Spolužitie Bruselu s biznisom: výhry a prehry

Aká je stručná bilancia vzťahov odchádzajúcej Európskej komisie a biznisu? Dokázala komisia na jednej strane reagovať na oprávnené požiadavky biznisu a na druhej strane odolať nátlaku z jeho strany, ktorý bol v rozpore s európskymi záujmami?

23.04.2019 13:54
Margrethe Vestagerová Foto:
Krotenie internetových megakorporácií Google, Amazon, Facebook, Apple (GAFA) eurokomisárkou Margrethe Vestagerovou patrí medzi jednoznačné úspechy dosluhujúcej Európskej komisie.
debata

Firma Burson Cohn & Wolfe uskutočnila hodnotenie končiacej Európskej komisie za roky 2014 – 2019. Najvyšší rating dosiahla komisárka Margrethe Vestagerová zodpovedná za hospodársku súťaž. S podporou komisára Pierra Moscoviciho bojovala proti daňovým únikom firiem Amazon, Starbucks, McDonald’s, Fiat, donútila firmu Apple doplatiť írskej vláde 13 mld. eur na daniach a pod. Vestagerová evidentne ukázala nielen odvahu, ale aj schopnosť vymôcť dodržiavanie európskych pravidiel voči presile, ktorej neodolajú ani vlády. Aká je teda stručná bilancia vzťahov odchádzajúcej Európskej komisie a biznisu?

Lobing v Bruseli

Jedným z najintenzív­nejších v histórii EÚ bol lobing chemického veľkobiznisu pri príprave nariadenia známeho pod skratkou REACH (registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemických látok), zameraného na ochranu pred rizikami, ktoré môžu predstavovať chemické látky. Negociácie trvali roky. Napriek odporu biznisu nariadenie sa podarilo presadiť a nadobudlo účinnosť 1. júna 2007.

Lobing pri rokovaniach o zmluve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi známej ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) a o obchodnej zmluve Európskej únie s Kanadou (CEFTA) by mal vojsť do histórie ako ešte silnejší.

Rokovania o týchto dvoch zmluvách naplno odhalili privilegovaný prístup korporácií k európskym vyjednávačom. Uvádza sa, že Generálne riaditeľstvo pre obchod Európskej komisie viedlo s priemyselnými lobistami až 75 percent rokovaní (Corporate Europe Observatory uvádza ešte vyššie číslo – až 88 percent). Počet rokovaní komisie s odborovými organizáciami, environmentálnymi združeniami, organizáciami na ochranu spotrebiteľa a inými predstaviteľmi občianskej spoločnosti neprekročil 13 percent. A to napriek tomu, že ich obavy z environmentálneho a regulačného dumpingu, zo zníženej ochrany zdravia spotrebiteľa a pod. vychádzali zo snahy ochrániť verejné záujmy.

Hlavných vyjednávačov za Európsku komisiu hostili etablované záujmové organizácie Business Europe, AmCham EU a Business Alliance pre TTIP, ktorá – ako názov hovorí – vznikla iba s cieľom lobovať pri príprave dohody v prospech biznisu.

Najkontroverznejší mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom, známy pod skratkou ISDM (pôvodne zahrnutý do obidvoch zmlúv), ktorý uprednostňuje záujmy zahraničných korporácií pred záujmami štátu, komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová bola nútená napokon aspoň čiastočne v zmluve CETA pozmeniť. Nástupom Trumpovej administratívy sa rokovania o zmluve TTIP zastavili, no najnovšie už aj Trump by chcel s EÚ narýchlo uzavrieť mäkšiu podobu zmluvy, o ktorej sa pôvodne rokovalo.

Odpovedať na otázku, ako to, že lobing biznisu v Bruseli je úspešný pri hľadaní kontaktov na európskych byrokratov, nie je až také jednoduché. Korupcia v tej najneprijateľnejšej podobe zrejme nie je prvým a možno ani druhým či tretím dôvodom. No iné formy „priateľstva“ medzi Bruselom a biznisom nie sú až také zriedkavé. Nielen na úrovni členov Európskej komisie, ale aj na úrovni ich podriadených nie sú výnimočné tzv. otáčajúce sa dvere.

V jednom smere – od biznisu do Európskej komisie – fungujú najčastejšie iba nepriamo. Komisia si organizáciám reprezentujúcim podnikateľské záujmy dá často pripravovať expertízy, napríklad preto, lebo sama nedisponuje dostatočným odborným zázemím. Prekvapuje azda niekoho, že tieto expertízy formulujú závery, ktoré konvenujú jej zhotoviteľom?

V druhom smere od komisie k biznisu sú tieto dvere otvorené priamo. Je známe, že pravidlá Európskej komisie zaväzujú svojich bývalých členov dodržať určitý čas „v karanténe“, kým sa môžu dať najať do služieb biznisu. Na dodržiavane týchto pravidiel dozerá etická komisia Európskej komisie. Táto komisia však ešte pred uplynutím karanténnej doby napríklad odobrila preskok Charlieho McCreevyho, komisára pre vnútorný trh a služby, do správnej rady Ryanairu. Dvojnásobný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa onedlho po skončení funkcie dal najať finančným žralokom z USA – investičnou spoločnosťou Goldman Sachs. Obidva príklady sa vzťahujú na predchádzajúcu Európsku komisiu a treba dúfať, že sa opakovať nebudú.

Silu lobingu biznisu v Bruseli vysvetľuje aj to, že – ako sa často uvádza – v Bruseli je viac lobistov ako úradníkov komisie. Lobing nie je v EÚ – tak ako napríklad v USA – legislatívne upravený, no nie je ani zakázaný. V dokumentoch EÚ sa uvádza, že jeho existencia je prejavom európskej demokracie.

Podozrenie nepadá iba na eurokomisiu

V roku 2016 únia obnovila používanie kontroverzného herbicídu glyfosát pod obchodnou značkou Roundup. Pôvodne uvažovala o predĺžení licencie o 15 či 10 rokov, no odpor proti tomu bol priveľký. Európska občianska iniciatíva Stop glyfosátu (údajne sa do nej nezapojili Slovensko, ČR, Estónsko, Rumunsko, Portugalsko a Veľká Británia) zozbierala vyše milióna hlasov a pomohla aj Európskemu parlamentu presadiť aspoň uznesenie, podľa ktorého by mal byť glyfosát úplne zakázaný k 15. decembru 2022.

Rozhodnutiu Európskej komisie o autorizácii glyfosátu predchádzal lobing viacerých výrobcov produktov obsahujúcich glyfosát. Patrili medzi ne nemecké BASF a Bayer CropScience, americké spoločnosti Dow AgroSciences, DuPont, Syngenta a čínska Anhui Huaxing ChIC. Mnohé z nich u úradníkov komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisa Andriukaitisa úspešne lobovali. Komisia bola okrem toho „zásobovaná“ riportmi z Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktoré spochybňovali výsledky Medzinárodnej agentúry OSN na výskum rakoviny (IARC) upozorňujúcej na riziko vzniku karcinogénnych ochorení pri používaní glyfosátu. Napokon i súd v USA vlani odsúdil spoločnosť Monsanto na pokutu 289 miliónov USD za to, že jej produkt spôsobil toto ochorenie. V obidvoch prípadoch – v prípade EFSA i IARC – vznikli pochybnosti z konfliktu záujmov, keď sa ukázali ich kontakty s Monsantom.

Boli to aj nemecké orgány, ktoré uisťovali, že pesticíd je bezpečný, pokiaľ sa používa tak, ako sa má. To sa stalo ešte v roku 2014 – ale onedlho sa nemecký Bayer rozhodol Monsanto prevziať. Pred rokom eurokomisia túto kúpu akcií Monsanta za 66 mld. USD odsúhlasila. Bola to už tretia maxifúzia v priemysle produkujúcom hnojivá, osivá a pesticídy. Poslanec Európskeho parlamentu za stranu zelených Belgičan Philippe Lamberts to komentoval takto: „Sú to tri fúzie (Monsanto a Bayer, Dow a DuPont a ChemChina a Syngenta) medzi našimi najväčšími nepriateľmi. Robia maximum, aby dosiahli čo najväčší zisk na úkor verejného zdravia. Tak ako firmy vyrábajúce cigarety.“

Google, Amazon, Facebook a Apple

So všetkými štyrmi spoločnosťami pod akronymom GAFA bola odchádzajúca eurokomisia nútená bojovať. Ak sa komisárka Margrethe Vestagerová nevyhla kritike za súhlas s vytvorením uvedených fúzií – hoci zákonné právomoci nepovoliť ich neexistovali – najvyšší rating si vydobyla svojím nekompromisným postojom k týmto digitálnym spoločnostiam. Naopak, oficiálne stanovisko USA obvinilo Európsku komisiu z toho, že diskriminuje americké firmy a neférovo obviňuje Apple, Amazon, Starbucks, McDonald’s a pod. z vyhýbania sa plateniu daní. Spojené štáty zašli až tak ďaleko, že pohrozili únii odvetnými opatreniami a osočovali Európsku komisiu, že sa správa, akoby bola nadnárodnou daňovou autoritou. Komisia akúkoľvek diskrimináciu amerických firiem poprela.

Okrem obvinenia z vyhýbania sa plateniu daní eurokomisia obvinila a pokutovala niektoré z nich za porušovanie hospodárskej súťaže. Google v roku 2017 dostal pokutu za zneužívanie dominantného postavenia vo výške 2,42 miliardy eur za to, že poskytol výhody vlastnej službe pri porovnávaní cien. V minulom roku dostala spoločnosť rekordnú pokutu 4,34 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia jej mobilného operačného systému Android a za blokovanie konkurencie na trhu internetovej reklamy má najnovšie do európskeho rozpočtu zaplatiť 1,49 miliardy.

Daňové praktiky týchto a ďalších amerických spoločností v EÚ znamenajú ročné straty na daniach 50 až 70 miliárd eur. No vinníkmi nie sú iba ony, ale do značnej miery aj členské štáty, ktoré im to umožňujú. Vďaka svojej štruktúre a benevolencii írskej vlády Apple napríklad v jednom roku zaplatil na daniach iba 0,005 percenta zo zisku. Keď komisia prikázala doplatiť írskemu rozpočtu 13 mld. eur, argumentujúc, že ide o nedovolenú štátnu pomoc, bola to írska vláda, ktorá protestovala.

Aféra LuxLeak, ktorá takmer stála Jeana-Clauda Junckera kreslo predsedu Európskej komisie, ukázala, že za jeho premiérovania bolo Luxembursko pre tieto spoločnosti fakticky daňovým rajom. Luxembursko, Írsko, Cyprus a Holandsko zaradila charitatívna organizácia Oxfam medzi 10 najhorších daňových rajov.

Tabu pre EK a straty pre EÚ

Komisia môže prikázať vinným spoločnostiam uhradiť chýbajúce dane, no voči vinníkom na strane členských štátov za danej situácie, keď podľa Európskej zmluvy existuje v daňovej politike právo veta, zasiahnuť nemôže. Pre viaceré štáty je právo veta „posvätnou kravou“.

Počas grilovania budúceho komisára pre ekonomické a finančné záležitosti, dane a clá sa Pierre Moscovici zasadzoval za to, že bude viesť boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu, erózii daňového základu a pod. Chcel vrátiť do hry aj otázku spoločného konsolidovaného daňového základu pre dane korporácií, ktorú požadoval i biznis.

Moscovici si dobre uvedomoval, že bez prelomenia veta v daňovej politike nedokáže svoju agendu presadiť. Už v minuloročnej správe o stave únie predseda Európskej komisie J.-C. Juncker povedal: „Okrem toho si myslím, že by sme kvalifikovanú väčšinu mali uplatňovať aj pri rozhodovaní o niektorých daňových záležitostiach.“

Komisia tento návrh predložila 15. januára t. r., no pravdepodobnosť, že ho presadí, je nízka. Predkladateľ návrhu P. Moscovici uviedol, že právo veta brzdí aktuálne sedem dôležitých legislatívnych návrhov o daniach. Napriek tomu väčšina členských krajín návrh komisie odmieta. Sú medzi nimi Česko a pravdepodobne i Slovensko. Tradične sa proti tomu stavia SAS a KDH. Pripomeňme si históriu uznesenia NR SR proti daňovej harmonizácii v Európskej únii, ako aj pokladanie daňovej súťaže za nástroj zvyšovania konkurencieschop­nosti štátu.

Pritom komisár zdôrazňuje, že nejde o daňovú harmonizáciu ani o presúvanie daňových kompetencií z národnej na európsku úroveň. Bolo by to v rozpore s Európskou zmluvou. K menšine, ktorá návrh podporuje, patrí Francúzsko, prípadne Nemecko a proti sa nestavajú ani Rakúsko a Španielsko, ktoré pripustili ďalšie rokovania o návrhu. Uvedomujú si, že účinne bojovať proti cezhraničným podvodom a daňovým únikom v EÚ a pod. bez presadenia tohto návrhu nie je možné dnes a nebude to možné ani v budúcnosti. Príkladov poznáme viacero.

Keď vrcholila globálna finančná kríza, v EÚ vznikla atmosféra priateľská voči zavedeniu dane z finančných transakcií. Komisia návrh pripravila, no jednomyseľnosť v prospech zavedenia tejto dane nebola dosiahnutá. Vznikla iniciatíva na rozšírenú kooperáciu 11 štátov, ktoré sa túto daň rozhodli zaviesť. Jedenástku tvorili Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Medzitým Estónsko z nej vyskočilo, daň nezaviedlo ani Slovensko a pod. Protest na slovenské ministerstvo financií adresovala Asociácia európskych investorov (IVZW), no nebola to jediná intervencia proti tejto dani.

Bojom bez konca bolo možno nazvať boj proti daňovým rajom, ktorý ožíval vždy, keď vypukla nová daňová aféra. V priebehu ostatných rokov ich nebolo málo: Off-shore Leaks, Panama Papers, Lux-Leak. Napokon ministri financií EÚ dňa 12. marca 2019 schválili rozšírený zoznam tzv. nespolupracujúcich daňových jurisdikcií známych ako daňové raje. Tento zoznam však nezahrnuje ani jeden z európskych štátov – iba malé karibské krajiny známe svojimi offshorovými schémami. Uvidíme, aký úspešný bude i nový návrh tzv. digitálnej dane GAFA, s ktorým prichádza Brusel na konci svojho funkčného obdobia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Google #Európska komisia #Amazon #Margrethe Vestagerová #Facebook a Apple