ĽUBOMÍR FELDEK: Už je to dosť dávno, čo som si všimol, že medzi ľudovými rozprávkami a ľudovými baladami nie je až taký rozdiel.
PETER BILÝ: Na meno talentovaného a nadčasového básnika, ktorého komplikovaný životný osud sa uzavrel pred štyrmi desaťročiami 4. septembra 1976 sa nezanevrelo.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Španielsky básnik a dramatik Federico García Lorca mal 38 rokov, keď ho pred 80 rokmi na začiatku španielskej občianskej vojny popravili.
PETER BIRČÁK: Sme v stave hodnotového ohrozenia. Pripomínať, udržiavať pri živote hlbinné zdroje hodnôt v našom vlastnom vnútri sa snaží aj český novinár Karel Hvížďala.
IVANA TARANENKOVÁ: Pre postavenie S.H.Vajanského je príznačné, že sa do povedomia študenta zapíše v súvislosti s temperamentnou polemikou Vajanský prozaik.
RADOVAN GEIST: Na obzore vidno zvláštny sprievod. Postavy sa držia za ruky a v grotesknom tanci nasledujú nekompromisnú siluetu. Danse macabre. Tanec smrti.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Príchod utečencov nemôžeme brať ako momentálnu záležitosť, pre ktorú treba nájsť riešenie a bude pokoj. Ide o dlhodobý štrukturálny problém.
VLADIMÍR PETRÍK: Peniaze ľudí nespájajú, ale rozdeľujú; a to i celé kolektívy. Prednedávnom sa zhoršili vzťahy medzi dvoma spisovateľskými organizáciami.
IVANA TARANENKOVÁ: Nedávna diskusia o zaradení zbierky poviedok Sekerou a nožom do povinného čítania priniesla zo strany odporcov mnoho zavádzania a manipulácií.
JAN KELLER: V roku 1936 sa usídlil ľavicový novinár a spisovateľ George Orwell na niekoľko mesiacov v baníckom mestečku Wigan v severnom Anglicku.
JÁN FINDRA: V poslednom čase sa opäť – po koľký raz už – diskutuje o stave a úrovni slovenských vysokých škôl. Zaiste k tomu prispelo aj ich umiestnenie vo svetovom rebríčku.
LADISLAV KOVÁČ: Bolo mi ľúto, že štrajk slovenských učiteľov nevyvolal diskusiu o stave našej spoločnosti a o úlohe škôl v ňom.
VLADIMÍR PETRÍK: Zo štyroch zjazdov Zväzu československých spisovateľov (1948, 1956, 1963, 1967) sa oddá vrátiť k druhému a štvrtému.
LESZEK KOLAKOWSKI: Nech už pojem „moderná civilizácia“ znamená čokoľvek, isté je, že modernosť nie je moderná, takisto ako nie sú moderné útoky na modernosť.
MIROSLAV TÍŽIK: Minister kultúry tvrdí, že u nás už prebehla obsahová odluka cirkvi od štátu. Čo minister rozumie pod slovom odluka, prípadne, čo mal obsahovou odlukou na mysli?
HANA CHORVÁTOVÁ: Pri pohľade do minulosti si neraz mnohí ľudia pomyslia, aké boli minulé éry často bez zmeny, statické a nemenné.
ILONA ŠVIHLÍKOVÁ: Trh práce je pod zvyšujúcim sa tlakom od 70. rokov minulého storočia. Počínajúc 70. rokmi vo vyspelých krajinách hovoríme o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti.
EMIL VIŠŇOVSKÝ: Otázkou je, či ešte máme na Slovensku myslieť a komunikovať vo filozofii a akú to má pre koho hodnotu?
PETER BIRČÁK: Sikora je jeden z niekoľkých slovenských výtvarníkov, ktorých kvalitu znalci uznávajú v zahraničí, ba aj lepšie ako doma. A širšiemu publiku sú takmer neznámi.
BRANKO GRADIŠNIK: Bezdomovci sú ľudia bez domova, ako to už názov vypovedá. Ľudia bez strechy nad hlavou. Teraz sú, ak nie už v móde, aspoň na titulkách.
ROMAN BERGER: Vrodené spontánne rozlišovanie tvorí základ každej duchovnej kultúry a príslušnej tradície.
ROMAN BERGER: „Máš strach?“ spýtal sa akosi nesmelo môj dobrý známy pred pár dňami. „Z čoho?“ spýtal som sa akože naivne. „No z Kotlebu.“
MIROSLAV TÍŽIK: Súčasná situácia v Európe naznačuje, že už nejde len o to, akú Európu chce tá alebo oná skupina či strana, ale ide o samotný zmysel Európy, teda o jej dušu.
DUŠAN KOVÁČ: Iba malá hŕstka krikľúňov, ktorí na deň SNP vyvesujú čierne zástavy, si 14. marec pripomína ako slávny deň slovenského národa.
JURAJ MOJŽIŠ: Summa summarum, Wajdove filmy ohlasovali výraznými dielami i výraznými príbehmi ich distribúcie krst čohosi nového.