Lieky múdrosti aj pre Slovensko

Stojíme dnes zoči-voči globálnej spoločnosti, ktorá akoby nemala „chrbtovú kosť“. Platí to aj pre naše malé Slovensko?

28.11.2019 06:00
Dalajláma Foto:
Mongolské dalaj znamená oceán a tibetské láma najvyšší. Teda láma je osobnosť, ktorej učenosť, múdrosť či cnosť sú bezbrehé ako oceán...
debata (11)

Slovensko má naozaj úžasné genius loci – hodné obdivu, lásky, pozitívneho vlastenectva. Naša krajina vyniká úžasnými prírodnými krásami, ale aj a historickými skvostmi, kvalitným folklórom atď. To podstatné však je, že tu medzi Tatrami a Dunajom odjakživa žil národ prevažne pracovitý a nadaný. Bol však aj dlhý čas trochu takrečeno „zakríknutý“, málo sebavedomý…

Po tridsiatich rokoch života v demokracii sa však naša spoločnosť a najmä mládež "revitalizuje“, aktívne protestuje proti zlu. Vynikajúcim dôkazom toho bola aj jej aktivita v novembri 1989, ako aj protesty mladých ľudí po úkladnej vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A čoraz naliehavejšie pribúdajú verejné vystúpenia mládeže v súvislosti s riešením klimatickej zmeny.

Naše súčasné Slovensko však trpí aj mnohými diagnózami. Na ich terapiu potrebuje silné dávky medikamentov múdrosti. Múdrosť vo svojom synergickom ponímaní a efekte spája viacero zložiek alebo podsystémov či komponentov. Možno ju charakterizovať viacerými atribútmi, znakmi.

Tu sa mi natíska fragment z rozhovoru istého vnuka s dedom. Vnuk sa pýta: „Ako ste mohli niekedy žiť bez internetu, mobilov, smartfónov, facebooku?!“ „Tak, ako vy teraz žijete – bez lásky, slušnosti, úcty, bázne, dôstojnosti, hanby…“ Múdra odpoveď starého otca poukazuje síce len na niektoré z „diagnóz“ tejto fázy tzv. tekutej doby, ale sú to veľmi signifikantné „choroby“! Stručne povedané – súčasnej tekutej modernite akosi chýba tá prvá/skutočná múdrosť.

Choroby epochy

Medzi špecifické znaky múdrosti možno zaradiť najmä: pravdivosť, slušnosť, láskavosť, inteligentnosť, skromnosť, pokoru, bázeň, schopnosť kritického myslenia, ale aj veselosť, zmysel pre zdravý humor atď. Mnohí naši, zvlášť tí jednoduchí či obyčajní ľudia, totiž akosi stále menej racionálne, triezvo, analyticky či v súvislostiach rozmýšľajú, konajú…

Deje sa tak najmä pod vplyvom mnohých bulvárnych médií, ale aj rozličných „informácií“ zo sociálnych sietí, z čoraz zamotanejších politických debát, turbulencií a tlakov. Mnohí spoluobčania nemúdro inklinujú len k jednoduchému nasávaniu rôznych, často značne zošumených informácií, poloprávd, hoaxov ba vyložených lží… Lebo v tejto ére je zvlášť rozhojnené klamstvo!

K týmto chorobám epochy možno tiež zaradiť často až nenormálne správanie niektorých ľudí. Zvlášť z radov politikov a ich komplicov, prisluhovačov atď. Správajú sa, akoby boli vlastníkmi absolútnej pravdy. Chýba tam teda práve tá skutočná múdrosť – najmä pokora, resp. pokánie – bytostná zmena zmýšľania a správania…

Všetci vieme, že celá naša spoločnosť trpí aj alebo najmä vysokou (aj politickou) korupciou, klientelizmom, mafiánskymi väzbami na lídrov štátu, tunelovaním a rozkrádaním našej vlasti, politickým extrémizmom, šírením fašistických a iných škodlivých ideológií, úžasným egoizmom či sebastrednosťou a „hladom“ po peniazoch atď. Inými slovami – ide o závažné ignorovanie fenoménu múdrosti. Najmä potláčanie, ba niekde až eliminovanie princípov elementárnej slušnosti, etiky, morálky, disciplíny, nerešpektovanie zákonov, dohôd, zmlúv všetkého druhu a pod.

Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony.
Aristoteles

Vrcholom je niekde nielen neúcta k štátnym symbolom, ale dokonca aj k základnému zákonu štátu… Sú to síce len niektoré, ale naozaj dosť závažné diagnózy tejto doby. A tie robia „zlú krv“ v spoločenskom organizme. A to nielen na Slovensku, ale aj na starom kontinente, ba v celej globálnej „dedine“…

V každej dobe dochádzalo k mnohým diskrepanciám, ale v tejto „vybreženej“ epoche to akosi zvlášť platí. Je preto veľmi potrebné včas rozpoznávať aj znamenia čias a múdro, zodpovedne a primerane rýchlo konať. „Vybrežená“ éra… Aj takto sme si dovolili, nazvať túto dobu, akosi v analógii či v súvislosti so „správaním“ vybreženej veľrieky… V akej dobe to vlastne žijeme?!

Známy český lekár-psychiater a teológ Max Kašparů kdesi výstižne poznamenal, že kým 20. storočie bolo obdobím depresií, 21. storočie bude storočím depresie a plastov… Sme v epoche výrazných klimatických zmien, alarmujúcich lokálnych aj globálnych environmentál­nych/ekologic­kých problémov atď. Tých diagnóz tejto doby je, samozrejme, oveľa viac a na pojednanie o nich tu nie je priestor. Mnoho elementov, javov či procesov v našej spoločnosti je doslova akoby a priori nastavených proti prírode, jej zákonom, skrátka proti normalite…

A vieme, že všetko, čo je neprirodzené, nenormálne, je spravidla aj škodlivé ľuďom či aj iným živým tvorom. A to sa vonkoncom netýka len stravovania (konzumovania plastov v strave a nápojoch a pod.). Vieme, že v gastronómii či širšie v medicíne sú zdravé alebo zdravšie prirodzené potraviny či lieky v porovnaní s chemickou a inou terapiou. Namiesto chemických preparátov múdri terapeuti, lekári odporúčajú ordinovať napríklad včelí peľ, propolis či propolisové tabletky, aloe vera, medvedí cesnak atď. Akosi tak analogicky si teda aj manažovanie štátu či iných objektov v tejto modernite žiada návrat k prírode, k prirodzeným princípom, zákonom a relevantným procesom a nástrojom riadenia, produkovania, ži­tia.

Tekutá modernita

Pojem tekutá modernita použil medzi prvými poľsko-britský sociológ židovského pôvodu Zygmunt Bauman. Bol známy najmä svojou analýzou súvislostí medzi modernitou a holokaustom, ako aj úvahami o podstate postmodernej konzumnej spoločnosti. Začnime však, len krátko, akýmsi hlbším ponorom do histórie. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Jaroslav Seifert kedysi kdesi povedal, že „to naše tisícročie bolo ako mäsiarska handra v jatkách. Tiekla z neho časom hustá čierna krv…“.

V súčasnosti žijeme teda baumanovskú tekutú modernitu. Samotný autor tohto pojmu tvrdil, že spoločnosť v nej je nadmerne premenlivá, silno individualizovaná, konzumná a globalizovaná. Pokúsime sa tu voľne citovať ešte aspoň zopár jeho ďalších myšlienok. Odvrátili sme sa vraj od „ťažkej“ a „pevnej“ hardvérovej modernity a nahradili ju modernitou „ľahkou“ a „tekutou“, založenou na softvéri… Napísal tiež, že nový typ neuchopiteľnosti štruktúry globálneho sveta, ktorá ide ruka v ruke s nedostatočne definovaným, okamžikovým usporiadaním politického smerovania a celej spoločnosti, volá po novej koncepcii a poznávacom hodnotovom rámci. Aj po novom prístupe ku skúsenosti jednotlivca a spoločnej histórii…

Táto doba má však mnoho ďalších najrôznejších atribútov či prívlastkov. Hovorí a píše sa tiež o dobe neobmedzených možností, dobe terorizmu, dobe nakazenej vírusom mediálneho zotročenia, multikulturálnej dobe, dobe plytkého myslenia, plastovej dobe, dobe globalizácie, dobe závažných klimatických, environmentálnych zmien, dobe digitálneho kontinentu, dobe umelej inteligencie, dobe vysoko sofistikovaných technicko-technologických výtvorov, dobe cirkulárnej ekonomiky, dobe silne religióznej, ale čím ďalej, tým menej kresťanskej, modernej kozmopolitnej ére, dobe (e)migrácie, dobe vzbury voči meritokratickým elitám, dobe relativizmu, konzumizmu a hedonizmu, preerotizovanej dobe atď. Inými slovami – ide naozaj o značne „vybreženú“ dobu, plnú rozličných nenormálností, ale predovšetkým dobu neúnosnej a všadeprítomnej korupcie spojenej s mafiánstvom…

Toto je zvlášť závažná zhubná rakovina tejto éry či tejto našej spoločnosti… Podľa niektorých zdrojov ide dokonca o dobu, v ktorej je nebezpečný aj (potenciálny) bioterorizmus… Ten vraj môže ľudstvo doviesť až do éry tzv. posthumánnej evolúcie?! Sú tu však aj názory iných autorov, znalcov doby, ktoré sa patrí rešpektovať, ale sú tu aj ďalšie prekážky či bariéry trvalo udržateľného rozvoja, napredovania.

Bariéry rozvoja a kultivovania doby

Medzi najväčšie prekážky kultivovania tekutej doby mnohí zaraďujú najmä tri: peniaze, moc a sex. Ľudia sa naháňajú za hmotou, za peniazmi a skrze ne potom hľadajú a bojujú o moc najrôznejšieho druhu. Tú moc, ktorú možno považovať aj za bázovú zbraň takrečeno zlého ducha… Ľudia obetujú aj svoje zdravie, aby zarobili, resp. „zarobili“ peniaze.

Mnohým sa však stáva, že potom investujú zarobené peniaze, aby znova získali stratené zdravie, ale, žiaľ, tiež na antihumánne úmysly a účely! Týka sa to predovšetkým tých tzv. podnikateľov, špekulantov, mafiánov, korupčníkov a podobne, ktorí „žijú“ tak, ako keby Boha nebolo, akoby nikdy nemali zomrieť, akoby si všetko to „nazbíjané“ mali vziať so sebou na druhý svet… Skrátka, zásada memento mori, myslieť na koniec, u mnohých vôbec nepatrí do kategórie ich „múdrosti“.

Rovnako škodlivo tiež pôsobí fenomén preerotizovanej či presexualizovanej spoločnosti. Nejde len o pornografiu, ktorá dnes dominuje najmä na internete. Sme tiež svedkami takpovediac „módnych“ rozvodov, a to pomaly takmer každého druhého manželstva… Veľkou bolesťou je aj pedofília, najmä v cirkvi, či iné sexuálne delikty, zneužívania, obchod s bielym mäsom atď. Sex je naozaj modla, a celá spoločnosť znáša následky a dôsledky… Prečo je to tak? V západnej kultúre sme evidentne upustili od hodnotových kategórií žitia a stavili sme akoby len na rozvoj intelektu a zvlášť na technicko-technologickú „inteligenciu“ vrátane kreovania elementov umelej inteligencie atď. Máme tu síce úžasné aj pozitívne výdobytky tohto druhu, ale…

Aj pani prezidentka Zuzana Čaputová to videla podobne: „… nie som si však úplne istá, že je to priamo úmerné obyčajnému ľudskému šťastiu alebo spokojnosti. Zdá sa mi, že sme veľa energie vložili do intelektuálnych schopností a zručností bez toho, aby sme zároveň s tým rozvíjali ďalšiu dôležitú bázu v podobe hodnotového ukotvenia alebo spirituality. Akoby sa tie nožnice medzi jedným a druhým svetom stále viac otvárali. Na jednej strane tu máme úžasné výdobytky techniky, ktoré možno čoskoro prerastú nás samých, na druhej strane sa tu stupňuje frustrácia ľudí, čo vyúsťuje do návratov ideológií, ktoré boli v nedávnej minulosti totálne deštruktívne.“

A všetko si to teda akosi vyžaduje relevantnú „terapiu“ či takrečeno „naordinovanie“ revitalizujúcich medikamentov múdrosti pre nás všetkých, pre celú spoločnosť.

O múdrom žití

Apropo, čo to je vlastne múdrosť? Lepšie ako ja to vysvetľujú skutoční velikáni ľudstva: „Naozaj múdry je ten, kto pozná sám seba.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj). „Múdrosť je zorganizovaný život.“ (Immanuel Kant). „Naozaj múdri ste iba vtedy, keď sa vaša múdrosť od detstva až po smrť bez prestania pretvára.“ (Maurice Maeterlinck). „Deväť desatín múdrosti spočíva v tom, že si múdrym v ten pravý čas.“ (Theodore Roosevelt). „Kto je múdry? Ten, kto sa od všetkých niečo naučí.“ (Talmud). „Bez lásky niet múdrosti.“ (Nilakanta Sri Ram). „Umenie byť múdrym, je umenie vedieť, čo prehliadať, t. j. čo je nepodstatné.“ (William James). Atď. V rôznych dielach svetových i našich autorov existujú rozličné zásady či pravidlá múdreho živobytia.

Motivujúce sú napríklad aj pravidlá múdreho žitia, ktoré ľudstvu ponúkol známy velikán doby dalajláma, ktorého pred 30 rokmi, po nežnej revolúcii 1989 na začiatku roku 1990 pozval na štátnu návštevu Česko-Slovenska vtedajší prezident Václav Havel. Zaujímavá je interpretácia mena dalajláma. Totiž mongolské dalaj znamená podľa slovníkov oceán a tibetské láma znamená najvyšší. Teda láma je osobnosť, ktorej učenosť, múdrosť či cnosť sú bezbrehé ako oceán… Čuduj sa svete, akoby to zasa akosi v kontexte súviselo či inklinovalo k spomenutej tekutej modernite… Táto výrazná osobnosť tiež ponúkla ľudstvu mnoho múdrosti. Nuž, porozmýšľajme chvíľu aj nad jeho pravidlami múdreho živobytia.

18 pravidiel múdreho žitia podľa 14. dalajlámu

1. Ber na vedomie, že obrovská láska a obrovské výsledky skrývajú obrovské riskovanie.

2. Keď prichádzaš o víťazstvo, neprichádzaš o túto lekciu.

3. Riaď sa týmito tromi nasledovnými radami: rešpektuj seba samého, rešpektuj ostatných, buď zodpovedný za svoje konanie.

4. Pamätaj, že ak nedostaneš to, čo chceš, je to občas úžasnou šťastnou náhodou.

5. Uč sa pravidlá tak, aby si vedel, ako ich porušovať vhodne.

6. Nedovoľ malej hádke zraniť veľké priateľstvo.

7. Ak si uvedomíš, že si urobil chybu, ihneď urob kroky, aby si ju napravil.

8. Stráv nejaký čas osamote každý deň.

9. Otvor svoju náruč zmene, no neopusť svoje hodnoty.

10. Pamätaj, že ticho je niekedy tá najlepšia odpoveď.

11. Ži dobrý a čestný život. Potom, keď budeš starší a otočíš sa späť, budeš schopný užiť si to po druhýkrát.

12. Milujúca atmosféra v tvojom dome je základom tvojho života.

13. Pri nezhode s milovanými sa dohaduj len o aktuálnej situácii. Nikdy nevyťahuj minulosť.

14. Zdieľaj svoje vedomosti. Je to spôsob, ako dosiahnuť nesmrteľnosť.

15. Buď vľúdny k Zemi, na ktorej žiješ.

16. Raz za rok choď na miesto, kde si nikdy predtým nebol.

17. Pamätaj, že najlepší vzťah je taký, v ktorom vzájomná láska prevýši potreby každého z vás.

18. Posudzuj svoj úspech podľa toho, čoho si sa musel vzdať, aby si niečo dosiahol…

V optike Najväčšieho Slováka

Akcent na prehlbovanie múdrosti, vedomostí a súdnosti človeka kládli aj viacerí slovenskí velikáni. Myslel a konal tak vo svojom celoživotnom pôsobení či diele aj jeden z najväčších velikánov nášho národa alebo, ak chcete, Najväčší Slovák z rovnomennej ankety Milan Rastislav Štefánik. Ten svojho času povedal aj tieto múdre vety: „Účelne a logicky žije len ten, kto využíva každý okamih na prehĺbenie intelektu. Čím bystrejší je náš um, čím väčšie je množstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnosť človeka, tým jasnejší a vrúcnejší je jeho pomer k vonkajšiemu svetu.“ To je také malé apelovanie predovšetkým na mladé a stredné generácie… Totiž, ako sa uvádza aj v jednej z encyklík, nevedomosť je matkou všetkých chýb…

Vieme, že ľudia našej doby trpia okrem už spomenutých „diagnóz“ napríklad aj nadmerným sklonom ku komplikovaniu, a teda nie zjednodušovaniu vecí. Rovnako aj k častému „čiernemu“, pesimistickému a nie optimistickému videniu tohto sveta.

Dosť iritujúce sú takisto naše časté sklony k obšírnosti „líčenia“ problémov či šíreniu „jalového“ a nie stručného, hutného, múdreho vyjadrovania. Takisto sú u mnohých evidentné aj sklony k prehnanej dôležitosti, vážnosti, pýche, ba niekde až nadutosti. A to je opak požadovanej pokory, skromnosti, bázne, slušnosti… Inými slovami – pre našu mentalitu na Slovensku akosi zvlášť platí, že všetci bez rozdielu máme, ba musíme oveľa viac inklinovať k tej pravej, skutočnej múdrosti. Rovnako aj ku kultivovaniu lásky a láskavosti vo vzťahoch, a tiež k revitalizácii takej tej zdravej veselosti, hravosti, radosti…

Ako posilniť láskavosť/lásku

Čo to je láskavosť/láska? "Láskavosť je dôležitejšia než múdrosť; a spoznanie tejto pravdy je začiatkom múdrosti.“ (Theodore Isaac Rubin). „Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony.“ (Aristoteles). „Čím viac sa zriekaš seba samého, tým väčšia a úprimnejšia je tvoja láska.“ (Ludwig Feuerbach). „Dokonalé priateľstvo je láskavosť medzi dobrými ľuďmi. A pretože sú dobrí, sú si zároveň navzájom užitoční a spôsobujú si navzájom radosť…“ (Aristoteles). „Lepšie žiť bez šťastia, ako bez lásky.“ (William Shakespeare). „Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje.“ (Matka Tereza). „Zápor lásky je v tom, že i keď človek niekoho miluje, nemusí byť s ním ešte šťastný.“ (Ferdinand August Bebel). „Len ten zvíťazí v láske k žene, kto sa nedá odradiť jej prejavmi nelásky.“ (Juan Ruiz de Alarcón). „Boh je Láska.“ (Biblia). „Stvoriteľ nám dal lásku ako výraz našej ľudskej tváre.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj). „Láskavosť je jazyk, ktorý aj hluchí počujú a slepí vidia…“ (M. Twain). „Chamtivosť otrávila našu dušu. Naše vedomosti z nás urobili cynikov, naša chytrosť nás urobila neprístupnými a nezdvorilými. Premýšľame priveľa a primálo prejavujeme naše city. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť, viac ako chytrosť potrebujeme nežnosť, láskavosť a miernosť. Bez týchto hodnôt bude život násilný a všetko bude stratené. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“ (Charlie Chaplin). „Moje ideály, ktoré mi vždy žiarili na cestu a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou žiť, boli láskavosť, krása, a pravda… Prázdne ciele ľudského úsilia – majetok, povrchný úspech, prepych – sa mi vždy videli opovrhnutiahodné…“ (Albert Einstein).

Veľké osobnosti takrečeno všetkých dôb teda videli lásku či láskavosť z rôznych uhlov pohľadu, ale vždy v optike tej pravej múdrosti. Zaujímavé tiež je, že velikáni ľudstva akoby boli takrečeno jednej krvnej skupiny. A krv, to nie je voda… Totiž okrem múdrosti, láskavosti, prajnosti a podobne disponovali aj značným zmyslom pre humor a veselosť.

Humor a smiech – výborný liek

Láskavý humor a zdravý smiech patria tiež medzi významné základné hodnoty a „lieky“ života. „Humor je názor (…) stanovisko. Humor nie je smiať sa, ale lepšie vedieť.“ (Vladislav Vančura). „Smiech je najdôležitejšou vecou v živote. Myslím, že väčšina ľudí sa berie príliš vážne, čo im bráni, aby sa správali skutočne prirodzene.“ (Nicholas Winton). „Smiech je sviatkom tváre.“ (Jan Werich). „Ak je niečo smiešne, hľadaj v tom skrytú pravdu.“ (George Bernard Shaw). „Zmysel pre humor a zmysel pre hru sú pre mňa, ak nie totožné, tak veľmi blízke. Bez nich niet skutočného poznania a skutočného videnia…“ (Ivan Vyskočil). „Smiech je šport duše.“ (František Xaver Šalda). „Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje.“ (Fiodor Michajlovič Dostojevskij). „Deň, keď som sa nezasmial, pokladám za stratený.“ (Aristofanes). "Raz sa zasmiať pomáha lepšie, než trikrát vziať medicínu…“ (nemecké príslovie). „Zdravý smiech je liek…“ (Jan Werich).

Áno, smiech je naozaj účinný liek zväčša bez nežiaducich alergických efektov… Treba sa však vedieť zasmiať v prvom rade na sebe… Faktom je, že namiesto často planého politizovania, ohovárania či osočovania iných by sme mali častejšie siahnuť po dobrom vtipe či humornej epizóde. Humor naozaj uvoľňuje napätie, zbližuje ľudí, poľudšťuje. Nádherne to povedal takpovediac český profesor láskavého humoru Jan Werich: „Keď už človek raz je, tak má pozerať, aby bol. A keď pozerá, aby bol, a je, tak má byť to, čo je, a nemá byť to, čo nie je, ako to v mnohých prípadoch je.“

Dovolil som si preto i ja na záver ponúknuť váženým čitateľom aspoň jeden humorný príbeh. Ospravedlnenie je na mojej strane, ale verím, že to dobre padne… Prebiehal zaujímavý rozhovor medzi otcom a synom. Otec hovorí: „Synu, neberieš sa k ženeniu! Ja ťa ožením! Chcem, aby si si vzal dievča, ktoré ti vyberiem.“ „Tak to teda nie! Vezmem si, koho ja budem chcieť!“ „Tá, ktorú ti ja vyberiem, je dcéra Billa Gatesa…“ „No, tak v takom prípade súhlasím.“ Otec sa vybral za miliardárom Billom Gatesom a hovorí mu: „Chcem, aby si vaša dcéra zobrala môjho syna!“ „Tak to teda nie!“ „Prečo? Môj syn je viceprezidentom Svetovej banky…“ „No, tak v takom prípade súhlasím.“ Otec sa tentoraz vybral k prezidentovi Svetovej banky a hovorí mu: „Chcem, aby ste zamestnali môjho syna ako viceprezidenta!“ „Tak to teda nie!" „Ale, môj syn je zaťom Billa Gatesa…“ „Tak v takom prípade áno…“

Namiesto záveru

Naše Slovensko v tejto tekutej modernite azda skutočne potrebuje aj niektoré tu načrtnuté účinné medikamenty múdrosti. Možno však tieto naše impulzy na zamyslenie budú inšpirovať múdrych ľudí k hľadaniu, nachádzaniu či azda aj publikovaniu ďalších úvah… A naostatok predsa len ešte čosi malé na porozmýšľanie… Neznámy človek kdesi v dovolenkovej destinácii vyriekol túto zaujímavú vetu: „Nezabudnime na to, že Noemovu archu stavali amatéri a Titanic profesionáli…“ Čo tým chcel autor tejto vety odkázať Slovensku? Čo tým chcel naznačiť „lodivodom lodičky“ s označením SR, resp. „lode“ so značkou EÚ? A čo tým chcel tento autor povedať mojej maličkosti, resp. všetkým nám ostatným obyčajným ľuďom?

Ľubomír Jemala (1951)

Vysokoškolský pedagóg, publicista, spisovateľ, 15 rokov pôsobil v edukácii manažérov a potom 25 rokov ako vysokoškolský pedagóg, docent manažmentu a marketingu na STU v Bratislave.

Vyše 40 rokov pôsobil aj ako publicista a spisovateľ. Spolu publikoval okolo 630 publikácií: odborných a vedeckých článkov, príspevkov v rádiách a televízii, kníh.

Začiatkom roku 2019 mu vyšla kniha (Ne)žijúce osobnosti Slovenska. 25 inšpirujúcich životných príbehov velikánov nášho národa.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #dalajláma #múdrosť