JURAJ MOJŽIŠ: Až edičná poznámka na konci knihy Moje mesto prezradí čitateľovi, že členovia kolektívu autorov jednotlivé texty pouverejňovali v časopise OS od apríla 1997 do októbra 1999.
IGOR BAKA: V roku storočnice začiatku prvej svetovej vojny si pripomíname aj výročie vyhlásenia tej druhej. Obidve hrozivé udalosti niekto vyvolal.
VLADIMÍR PETRÍK: SNP bolo najmasovejšie vystúpenie v slovenskej spoločnosti v mene slobody, demokracie, šťastnejšej budúcnosti. Ako naň zareagovala slovenská literatúra?
PETER JAVŮREK: Boj o Slovenské národné povstanie nie je len bojom o našu minulosť, ale najmä o našu budúcnosť. Fašisti nič nezabudli. Ani my nesmieme zabudnúť.
IVAN LALUHA: Naša minulosť a jej posolstvo sú pre určité skupiny populácie veľká neznáma, pre populáciu do 35 rokov je to napríklad rok 1968.
IVANA TARANENKOVÁ: Príbeh hrdinu románu Forda Madoxa Forda Koniec prehliadky z čias pred sto rokmi nám majú čo povedať aj dnes.
MICHAELA JUROVSKÁ: Ján Johanides bol výrazný a osobitý ako spisovateľ a takisto ako človek.
BRANKO GRADIŠNIK: Nebojte sa, toto nebude žiadna moja ďalšia strategicko-politická analýza.
VLADIMÍR PETRÍK: Keď pred sto rokmi vypukol svetový vojnový konflikt, drastickým spôsobom zasiahol do osudov jednotlivcov a národov vrátane nášho.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Pred štyridsiatimi rokmi padla v Grécku vojenská diktatúra, reminiscencie trvajú.
JURAJ MOJŽIŠ: Dvojjazyčne – po slovensky a po anglicky – vypravená kniha "Košická moderna. Umenie Košíc v dvadsiatych rokoch 20. storočia" je dielo umne vystavané z textov viac ako dvoch desiatok autoriek a autorov.
EVA MALITI-FRAŇOVÁ: Cyril a Metod darovali Veľkomoravanom sväté knihy. A dali im pero. Povedali: „Píšte.“
DUŠAN KOVÁČ: V lete 1914 vypukla vojna. Keď sa skončila, svet sa stal na nepoznanie iným. Nijaká vojna predtým ani potom ho nedokázala zmeniť tak dôkladne ako táto.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Navždy zmenila chod moderného postkoloniálneho a povojnového veku. Na piedestál opäť vyniesla prostú pravdu dlhých generácií básnikov, že najkrajšie umenie nie je únikom z reality, ale najbolestnejšou pravdou o živote.
EVA MALITI-FRAŇOVÁ: O Svätoplukovi máme jeden veľký intermediálny príbeh - živý v slovenskej poézii, próze a dráme, v opere a výtvarnom umení.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Milan Kundera v apríli oslávil svoje 85. narodeniny francúzskym vydaním nového románu Sviatok bezvýznamnosti.
KATEŘINA SVÍČKOVÁ: Pri kolíske väčšiny z radikálnych inovácií, ktoré posilnili dynamiku kapitalizmu, stáli odvážne, skoré a rozsiahle investície štátu.
JURAJ MOJŽIŠ: Na chválu predsedu zemegule Velimira Chlebnikova a jedného vydavateľa.
JOSEPH GRIM FEINBERG: Keď sa ku mne koncom januára dostala zvesť, že zomrel folklorista a pesničkár Pete Seeger, nedokázal som k tomu vtedy nič napísať.
BRANKO GRADIŠNIK: Priateľstvo so psom je ako pitie vody z chladného prameňa alebo prvý kúsok z ananásu: pokiaľ to neurobíš sám, zážitok ti nevyčaruje žiadny malebný opis ani najšikovnejšia metafora.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Keď sa v zrelšom veku vrátime ku knihe, ktorú sme v mladosti čítali z úcty k autorovi, lebo patril medzi veľké mená svetovej literatúry, prekvapí nás nielen to, že v nej objavíme hodnoty.
JANA BŽOCHOVÁ-WILD: Svet oslavuje 450. výročie narodenia Williama Shakespeara, hoci totožnosť veľkého dramatika je stále neistá. Autor odchádza, dielo zostáva.
S veľkou zvedavosťou som sa ponáhľala na jednu z diskusií do bratislavského KC Dunaj. Pre mňa osobne dôležitá téma - vymierajúci život v centre Bratislavy – pritiahla početné publikum, takmer rovnako veľké ako prednáška o zdravej výžive vo vedľajšej sále.
PAVEL KOPECKÝ: V uplynulých dňoch si svet pripomenul 20. výročie krvavých rwandských udalostí.
MICHAELA JUROVSKÁ: Francúzsko - literárna a kultúrna veľmoc s vyše tisícročnou nepretržitou tradíciou - nám dala aj v 20. storočí veľkých spisovateľov.