Esej
Krok k spoločnosti bez násilia páchaného na ženách
LENKA KRIŠTOFOVÁ: Ženy zažívajú násilie každý deň. Je to problém, ktorý po uplynutí „osvetových“ dní nezmizne a týka sa žien aj u nás.
Kultúre otvorené mesto: Veľká výzva, nič pre bojazlivých
WOLFGANG MÜLLER-FUNK: Aj v období európskej integrácie a po anglicky hovoriacej globalizácie existuje metropola strednej veľkosti, ktorá sa nazýva Bratislava.
Obytný dom ako permanentné stavenisko
PAVEL BRANKO: Rast miest a zvyšovanie populácie prinútili urbanistiku a architektúru čoraz väčšmi prechádzať od prízemnej, plošnej zástavby k vertikálnej.
Príbuzenský predslov a poďakovanie
PÁL ZÁVADA: Šikulová s odzbrojujúcou samozrejmosťou, bez predsudkov a zábran, zaraďuje cudzie jazykové a národnostno-konfesionálne prvky do spoločnej národnej tradície.
Sloboda slova! Sloboda obrazu?
DUŠAN BURAN: Po masívnej vlne solidarity s redakciou Charlie Hebdo sa aj diskusia o dôsledkoch krvavej udalosti rozvetvila do niekoľkých prúdov.
Svet zajtrajška - východiská z krízy
ROBERT MENASSE: Žijeme v kríze. To temné dunenie v ušiach počujeme všetci.
Bude na Slovensku niekedy mešita?
MARTINA LUBYOVÁ: Zdá sa, že po mnohých moslimoch stratili orientáciu už aj mnohí kresťania a Židia. Slovensko síce teraz islam nerieši, ale ani iné témy.
List pastierom
ZUSKA KEPPLOVÁ: Udržať poriadok je tá najťažšia vec. Rodičia vzývajú svet, v ktorom vyrástli a na ktorý si, možno aj bolestne, zvykli.
Doprajme mecenášom ich bohatstvo, vrátia nám to
FRANTIŠEK HRUŠKA: Sponzorov kultúry si netreba predstavovať ako novodobých rytierov či svätcov.
Čo sa stalo so Spojenými štátmi?
VÁCLAV ŽÁK: Keď v roku 1989 padla železná opona, mali sme veľmi naivnú predstavu o tom, čo bude nasledovať. Neboli sme sami.
Prekliaty básnik Laco Novomeský
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Bol komunistom aj „buržoáznym nacionalistom“, vlastencom aj kozmopolitným „zradcom“, svätcom mestskej kaviarne za slovenskou dedinou, politik modernosti, znepokojujúco oddaný prastarému melancholickému kultu krásy.
Vianoce podľa T. S. Eliota
DANIEL PASTIRČÁK: Jeho kultová báseň Pustatina bola manifestom rodiaceho sa modernizmu.
Ľudská dôstojnosť v neoliberálnom kapitalizme
MIROSLAV TÍŽIK: Ekonomická kríza po celom svete odhaľuje ústavný deficit, teda absenciu politických pravidiel a mechanizmov, ktoré by umožnili vytvoriť sociálny zmier.
Veda bez Slovenska, Slovensko bez vedy
VLADIMÍR LEKSA: Ťapákovci, alebo slobodná krajina? Slovensko si bez podpory vlastnej vedy chystá pochmúrnu budúcnosť. Nebude to zvečera do rána, ale náš národ tak prestane snívať, stratí pamäť, kultúru a reč.
Hľadanie vnútorného človeka
JURAJ MOJŽIŠ: Svet a dielo vnímané s citom a cítením, s rozumom a porozumením. S morálkou. Čo čitateľ nenájde v Cieslarových textoch?
Hľadá sa novosť starých revolúcií
JOSEPH GRIM FEINBERG: My, ktorí sa zaujímame o revolúcie roku 1989, vieme, že nových ideí v nich bolo veľa.
Tvorivý život v opozícii
VLADIMÍR PETRÍK: V októbri uplynulo sto rokov od narodenia prozaika a filmového scenáristu Alfonza Bednára.
Nerušte kruhy
JÁN PÚČEK: Čas je pružná veličina; aj tí, čo prichádzajú neskoro, skončia mnohokrát prví.
Jurij Ľubimov: Človek - epocha
NADEŽDA LINDOVSKÁ: Patetické reči rázne zakázal. Rodina a vyše tritisíc ľudí mu vzdali hold za zvukov hudby.
Z Bronxu do Bratislavy a späť
AŇA OSTRIHOŇOVÁ: Kým v USA a vo Veľkej Británii sú hipsterská móda a životný štýl na ústupe, v našich zemepisných šírkach ešte stále ide o nesprofanovanú súčasť veľkých miest.
Obraz a báseň ako osud každého dňa
JURAJ MOJŽIŠ: Storočnica Jiřího Kolářa je príležitosťou pripomenúť si českého básnika svetového významu.
Viditeľné miesta
JURAJ MOJŽIŠ: Až edičná poznámka na konci knihy Moje mesto prezradí čitateľovi, že členovia kolektívu autorov jednotlivé texty pouverejňovali v časopise OS od apríla 1997 do októbra 1999.
Útok na Poľsko sa neobišiel bez Slovákov
IGOR BAKA: V roku storočnice začiatku prvej svetovej vojny si pripomíname aj výročie vyhlásenia tej druhej. Obidve hrozivé udalosti niekto vyvolal.
Impulz, ktorý sa už vyčerpal?
VLADIMÍR PETRÍK: SNP bolo najmasovejšie vystúpenie v slovenskej spoločnosti v mene slobody, demokracie, šťastnejšej budúcnosti. Ako naň zareagovala slovenská literatúra?