Iba tých, ktorí si pamätajú, že prvá zahraničná návšteva nového Svätého Otca 8. júla 2013 smerovala do strediska emigrantov na talianskom ostrove Lampedusa, to neprekvapuje. František takto demonštruje solidaritu s ľuďmi v najväčšej núdzi a demonštruje svoj kritický postoj k súčasnému kapitalizmu.
Ako uvádzajú Andrea Tornielli a Giacomo Galeazzi v predslove knihy s názvom Táto ekonomika zabíja, pápež si týmto postojom, ktorý vyjadril vo svojej prvej exhortácii Radosť evanjelia (Evangelii gaudium – EG) vyslúžil od amerických konzervatívnych kruhov prezývku marxista a dokonca týždenník The Economist ho vyhlásil za nasledovníka Lenina. (Apoštolská exhortácia je dokument vydávaný pápežom a obsahom je povzbudenie určitej skupiny ľudí, poz. red.)
Napriek tomu sa František svojich názorov nevzdáva. Jeho najnovšia kniha, ktorú napísal spolu so svojím životopiscom, má príznačný názov: „Poďme spolu snívať. Cesta k lepšej budúcnosti“. Hovorí v nej, že ľudstvo sa po koronavírusovej kríze už nemôže vrátiť k starému politickému a ekonomickému systému. Pápež František nemá teda na mysli iba „obnovu Cirkvi“, ale obnovu celej spoločnosti na nových základoch.
Františkova kritika neoliberálneho kapitalizmu
František rozbúril stojaté vody už hneď na začiatku svojho pontifikátu kritikou dominantného neoliberálneho modelu kapitalizmu. „Nie ekonómii vylúčenia a nerovnosti. Táto ekonomika zabíja.“ Postavil proti sebe neoliberálov, ktorí aj po 30 rokoch vyznávajú thatcherovské heslo „Neexistuje iná alternatíva.“ (v anglickom origináli TINA: There is no alternative), t. j. neoliberálny kapitalizmus je jediný možný. Je podľa nich najefektívnejší a zabezpečuje najväčšiu prosperitu pre všetkých. Argumentujú, že čím je väčší koláč, tým z neho dostane každý väčší diel: „Rastúci príliv dvíha všetky loďky.“ Ak niekto z neho neprofituje, je to jeho chyba: „Za chudobu si môže každý sám.“
Pápež tieto ekonomické teórie, ktoré opakujú, že „bohatnutie bohatých časom vytvorí blahobyt aj pre chudobných, a tiež teórie, ktoré predpokladajú, že ekonomický rast podporený voľným trhom dokáže sám od seba produkovať väčšiu rovnosť a začlenenie ľudí do spoločnosti vo svete“, odmieta. Hovorí: „Tento názor, ktorý nikdy nebol potvrdený konkrétnymi faktami, je znakom neprezieravej a prostoduchej dôverčivosti v dobro tých, ktorí majú v rukách ekonomickú moc a ,posvätné' mechanizmy vládnuceho ekonomického poriadku.“ (EG, bod 54).
František sa často vracia k jednému z najtragickejších zlyhaní trhu, ktorým je nezamestnanosť.
Pápežova kritika neoliberálneho kapitalizmu vychádza z kritiky jeho kľúčových negatívnych dôsledkov: chudoby, vylučovania chudobných zo spoločnosti, nárastu miery nerovností, degradácie životného prostredia. Všetky tieto sociálne zlá, ešte pred tým, ako sa stal biskupom a neskôr kardinálom, Jorge Mario Bergoglio poznal v Argentíne, ktorá prechádzala hlbokými finančnými a ekonomickými krízami a vojenskými diktatúrami. Na rozdiel od mnohých iných predstaviteľov cirkvi nemal zatvorené oči. A má ich otvorené dodnes.
Preto naliehavo upozorňuje, že paradoxne napriek rastu globálneho bohatstva rastie miera nerovnosti vnútri jednotlivých štátov i medzi nimi. Roztváranie nožníc medzi chudobnými a bohatými štátmi napriek tomu, že globalizácia napríklad v Ázii znížila mieru chudoby, neprestáva. Pandémia túto tendenciu ešte prehĺbila.
Sociálne zlá sú produktom tohto kapitalizmu, v ktorom žijeme. František nemoralizuje, poukazuje na korene sociálnych ziel. Kritizuje nadvládu trhu a minimálnu úlohu štátu, ktoré sú krédom neoliberálnej ideológie. Neoliberálna ideológia ústami pápeža obhajuje „absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie“ (EG, bod 56). Trh podľa neho nemôže sám osebe zaručiť integrálny ľudský rozvoj a sociálnu inklúziu. Proti absolútnej autonómii trhov kladie úlohu štátu, ktorý má presadzovať „spoločné dobro“. V ekologickej encyklike Buď pochválený (Laudato si – LS)) zdôrazňuje úlohu štátu pri ochrane životného prostredia a v boji proti klimatickým zmenám. V sociálnej encyklike Všetci bratia (Fratelli Tutti – FT)) akcentuje úlohu štátu pri presadzovaní sociálnych práv a pri eliminovaní nerovností.
Čítajte viac Na Slovensko prišiel skromný pápež, ktorý odišiel z euromincí
Postoj Františka k trhu a biznisu neznamená, že František je za antibiznis. Biznis dokonca považuje „za ušľachtilú činnosť nasmerovanú na tvorbu bohatstva a zlepšovanie sveta“. Schopnosti podnikať sú podľa neho darom od Boha, a preto „mali by vždy smerovať k rozvoju iných, k eliminovaniu chudoby, a to hlavne vytváraním pracovných príležitostí“ (FT, bod 123). Právo niektorých na slobodu podnikania alebo trhu nemôže však stáť nad právami národov a dôstojnosťou chudobných, a ani nad rešpektovaním životného prostredia, pretože „kto vlastní jednu jeho časť, má ju len v správe na úžitok všetkých“ (FT, bod 122).
Na rozdiel od neoliberálneho chápania priority súkromného vlastníctva a jeho ziskového motívu František kladie dôraz na sociálnu funkciu vlastníctva. Pripomína, že kresťanská tradícia nikdy neuznávala právo na súkromné vlastníctvo za absolútne a nedotknuteľné a zdôrazňovala sociálnu funkciu akejkoľvek formy súkromného vlastníctva. „Princíp spoločného užívania stvorených dobier pre všetkých je prvou zásadou ,sociálno-etického poriadku‘, je to prirodzené, pôvodné a prioritné právo“ (FT, bod 120).
František sa často vracia k dôležitosti práce a k jednému z najtragickejších zlyhaní trhu, ktorým je nezamestnanosť. V sociálnej encyklike Všetci bratia v bode 162 hovorí: „…neexistuje horšia chudoba než tá, ktorá oberá o prácu a dôstojnosť práce.“ Ani „peňažná pomoc pre nezamestnaných“, v našej terminológii sociálne dávky, nie sú podľa neho riešením.
V encyklike Buď pochválený podrobuje kritike ziskový motív, ktorý berie ľuďom prácu a zdôrazňuje, že prevahu by nemali mať obmedzené záujmy podnikov a diskutabilná ekonomická racionálnosť. Vyžaduje, „aby sa naďalej ako priorita sledovala dostupnosť zamestnania… pre všetkých“ (LS, bod 127).
Čítajte viac Empatický konzervatívec otvorený pre dialóg
O bratstve a o sociálnom priateľstve
Najnovšia encyklika pápeža Františka Všetci bratia s podtitulom o bratstve a sociálnom priateľstve z októbra 2020 sa radí medzi sociálne encykliky. Kľúčové slová v jej rozsiahlom texte sú tieto: univerzálne spoločenstvo a bratstvo, bratská spoločnosť, sociálne priateľstvo, ľudská dôstojnosť, sociálna inklúzia.
Ak svojou exhortáciou Radosť z evanjelia vyjadril František svoje „socialistické“ ekonomické názory, tu sa hlási k sociálnym hodnotám, ktoré sú v arzenáli sociálno-demokratických hodnôt, no nie sú cudzie ani sociálnej náuke cirkvi.
Spomedzi sociálnych hodnôt sa František neostýcha použiť ani slovo „solidarita“, „ktoré nie je vždy obľúbené; povedal by som, že niekedy sme ho premenili priam na nadávku, nemožno ho vysloviť; je to však slovo, ktoré vyjadruje oveľa viac než len nejaké sporadické skutky štedrosti“ (FT, bod 116). Solidarita nie je teda charita. Pápež dokonca ide až tak ďaleko, že ju chápe ako „spôsob tvorenia dejín“, ako „boj proti štrukturálnym príčinám chudoby, nerovnosti, nedostatku práce, pôdy, bývania, proti negovaniu pracovných a spoločenských práv. Je to vzdorovanie deštrukčným efektom impéria peňazí“.
Františkova predstava o rozvoji sa nemeria rastúcim HDP na hlavu ani rastúcim ziskom. Nikoho neslobodno nechať na okraji, rozvoj musí zabezpečiť „ľudské práva, osobné a spoločenské, hospodárske a politické, ako aj práva štátov a národov“ (FT, bod 122). A volá: „Musíme ľudskú dôstojnosť nanovo vložiť do centra, a na tomto pilieri stavať alternatívne sociálne štruktúry, ktoré potrebujeme“ (FT, bod 168).
Západná spoločnosť v protiklade s hodnotami solidarity a sociálneho partnerstva za východisko pokladá individualizmus a individuálnu zodpovednosť: Každý je zodpovedný iba za seba, nanajvýš za svoju rodinu, nič také ako spoločnosť neexistuje (Margaret Thatcherová). František ale oponuje, že individualizmus nás nerobí viac slobodnými: „Čistý svet individuálnych záujmov nie je schopný splodiť lepší svet pre celé ľudstvo. Ani nás nemôže uchrániť pred mnohými utrpeniami, ktoré sú čoraz globálnejšie.“ (FT, 105).
Čítajte viac Covidová lotéria a pápež František
František – zelený pápež?
František nie je marxistom a nepatrí k popredným predstaviteľom tzv. teológie oslobodenia, ktorú mnohí odsudzujú za to, že údajne povzbudzuje katolíkov, aby prijali komunizmus. Odpoveď na otázku, či je socialistom, ponechajme otvorenú. Najmenej „nebezpečná“ by mohla byť prezývka „zelený pápež“. Ak si zvolil meno František podľa svätého Františka z Assisi, dal totiž hneď od začiatku najavo, že medzi jeho priority budú patriť sociálne, ako i ekologické otázky. Napokon František z Assisi je i patrónom ekológov a ochrancov prírody.
V encyklike Buď pochválený s podtitulom O starostlivosti o náš spoločný dom z leta 2015 sa rázne postavil za záchranu klímy, za ochranu životného prostredia a biodiverzity. Prírodné prostredie tu pokladá za verejný statok „niečo, čo nemôže byť privatizovateľné alebo určené na využívanie iba niekoľkými na úkor všetkých ostatných“ a na klímu pozerá ako na spoločné dobro. Jeho slová sú kritikou neliberálnych ekonómov, ktorí popierajú toto ďalšie fatálne zlyhanie trhu – environmentálnu degradáciu a mnohí aj klimatické zmeny.
František nalieha: „Klimatické zmeny sú globálnym problémom s vážnymi sociálnymi, ekonomickými, distribučnými a politickými dosahmi na životné prostredie a predstavujú pre ľudstvo jednu z hlavných aktuálnych výziev“ (LS, bod 25). Keby svoju ekologickú encykliku napísal dnes, iste by dodal, že najhrozivejšou globálnou výzvou nie je pandémia, ale sú to klimatické zmeny.
Nie je preto náhodné, že sa pápež František v apríli 2019 stretol so švédskou školáčkou Gretou Thunbergovou, ktorá v roku 2018 iniciovala pochody školákov za klímu známe ako Piatky pre budúcnosť a ktoré sa rozrástli do viac ako stovky štátov. Možno sa pápež rozhodol prijať na audienciu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú i preto, že ju tiež predchádzala povesť environmentálnej bojovníčky. Občiansky aktivizmus za životné prostredie si František mimoriadne váži. Chváli „angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom“. (LS, bod 38).
Čítajte aj Pápež: Hlad je zločinom proti základným ľudským právam
František adresuje svoje slová i tej časti sveta, v ktorej modlou sa stal konzumerizmus. Kritizuje súčasný rastový model, ktorého predpokladom je nadmerná konzumácia – neustály rast dopytu. Jeho slová sú kritikou všetkých, ktorí hlásajú ideológiu nekonečného a neobmedzeného rastu, založenú na predstave o nekonečnej dostupnosti zdrojov a energie na našej planéte: „Dobre poznáme nemožnosť udržať súčasnú úroveň spotreby najrozvinutejších krajín a najbohatších odvetví spoločnosti, kde zvyk plytvať a vyhadzovať dosahuje nevídané rozmery. Už boli prekonané maximálne limity drancovania planéty bez toho, aby bol vyriešený problém chudoby. „Konzumná kultúra,“ dodáva, „ktorá uprednostňuje krátkodobé a súkromné záujmy, vytvára environmentálny dlh bohatých štátov voči chudobným štátom." (LS, bod 27)
František preto bohaté štáty vyzýva: „Zaplaťte svoj dlh chudobným štátom.“ Práve klimatické zmeny budú príčinou budúcej masovej emigrácie z najviac ohrozených častí sveta do bohatých štátov, pripomína.
František počas osem a pol roka svojho pontifikátu mnohokrát presvedčil o svojej úcte k životu vo všetkých jeho formách. Azda najpoetickejšie to vyjadril vo svojej apoštolskej exhortácii Milovaná Amazónia (Querida Amazonia, 2020), v ktorej sformuloval sny o Amazónii.
„Snívam o Amazónii, ktorá bojuje za práva tých najchudobnejších, pôvodných obyvateľov, tých najposlednejších, kde sa ich hlasu bude načúvať a ich dôstojnosť sa bude rozvíjať.“
„Snívam o Amazónii, ktorá dôkladne chráni neodolateľnú prírodnú krásu, ktorá ju zdobí, ten prekypujúci život, ktorý napĺňa jej rieky a lesy.“
Tretí Františkov sen je o Amazónii, „ktorá bráni kultúrne bohatstvo, ktorým sa vyznačuje, v ktorom sa vyníma v takých rozmanitých podobách krása človeka.“ Nechce amazonský ľud prerobiť podľa nášho vzoru, rešpektuje jeho zvyklosti, jeho spôsob života, jeho hodnoty. Preto pre španielsku rozhlasovú stanicu COPE na margo misie Západu v Afganistane použil citát bez ohľadu na to, kto je jeho autorom: „Je potrebné zastaviť nezodpovednú politiku vnucovania vlastných hodnôt iným a pokusy vybudovať demokraciu v iných krajinách na základe vonkajších modelov bez toho, aby sa zohľadnili historické, etnické a náboženské otázky, pričom sa úplne ignorovali tradície iných národov.“
Ak pápež František nevojde do histórie ako pápež socialista či zelený pápež, určite vojde do histórie ako nenapraviteľný vyznávač etiky úcty k životu, a takých pápežov asi veľa v histórii nebolo…
Čítajte viac Šéf europarlamentu sa stretol s pápežom: Európa musí zachraňovať migrantov z mora