkrétnu podobu nadobudne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#univerzálny základný príjem
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk