Esej
Terezínski skladatelia
DANIEL HEVIER ML.: Ani v časoch tých najväčších zverstiev a v najhorších podmienkach sa židovskí skladatelia nevzdali komponovania.
Problémy so slovenskou vedou – či s jej hodnotením?
VLADIMÍR PETRÍK: Rozpad nie je ekvivalent úpadku, je to úpadok sám. Ba ešte niečo horšie – zánik.
Mináčove krajiny
PAVEL MATEJOVIČ: Pred dvadsiatimi rokmi, 25. októbra 1996, zomrel Vladimír Mináč, ktorého prirovnávali k Sartrovi. Obaja hľadali v literatúre útechu a azyl.
Rozlúčka pod morušou
JÁN PÚČEK: Dánska spisovateľka Iboja Wandall-Holm, ktorá vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši, priniesla na Slovensko výnimočnú knihu.
Slizký povlak machovej plesne
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Listy padajú na staré hroby, až takmer zakryjú slizký povlak lišajníkovej plesne.
Ideológia – najlepší z možných svetov
PETER TAKÁČ: Dnes sa takmer každý prezentuje ako človek, ktorý nezastáva žiaden -izmus.
Dočkali sme sa kráľa aj princeznej
ĽUBOMÍR FELDEK: Sú to už roky, čo som Vinca Šikulu v básni Rozprávanie o Vincovi a víne nazval kráľom.
Zber musí prísť za občanom, nie občan do zberne!
PAVEL BRANKO: Po väčšinu svojich dejín ľudstvo hospodárilo v zásade bezodpadovo. Poľnohospodári takto hospodárili, historicky vzaté, donedávna.
Obrazy z odkazu Václava Havla
PAVEL ŠARADÍN: Prvý spoločný ponovembrový prezident Václav Havel symbolizoval cestu k slobode.
Feldek je národný, spoznával som ho za pochodu...
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Vďaka jeho veľkosti a renomé, ktoré sa nedá kúpiť ani za miliardu, som našiel zasa tatka.
Politika, ekonomika a šťastie
LADISLAV KOVÁČ: Kto si zadá na internete heslo „books on happiness“, nájde odkaz na neuveriteľný počet 46 miliónov kníh.
Kto som? Som André Breton
JURAJ MOJŽIŠ: Uplynulo celé polstoročie, ako opustil tento svet, ale to bretonovské pulzovanie času a tvaru dodnes neprestalo byť čertovsky príťažlivým.
Rozprávky z balád
ĽUBOMÍR FELDEK: Už je to dosť dávno, čo som si všimol, že medzi ľudovými rozprávkami a ľudovými baladami nie je až taký rozdiel.
Prípad Novomeský
PETER BILÝ: Na meno talentovaného a nadčasového básnika, ktorého komplikovaný životný osud sa uzavrel pred štyrmi desaťročiami 4. septembra 1976 sa nezanevrelo.
Lorca - básnik 'iného' Španielska
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Španielsky básnik a dramatik Federico García Lorca mal 38 rokov, keď ho pred 80 rokmi na začiatku španielskej občianskej vojny popravili.
Musí to bolieť?
PETER BIRČÁK: Sme v stave hodnotového ohrozenia. Pripomínať, udržiavať pri živote hlbinné zdroje hodnôt v našom vlastnom vnútri sa snaží aj český novinár Karel Hvížďala.
'Problematická figúra' Vajanského ako výzva
IVANA TARANENKOVÁ: Pre postavenie S.H.Vajanského je príznačné, že sa do povedomia študenta zapíše v súvislosti s temperamentnou polemikou Vajanský prozaik.
Danse macabre. Tanec smrti
RADOVAN GEIST: Na obzore vidno zvláštny sprievod. Postavy sa držia za ruky a v grotesknom tanci nasledujú nekompromisnú siluetu. Danse macabre. Tanec smrti.
Čo všetko by sme mali vedieť o migrácii
FRANTIŠEK HRUŠKA: Príchod utečencov nemôžeme brať ako momentálnu záležitosť, pre ktorú treba nájsť riešenie a bude pokoj. Ide o dlhodobý štrukturálny problém.
O literatúre, peniazoch a politike. Na okraj dvoch zabudnutých konferencií spisovateľov
VLADIMÍR PETRÍK: Peniaze ľudí nespájajú, ale rozdeľujú; a to i celé kolektívy. Prednedávnom sa zhoršili vzťahy medzi dvoma spisovateľskými organizáciami.
Čítaním k porozumeniu
IVANA TARANENKOVÁ: Nedávna diskusia o zaradení zbierky poviedok Sekerou a nožom do povinného čítania priniesla zo strany odporcov mnoho zavádzania a manipulácií.
Späť v časoch Orwellových
JAN KELLER: V roku 1936 sa usídlil ľavicový novinár a spisovateľ George Orwell na niekoľko mesiacov v baníckom mestečku Wigan v severnom Anglicku.
Kde leží bieda naša
JÁN FINDRA: V poslednom čase sa opäť – po koľký raz už – diskutuje o stave a úrovni slovenských vysokých škôl. Zaiste k tomu prispelo aj ich umiestnenie vo svetovom rebríčku.
Potrebujeme žiť v pozitívnom svete
LADISLAV KOVÁČ: Bolo mi ľúto, že štrajk slovenských učiteľov nevyvolal diskusiu o stave našej spoločnosti a o úlohe škôl v ňom.
Prvá spisovateľská vzbura proti totalite
VLADIMÍR PETRÍK: Zo štyroch zjazdov Zväzu československých spisovateľov (1948, 1956, 1963, 1967) sa oddá vrátiť k druhému a štvrtému.
