DANIEL PASTIRČÁK: Pašiový príbeh je vpísaný do kolektívnej pamäti európskeho ducha. Na vŕškoch pri okraji európskych miest sa hrbia kaplnky kalvárie.
PETER ULIČNÝ: Milý Kornel, sú veci, ktoré si ľudia, čo majú k sebe blízko, nikdy nepovedia nahlas. Spoliehajú sa totiž, že ten druhý ich cíti rovnako.
PETER DAROVEC: Spisovateľ, ktorý prišiel z Devínskej Novej Vsi do mesta za úspechom, si dokázal na rozdiel od svojich postáv vydobyť úspech skutočný.
ANDREJ ŠUBA: „Bachova hudba ma napĺňa pocitom nekonečného úžasu nad ľudským bytím,“ povedal katalánsky violončelista Pablo Casals a možno sa s tým stotožniť aj po 330 rokoch.
PAVEL MATEJOVIČ: Spisovateľ a filozof Milan Šimečka bol jedným zo symbolov odporu proti normalizačnému režimu, ktorý ho za jeho názory nemilosrdne prenasledoval.
LENKA KRIŠTOFOVÁ: Ženy zažívajú násilie každý deň. Je to problém, ktorý po uplynutí „osvetových“ dní nezmizne a týka sa žien aj u nás.
WOLFGANG MÜLLER-FUNK: Aj v období európskej integrácie a po anglicky hovoriacej globalizácie existuje metropola strednej veľkosti, ktorá sa nazýva Bratislava.
PAVEL BRANKO: Rast miest a zvyšovanie populácie prinútili urbanistiku a architektúru čoraz väčšmi prechádzať od prízemnej, plošnej zástavby k vertikálnej.
PÁL ZÁVADA: Šikulová s odzbrojujúcou samozrejmosťou, bez predsudkov a zábran, zaraďuje cudzie jazykové a národnostno-konfesionálne prvky do spoločnej národnej tradície.
DUŠAN BURAN: Po masívnej vlne solidarity s redakciou Charlie Hebdo sa aj diskusia o dôsledkoch krvavej udalosti rozvetvila do niekoľkých prúdov.
ROBERT MENASSE: Žijeme v kríze. To temné dunenie v ušiach počujeme všetci.
MARTINA LUBYOVÁ: Zdá sa, že po mnohých moslimoch stratili orientáciu už aj mnohí kresťania a Židia. Slovensko síce teraz islam nerieši, ale ani iné témy.
ZUSKA KEPPLOVÁ: Udržať poriadok je tá najťažšia vec. Rodičia vzývajú svet, v ktorom vyrástli a na ktorý si, možno aj bolestne, zvykli.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Sponzorov kultúry si netreba predstavovať ako novodobých rytierov či svätcov.
VÁCLAV ŽÁK: Keď v roku 1989 padla železná opona, mali sme veľmi naivnú predstavu o tom, čo bude nasledovať. Neboli sme sami.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Bol komunistom aj „buržoáznym nacionalistom“, vlastencom aj kozmopolitným „zradcom“, svätcom mestskej kaviarne za slovenskou dedinou, politik modernosti, znepokojujúco oddaný prastarému melancholickému kultu krásy.
DANIEL PASTIRČÁK: Jeho kultová báseň Pustatina bola manifestom rodiaceho sa modernizmu.
MIROSLAV TÍŽIK: Ekonomická kríza po celom svete odhaľuje ústavný deficit, teda absenciu politických pravidiel a mechanizmov, ktoré by umožnili vytvoriť sociálny zmier.
VLADIMÍR LEKSA: Ťapákovci, alebo slobodná krajina? Slovensko si bez podpory vlastnej vedy chystá pochmúrnu budúcnosť. Nebude to zvečera do rána, ale náš národ tak prestane snívať, stratí pamäť, kultúru a reč.
JURAJ MOJŽIŠ: Svet a dielo vnímané s citom a cítením, s rozumom a porozumením. S morálkou. Čo čitateľ nenájde v Cieslarových textoch?
JOSEPH GRIM FEINBERG: My, ktorí sa zaujímame o revolúcie roku 1989, vieme, že nových ideí v nich bolo veľa.
VLADIMÍR PETRÍK: V októbri uplynulo sto rokov od narodenia prozaika a filmového scenáristu Alfonza Bednára.
JÁN PÚČEK: Čas je pružná veličina; aj tí, čo prichádzajú neskoro, skončia mnohokrát prví.
NADEŽDA LINDOVSKÁ: Patetické reči rázne zakázal. Rodina a vyše tritisíc ľudí mu vzdali hold za zvukov hudby.