Ideológia cirkulárnej ekonomiky

26.06.2019 06:00
eko, ekologia, smeti, plasty
Pocit, že kúpou zelených výrobkov pomáhame planéte, nás môže nabádať k nakupovaniu a väčšej spotrebe. Autor:

Obehové hospodárstvo v tvrdých podmienkach panujúceho systému nie je využívané v prospech životného prostredia, ale pre základný imperatív väčšiny trhových aktérov, ktorým je zisk. Ideológia cirkulárnej ekonomiky môže viesť k zvýšenej a nie k zníženej spotrebe, ako by to naša umierajúca planéta potrebovala.

Najnovší ekologický rozruch sa vytvoril okolo tzv. cirkulárnej ekonomiky. Brožúra rovnomenného slovenského inštitútu z roku 2017 sa začína sľubne znejúcou vetou: „Cirkulárna ekonomika, nazývaná aj obehové či zelené hospodárstvo, je nový ekonomický model, ktorý predstavuje protiklad terajšieho modelu – lineárnej ekonomiky.“ Tento nový model už zavádza aj Európska únia a spolu s ňou by malo aj Slovensko. Otázkou je, či naozaj ide o nový ekonomický model, alebo sa neudržateľná ideológia udržateľnosti len prezliekla do nového hávu.

Čo je to cirkulárna ekonomika? Vo svojej podstate ide o opätovné využívanie vecí namiesto ich zahadzovania a výroby nových, a to na viacerých úrovniach. Na úrovni hotových produktov môže ísť o posun na trh druhej ruky, prípadne o drobné opravy. Na nižšej úrovni ide stále o využitie celej veci, ale s nahradením častí výrobku, napríklad výmenu batérie v prípade telefónu. A na najnižšej úrovni ide o recykláciu, teda o opätovné využitie materiálov použitých pri výrobe, napríklad kovov v prípade telefónu.

Na prvý pohľad tak cirkulárna ekonomika vyzerá byť zmysluplným, priam nevyhnutným prístupom k výrobe a spotrebe. Ak budú nerastné zdroje v našom hospodárstve obiehať namiesto toho, aby boli hádzané na skládku, náš život sa konečne dostane do súladu s prírodou. Výskum však naznačuje, že to nemusí byť až také jednoduché. Problémom je širší ekonomický kontext, v ktorom má nové obehové hospodárstvo fungovať. O aký kontext ide?

Nový model – starý systém

V zmieňovanej brožúre sa píše, že cirkulárny model má zaistiť konkurencieschop­nosť krajín, ich stabilný ekonomický rast a zdravé životné prostredie. Pri prezentácii najnovšej správy Európskej komisie o obehovom hospodárstve sa jej podpredsedníčka Jyrki Katainenová vyjadrila podobne: „Táto správa ukazuje, že Európa je na správnej ceste tvorby investícií a pracovných a podnikateľských príležitostí. Budúci potenciál pre udržateľný hospodársky rast je obrovský a Európa je naozaj tým správnym miestom pre rast životnému prostrediu naklonenému priemyslu.“

Cirkulárna ekonomika sa teda má stať súčasťou fungovania spoločnosti, ako sme ju v mnohom poznali doteraz – investície, konkurenčný boj a hospodársky rast. Údajne nový model, či dokonca systém, tak nie je ani nový a nie je ani zásadnou zmenou. K recyklácii dochádzalo dávno pred vznikom kapitalizmu, ale, čo je dôležitejšie, základné princípy kapitalistickej ekonomiky ostávajú nedotknuté.

A práve tie ohrozujú zmysluplnosť zavádzania obehového hospodárstva. V prvom rade ide o konzumerizmus. Hlavným cieľom mnohých firiem je predať čo najviac svojich produktov bez ohľadu na to, či ich spotrebitelia potrebujú. Reklama slúži nielen na informovanie nakupujúcich, ale aj na presviedčanie, že nový produkt je nevyhnutný pre život a treba si ho kúpiť, hoci starší ešte stále slúži celkom dobre.

Recyklovaním k vyššej spotrebe

Tu na scénu vstupuje problém zeleného vedomia konzumentov. Kdesi v podvedomí si uvedomujeme, že možno nie je celkom v poriadku, ak niečo, čo funguje, vyhodíme, či ak si kúpime niečo, čo až tak nepotrebujeme. Ideológia cirkulárnej ekonomiky sa tu stáva ideálnym pomocníkom, priam záchrancom kapitalizmu.

Túžba po spotrebe a radosť z nej ostávajú nenarušené, len čo sa z nerecyklova­teľného tovaru stáva zelený ekovýrobok. Nalepte na telefón ikonku recyklácie alebo férového obchodu a výčitky svedomia sú preč. Ba dokonca sa túžba nakupovať ešte zvyšuje. Experimentálny výskum ukazuje, že ľudia na toalete používajú viac papierových utierok, keď majú k dispozícii koše s logom recyklácie. Pritom by sa nemalo zabúdať na skutočnosť, že z lídra medzi zelenými telefónmi – Fairphone 2 – sa dá získať späť iba 30 percent použitého materiálu.

Pocit, že kúpou zelených výrobkov pomáhame planéte, nás môže nabádať k nakupovaniu a väčšej spotrebe. Odpad viac nie je ekologickým problémom, ale stáva sa zdrojom, ktorý svojím konzumerizmom pomáhame vytvárať. Jednoducho povedané, ideológia cirkulárnej ekonomiky môže viesť k zvýšenej a nie k zníženej spotrebe, ako by to naša umierajúca planéta potrebovala.

Paradox šetrnosti

To, čo nám ukazuje psychoanalýza na individuálnej úrovni, dobre vidno aj pri použití makroekonomickej perspektívy. Dnes už bežne akceptovaný tzv. opačný alebo odrazový efekt zrejme platí aj pre cirkulárnu ekonomiku. Základnou skutočnosťou, na ktorú ideológia cirkulárnej ekonomiky „zabúda“, je, že medzi každou úrovňou obehového hospodárstva sa nachádza to, čo je pre kapitalistické hospodárstvo typické – trh. Ide napríklad o trhy s tovarmi po skončení životnosti, trhy so šrotom, recyklovanými materiálmi, opravenými výrobkami či trhy druhej ruky. Vo všetkých týchto prípadoch použité veci súťažia s novými.

Akákoľvek úspora, ktorú obeh materiálov zaistí, tak podľa vedcov z Kalifornskej univerzity a Loyola Marymount univerzity automaticky neznamená rovnakú úsporu pre planétu. Naopak, zdanlivo ekologické úspory môžu viesť k ešte väčšej spotrebe daných materiálov vďaka nižšej cene. Napríklad použité či opravené telefóny nenahradia nové, ale len rozšíria existujúci trh o trh s telefónmi z druhej ruky, ktoré sa budú predávať spotrebiteľom v chudobnejších krajinách. Celková spotreba telefónov teda neklesne, ale naopak, vzrastie. Ďalším typickým prípadom nárastu spotreby v rámci cirkulárnej ekonomiky je virtualizácia ekonomiky. Napríklad on-line video na požiadanie síce znižuje dopyt po fyzickej donáške videa, ale zároveň rastie celková spotreba videa. Podobne, viackrát použiteľné rakety znižujú materiálovú náročnosť na ich odpaľovanie, ale to zas vedie k nárastu počtu odpálených rakiet.

Jednoducho povedané, rovnako ako zníženie energetickej náročnosti žiaroviek vedie k nárastu spotreby svetla, tak aj opätovné využívanie materiálov môže viesť k celkovému nárastu používaných materiálov. Na trhoch, ktoré prepájajú jednotlivé úrovne obehového hospodárstva, totiž nenakupujú a nepredávajú firmy kladúce prírodu nadovšetko, ale len obyčajné firmy idúce často po najnižšej cene tak, ako ich do toho nútia kapitalistické imperatívy.

Kruh sa neuzatvára

Analýza priemyselnej symbiózy v dánskom Kalundborgu ukazuje, že prípadné pozitíva pre životné prostredie sú efektom a nie príčinou prepájania jednotlivých firiem. Firmy vytvárajú otvorené a nie uzavreté kruhy recyklácie v rozpore s tým, ako to predpokladá ideológia cirkulárnej ekonomiky.

Nemenej významným problémom je skutočnosť, že recyklovanie je v niektorých prípadoch jednoducho nemožné a v skutočnosti ide o postupnú degradáciu (tzv. downcycling). Takto „recyklované“ napríklad plasty alebo papier sú doplnkom existujúcich trhov s plastmi a papierom, ale nenahrádzajú ich, ako to intuitívne vyplýva z predstavy dokonalého obehu. A opäť platí, že práve takú predstavu nám ukazujú najrôznejšie kruhy v grafikách znázorňujúcich cirkulárnu ekonomiku, hoc aj sa v texte brožúry zmieneného inštitútu dá dočítať o špirálovej ekonomike, ktorej downcycling lepšie zodpovedá.

Tu si treba uvedomiť, že samotný rast spotreby môže byť v dnešnej verejnej diskusii vnímaný pozitívne. Využívanie zálohovaných fliaš povedie k väčšiemu počtu zálohovacích staníc, a to zas zrejme k vyššej zamestnanosti. K jej nárastu môže dôjsť aj vďaka zvýšenému dopytu po opravároch. Podľa Nadácie Ellen MacArthur by obehové hospodárstvo zvýšilo zdrojovú produktivitu o 30 percent ročne, čo by viedlo k nárastu HDP o 7 percent do roku 2030 oproti súčasným predpovediam. Zatiaľ čo v stredoprúdovej ideológii obehového hospodárstva, ktorú produkuje aj uvedená nadácia, ide o pozitívny jav, realita je taká, že hospodársky nárast môže negovať pozitívne dosahy na životné prostredie. Konzultantská firma McKinsey & Company dokonca radí svojim klientom, aby propagovali svoje produkty pre sekundárne trhy spôsobom, ktorý nezníži tržby na primárnych trhoch a neznížili si tak vlastné zisky. Obehové hospodárstvo potom nie je využívané v prospech životného prostredia, ale pre základný imperatív väčšiny trhových aktérov, ktorým je zisk.

Doteraz sa čitateľom a čitateľkám mohlo zdať, že ak sa bavíme o cirkulárnej ekonomike, tak hovoríme o všetkej produkcii. Skutočnosť je však celkom iná. Podľa vedeckého tímu z viedenského Inštitútu sociálnej ekológie v súčasnosti 44 percent vstupov zahŕňa potravu a energiu, ktoré nemôžu byť recyklované, a ďalších 27 percent predstavuje nárast objemu v budovách a infraštruktúre. To znamená, že viac ako dve tretiny všetkých v súčasnosti využívaných zdrojov sa buď nedajú recyklovať, alebo znova použiť. Opäť je tu kľúčovým problémom ideológia – ikonky s uzavretými kruhmi naznačujú to isté, čo názov najnovšej správy Európskej komisie: Uzatváranie kruhu. Akurát, že v realite sa žiaden kruh neuzatvára.

Fyzika nepustí

Jednou z možností je samozrejme presedlať na obnoviteľné zdroje, ale to predpokladá masívne využitie nových zdrojov. Ak aj by sa tento argument dal potvrdiť pohľadom do vzdialenej budúcnosti a my by sme žili v rozprávkovom svete takmer cirkulárnej ekonomiky, stále je tu kľúčový problém hospodárskeho rastu. Aby bolo možné dosahovať rast, musí byť množstvo materiálov väčšie než zdroje získané z recyklácie. Fyzika nepustí ani v čase zelených dezinformácií.

Znamená všetka táto kritika, že cirkulárna ekonomika je nezmysel? Nuž, závisí od kontextu. V súčasnom hospodárskom systéme predstavuje cirkulárna ekonomika nebezpečnú ideológiu vytvárajúcu ilúziu uskutočniteľnej reformy. Udržiava nás v predstave, že môžeme žiť ako doteraz a hospodársky rásť a zároveň chrániť prírodu. Mimo kapitalizmu ide o nevyhnutnosť, ku ktorej sa azda raz prepracujeme.

Tomáš Profant

Tomáš Profant (1983)

Doktorát z politológie získal na Univerzite v Kasseli. Je výskumným pracovníkom v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe a ako odborný asistent pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom redakcie kultúrno-spoločenského blogu Pole. Medzi jeho odborné záujmy patrí medzinárodná politická ekonómia, rozvojová spolupráca a postkoloniálna teória. Je autorom knihy New Donors on the Postcolonial Crossroads: Eastern Europe and Western Aid (Noví donori na postkoloniálnej križovatke: východná Európa a západná pomoc), ktorá v marci 2019 vyšla vo vydavateľstve London and New York, Routledge.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomika #hospodárstvo #recyklácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku