B. Schmögnerová: Máme sa báť „tlačenia peňazí“?

Inflácia v SR od januára t. r. sa dvíha: z takmer nulovej hodnoty koncom roka 2020 na 2,2 % v máji 2021. V eurozóne v máji dosiahla už 2 %. Čo ak budú rásť ceny takto rýchlo aj ďalej?

16.07.2021 06:00
100 eur, bankovky, peniaze, tlačenie peňazí Foto:
Zákonným platidlom po vstupe do eurozóny je euro a Európska centrálna banka „tlačenie peňazí“ reguluje tak, aby bola zachovaná cenová stabilita.
debata (29)

Kritici „tlačenia peňazí“ Európskou centrálnou bankou (ECB) a americkou centrálnou bankou (FED) varujú, že nás čaká niečo ako Veľká inflácia známa z obdobia 60. a 70. rokov v USA. Údajne tiež bola výsledkom zlej politiky FED-u. Rast inflácie sa zastavil až okolo roku 1982 po nástupe nového predsedu Výboru guvernérov FED-u Paula A. Volckera. Volckerova tvrdá protiinflačná politika bola síce účinná proti inflácii, no zároveň mala drastické dôsledky: na dva roky sa hospodárstvo USA prepadlo do recesie a miera nezamestnanosti sa vyšplhala na 10 %. Nehrozí nám o rok-dva to isté?

Čo to „tlačenie peňazí“ je a ako to, že ECB môže tlačiť peniaze? Aké sú plusy a mínusy „tlačenia peňazí“? A nemohla by ECB tlačiť ešte viac peňazí, aby sa „ušlo“ aj nám viac? Niektoré z týchto otázok sa zdajú byť naivné, ale lámu si s nimi hlavy aj najväčší finanční experti a čiastočne i ústavní právnici na európskej či národnej úrovni.

Proti Veľkej recesii a covidovej kríze

Existujú viaceré formy tlačenia peňazí. Prvou je doslovné tlačenie bankoviek a razenie mincí. Vlani podľa svojej výročnej správy Národná banka Slovenska (NBS) dala tlačiť bankovky v nominálnej hodnote 20 eur do dvoch tlačiarní: nemeckej tlačiarne Bundesdruckerei GmbH a francúzskej Oberthur Fiduciaire SAS. Náklady na tlač predstavovali niečo viac ako 7 miliónov eur. Rozdiel medzi hodnotou vytlačených bankoviek a nákladmi na ich tlač a redistribúciu, tzv. seigniorage, predstavuje výnos NBS. Ako je známe, mince u nás razí š.p. Mincovňa Kremnica, ktorú 17. novembra 1328 založil kráľ Karol I.

Z viacerých iných foriem „tlačenia peňazí“ je dnes najaktuálnejšou tzv. kvantitatívne uvoľňovanie – v anglickej skratke QE (Quantitative Easing). Ako QE sa označuje politika centrálnej banky, ktorá spočíva v nakupovaní vládnych dlhopisov a dlhopisov korporácií od komerčných bánk a iných finančných inštitúcií. Touto operáciou pumpuje centrálna banka do ekonomiky nové peniaze, t.j. „tlačí peniaze“. Politika QE sa používa výnimočne, keď základná úroková sadzba klesla k nule a pri tom hrozí deflácia. Za normálnych okolností až 95–97 % peňazí v obehu „tlačia“ komerčné banky v podobe úverových peňazí. (Žiadalo by si to dodatočné vysvetlenie, ale preň nemáme priestor.)

euro, bankovky, mince, peniaze Čítajte aj Zrýchlenie inflácie je len prechodné, nie je dôvod zvyšovať sadzby

Po prvýkrát oficiálne ECB pripustila, že pristúpila ku politike QE, v roku 2015. Nebola prvou centrálnou bankou, ktorá sa na to odhodlala. Asi prvou bola japonská centrálna banka (BoJ), ktorá sa takouto politikou chcela dostať z desaťročnej stagnácie v 90. rokoch minulého storočia. ECB predbehol aj FED. Keď po finančnej kríze 2008 vypukla hospodárska a sociálna kríza, štáty eurozóny sa jej dôsledky pokúšali zmierniť stimulmi financovanými zo štátneho rozpočtu. Žiaľ, politiku stimulov priskoro vystriedala politika rozpočtových škrtov (tzv. austerity). Výsledkom bol dramatický hospodársky prepad a po ňom tzv. Veľká recesia. Politika austerity sa zdôvodňovala tzv. dlhovou krízou, ktorá vypukla v r. 2010. Eurozóna v dôsledku toho stratila desať rokov rastu označovaných ako stratená dekáda.

Pripomeňme si, že okrem toho hrozil rozpad eurozóny a zánik eura. Jedným z opatrení na záchranu eura ohlásených prezidentom ECB Mariom Draghim bola politika QE.

Cieľom politiky QE je „tlačením peňazí“ rozpumpovať hospodárstvo a zabezpečiť vyššiu zamestnanosť. Predpokladá sa, že kupovaním vládnych (a neskôr i podnikových) cenných papierov od bánk a iných finančných inštitúcií sa im uvoľnia ruky na poskytovanie nových úverov podnikateľom a domácnostiam. Nové peniaze budú podniky investovať a domácnosti budú viac kupovať – a hospodárstvo porastie.

Kameňom úrazu ale je, že cieľom ECB je cenová stabilita a nie hospodársky rast a rast zamestnanosti, ako to má vo svojom štatúte FED. Okrem toho ECB podľa Európskej zmluvy nesmie priamo kupovať vládny dlh, t.j. úverovať štát. Politika QE Európskej centrálnej banky sa tak dostala do hľadáčika tých, ktorí sú zástancami doslovného dodržiavania zmluvy a štatútu ECB.

ruky, peniaze, euro, bankovky, platba Čítajte aj Rast cien nekončí. Ľudia sa musia pripraviť na ďalšie zdražovanie, tvrdia analytici

Podania na Európsky súdny dvor a zo strany nemeckých autorít (nemeckej vlády a nemeckej centrálnej banky, ktoré spochybnili rozhodnutie ECB nakupovať štátne dlhopisy) a nemeckých euroskeptikov z radov politickej strany AfD na nemecký ústavný súd nedali na seba dlho čakať. Podania a zdĺhavé rozhodovanie nemeckého ústavného súdu v Karlsruhe zneisťovali politiku ECB a vnášali neistotu do celej eurozóny.

Už v roku 2017 ústavný súd totiž vyjadril obavy, že jedna časť programu QE, a to nákup dlhopisov verejného sektora (Public Sector Purchase Programme v skratke PSPP), by mohla predstavovať formu zakázaného vládneho financovania. Iné rozhodnutie, kritizujúce princípu proporcionálnosti v politike ECB v rokoch 2015 – 2018, prišlo až v máji 2020. (Nervozita vznikla aj celkom nedávno, keď skupina priaznivcov bývalého zakladateľa AfD Bernda Luckeho podala na nemecký ústavný súd sťažnosť proti nám známemu finančnému nástroju Fond obnovy a odolnosti, z ktorého má čerpať aj SR viac ako 6 miliárd eur. Dňa 21. apríla 2021 súd tento nástroj, našťastie, nespochybnil.)

Pandémia a snaha zmierniť jej ekonomické dôsledky viedli k tomu, že ECB v marci 2020 vyhlásila nový program „tlačenia peňazí“: tzv. pandemický núdzový program nákupu dlhopisov program (Pandemic Emergency Purchase Programme, v skratke PEPP). Medzitým z pôvodných 750 miliárd eur ho dvakrát zvýšila na 1,85 bilióna a predĺžila ho minimálne do konca marca 2022. Na programe PEPP a inom programe QE (Asset Purchase Programme) obnovenom v septembri v roku 2019 sa zúčastňuje aj naša centrálna banka nákupom domácich vládnych dlhopisov, ale aj dlhopisov nadnárodných inštitúcií.

Čo „tlačenie peňazí“ prinieslo?

„Tlačenie peňazí“ v rokoch 2015 – 2018 pomohlo naštartovať rast eurozóny, zvýšiť zamestnanosť, posilniť finančný sektor a pod. „Tlačenie peňazí“ vtedy i dnes a nízke úroky ECB (prípadne i doplnkové programy ECB na financovanie bankového sektora) znížilo náklady dlhovej služby štátov a odrazilo sa na nízkych úrokoch z úverov poskytovaných podnikateľskému sektoru a domácnostiam. Pozitívne sa odrazilo aj u nás napríklad na nízkej úrokovej sadzbe z poskytovaných hypotekárnych úverov a na historicky najnižšom úročení vládneho dlhu, ktoré sa pohybuje na mínusových hodnotách. Keď v eurozóne výnosy z vládnych dlhopisov začali rásť, ECB v marci t. r. zrýchlila „tlačenie peňazí“ prostredníctvom PEPP a pomohla rast výnosov zastaviť.

Tlačenie peňazí má však aj odvrátenú tvár. Nie je zhoda na tom, do akej miery QE prehlbuje rast nerovností. Jedným z dôsledkov politiky QE je rast cien akcií, ktoré v porovnaní s predkrízovou cenou v roku 2007 vyleteli nahor trojnásobne. Na tomto realite nezodpovedajúcom raste cien akcií najviac zbohatli najbohatší investori a miera nerovnosti narástla. Na druhej strane rast cien nehnuteľností neúmerne zaťažil tých, ktorí si kupovali svoje prvé bývanie – byt či dom.

Mario Draghi sa najskôr bránil, že zmierňovať mieru nerovností nie je úlohou Európskej centrálnej banky, že to je úlohou vlády. Neskôr argumentoval, že práve QE zvýšilo zamestnanosť a následne pomohlo mieru nerovnosti znižovať.

Nie všetci s ním súhlasia. Po desiatkach rokov sa znovu začalo hovoriť o potrebe použiť inú formu QE, tzv. QE pre ľudí, viac známu ako helikoptérové peniaze. Autorom tejto priamej formy „tlačenia peňazí“ pre ľudí bol Milton Friedman, ktorého je sotva možné obviňovať z protitrhových názorov. V USA túto formu sprostredkovane cez štátny rozpočet (dlh financovaný FED-om) použili počas covidovej krízy. Naposledy po tretíkrát ju presadil nový prezident John Biden ako jednorazovú finančnú pomoc pre každého Američana, ktorého ročný príjem bol rovný alebo menší ako 75-tisíc USD.

euro, mince Čítajte aj Digitálne euro ako zákonné platidlo je zatiaľ hudbou budúcnosti, tvrdí NBS

Bývalý šéf britských labouristov Jeremy Corbyn presadzoval inú formu, tzv. ľudové QE. Podľa nej mala centrálna banka Bank of England nakupovať dlhopisy štátnej finančnej inštitúcie, z ktorej by sa financovala infraštruktúra a verejné služby. Konzervatívci ho vtedy vysmiali. QE v eurozóne sa dnes od jeho predstáv ani veľmi neodlišuje.

Na nízke úročenie z vkladov si sťažujú sporitelia. Kritika ide opäť z Nemecka: po prvých dvoch vlnách pandémie, ktorá nútila domácnosti odkladať mnohé výdavky, miera úspor v Nemecku narástla, ale úroky po zohľadnení inflácie zostali záporné. Na nízke úroky doplácajú i sporitelia v penzijných fondoch, pokiaľ investujú do nízko úročených vládnych dlhopisov.

Riziko budúcej inflácie a možnej reakcie ECB, ktorá by naraz zvýšila svoju úrokovú sadzbu a po nej by narástli aj úroky z úverov bánk, mnohých znepokojuje. Nárast cien v eurozóne ale ECB vysvetľuje ako dočasný, vyvolaný rastom cien energií, kovov a cien potravín. ECB nepredpokladá, že rast cien v strednodobom horizonte bude vyšší.

Presvedčiť pochybovačov z radov politikov a nervózne trhy nie je jednoduché. Medzi najväčšími pochybovačmi je nemecká centrálna banka Bundesbank a jej guvernér a značná časť nemeckej populácie. V ich historickej pamäti nie je Veľká inflácia z USA, ale skúsenosť hyperinflácie Weimarskej republiky z 20. rokov minulého storočia v Nemecku.

Tlačenie peňazí: „dobré“ a „zlé“ peniaze

Nemecká ríša, aby ľahšie financovala náklady prvej svetovej vojny, už počas nej odskočila od tzv. zlatého štandardu, t. j. od krytia peňazí zlatom, ktoré sa stalo nedostatkovým. Po vojne bola situácia ešte horšia. Vtedajšia Reichsbank hromadne tlačila peniaze na nákup cudzej meny, aby mohla platiť reparácie víťazným štátom po prehratej vojne v tvrdej mene. Tým sa však reichsmarka rýchlo znehodnocovala a ceny závratne rástli. Bochník chleba v Berlíne, ktorý na konci roku 1922 vyšiel zhruba na 160 mariek, stál koncom roku 1923 už 200 000 000 mariek. Index životných nákladov v priebehu pol roka od júna 1922 do decembra 1922 vzrástol 17-násobne. Neprekvapuje teda, že „tlačenie peňazí“ a hyperinflácia zostáva v Nemecku trvalým postrachom.

Naopak, u mnohých advokátov voľného trhu nostalgia za zlatým štandardom, ktorý neumožňuje „svojvoľné“ tlačenie peňazí, pretrváva dodnes. Podľa nich iba peniaze kryté zlatom sú dobré peniaze. Zlatý štandard však už odišiel do histórie. V 19. storočí umožnil rozvoj medzinárodného obchodu, no mal za následok opakované krízy, recesie, deflácie a vysokú mieru nezamestnanosti. Vo svojej pôvodnej podobe bol „zvieracou kazajkou“ rozvoja ekonomiky.

Bochník chleba v Berlíne, ktorý na konci roku 1922 vyšiel zhruba na 160 mariek, stál koncom roku 1923 už 200 000 000 mariek.

Zlatý štandard mal krátke trvanie vo väčšine štátov i počas Veľkej hospodárskej krízy. Určitá jeho forma sa v rámci tzv. bretton-woodského systému zachovala po 2. svetovej vojne v západnom svete do roku 1971, keď ju americký prezident Richard Nixon bol nútený zrušiť. Americký zlatý poklad už na požiadavky niektorých európskych členov vymeniť doláre za zlato totiž nestačil.

Moderné peniaze, ktoré nie sú kryté zlatom a naozaj sa „tlačia zo vzduchu“, nemusia byť „zlé peniaze“. Tlačenie peňazí, ak si majú uchovať dôveru u tých, ktorí ich používajú, nemôže byť však ani svojvoľné a v akomkoľvek rozsahu a nemôže ich ani „tlačiť“ ktokoľvek. Štát rozhoduje, čo je jeho zákonným platidlom, a jeho reguláciu má na starosti centrálna banka. Zákonným platidlom po vstupe do eurozóny je euro a ECB „tlačenie peňazí“ reguluje tak, aby sa zachovala cenová stabilita. To neznamená, že riziká moderných peňazí (v angličtine fiat money) možno úplne prehliadať.

V boji proti klimatickej kríze?

Politika ECB pomohla zmierniť Veľkú recesiu a ukazuje sa ako účinná i v boji s krízou vyvolanou pandémiou. Darí sa jej „držať na uzde“ úrokové sadzby, zmierňovať dosahy na hospodársky rast a nezamestnanosť. Covidová kríza je, dúfajme, prechodná. Iná – klimatická kríza tu zostane i po nej. Naliehavou otázkou je preto, či by ECB nemala pomôcť v boji proti klimatickej kríze. Európsky parlament opakovane žiada ECB, aby klimatické zmeny zohľadnila vo svojej politike. Legislatíva jej to priamo neumožňuje, ale otázka, čo je dôležitejšie, či doslovné dodržanie litery zákona alebo záchrana pred klimatickým armagedonom, je naliehavejšia ako čokoľvek iné. (Zmeniť zákon, t. j. Zmluvu o EÚ je totiž mnohonásobne zložitejší proces ako novelizovať zákon v NR SR!)

V decembri 2017 v Paríži na summite Jedna planéta vznikla iniciatíva centrálnych bánk a inštitúcií zodpovedných za dohľad nad bankovým sektorom pod názvom Sieť na ozelenenie finančného systému (Network for Greening the Financial System, v skratke NGFS). Do iniciatívy sa zapojili ECB i Národná banka Slovenska. Mimovládka Positive Money Europe so sídlom v Bruseli zistila, že viac ako 63 % portfólia ECB, ktoré vzniklo realizáciou programu QE zameraného výlučne na nákup dlhopisov korporácií (Corporate Sector Purchase Programme CSPP), predstavujú dlhopisy korporácií, ktoré sú z odvetví nadmerne produkujúcich CO2. Inými slovami – ECB nepriamo financuje zhoršovanie klimatickej krízy! Christine Lagardová, šéfka ECB, pripustila, že je načase postupne s týmto skoncovať.

A čo tlačenie bitcoinov?

Novú éru „tlačenia peňazí“ naštartovala v roku 2009 prvá kryptomena – bitcoin. Bitcoin má niektoré zlé vlastnosti meny krytej zlatom. Celkové množstvo peňazí je konečné (tak ako množstvo vyťaženého zlata v danom momente), inými slovami je to deflačná mena. Ako decentralizovaná mena nie je pod kontrolou žiadnej centrálnej banky. Nie je legálnym platidlom – s výnimkou El Salvadora, kde sa ním stala nedávno za mimoriadnych okolností. Rozsah jej kolísania (volatilita) je nemysliteľná u inej legálnej meny.

Používa sa prevažne na transakcie špekulatívneho charakteru a je podozrenie, že vo veľkom rozsahu na pranie špinavých peňazí. Jej použiteľnosť ako i použiteľnosť podobných coinov (kryptomien) zostáva preto obmedzená. A naviac: jej „ťažba“ prevažne v Číne je mimoriadne náročná na „špinavú“ elektrickú energiu vyrobenú z uhlia… Inými slovami, prispieva ku klimatickým zmenám…

Viktor Orbán Čítajte aj Orbán po prehliadke zásob zlata: Svet už nemôže pokračovať v takom živote ako pred pandémiou

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #Brigita Schmögnerová #inflácia na Slovensku