Esej
Ako si Západ udržuje dominanciu vo svete
TOMÁŠ PROFANT: Akokoľvek sa nám môžu, ale aj nemusia, zdať konšpiračné teórie nezmyselné, jedno je zrejmé: vo svete prebiehajú boje o moc na tej najvyššej úrovni.
Štvrťstoročie kultúry nerovností
MIROSLAV TÍŽIK: Na najnovšie dejiny Slovenska, v období jeho samostatnosti, sa nedá pozerať len od roku 1993, respektíve od leta 1992.
Návrat k niektorým faktom 25 rokov po
PETER WEISS: Na potvrdenie originality národných republík a obnovu federácie z ich vlastného slobodného rozhodnutia podľa štátoprávneho programu VPN nebola politická vôľa.
Účet za rozdelenie ČSFR
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: V prvých rokoch SR neplatila iba za rozdelenie federácie, no i za rozpad dominantných väzieb na štáty Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Prečo sme sa rozdelili?
VÁCLAV ŽÁK: Pohŕdanie ústavou, ktorú Václav Klaus a jeho koaliční partneri - najmä ODA - dali do vienka Českej republike, zanechalo stopy.
Nájsť hviezdu
KAROL MORAVČÍK: Keď povieme: Sú Vianoce, tým myslíme, že Boh povedal svetu svoje posledné, najhlbšie a najkrajšie slovo vo vtelenom Slove.
Môj bi-lingvizmus a môj Tri-anon
ĽUBOMÍR NAVRÁTIL: V pojmoch história, historická veda, pamäť jednotlivca, pamäť národa, rodová, kmeňová a národná identita a mýty narážame na množstvo rozporov.
Systém je nespravodlivý už pri koreni
KAROL MORAVČÍK: Kým v západnej Európe sa kresťania angažujú za rovnosť medzi ľuďmi a ochranu prírody, v našich končinách stále kraľuje bezohľadný individualizmus.
Vladimír Petrík, literárny robotník mora
PETER ZAJAC: Ak sa hovorí, že demokracia je diskusia, u Vladimíra Petríka platilo, že demokracia je miera a schopnosť kompromisu.
Za Vladimírom Petríkom, občanom republiky kníh
RUDOLF CHMEL: Príbeh Vladimíra Petríka je príbehom literárneho vedca, ktorý prostredníctvom literatúry pátral po hlbšom zmysle tohto sveta.
Pri zamatovom odovzdaní moci (Ukážka z knihy Michala Macháčka o Gustávovi Husákovi)
MICHAL MACHÁČEK: Zo správania aj osobného svedectva aktérov novembrových udalostí roku 1989 vyplýva, že Gustáv Husák nebol príliš zasvätený do diania a bol vo vleku udalostí.
Novembrová demokracia
TOMÁŠ PROFANT: 17. november nazývame Dňom boja za slobodu a demokraciu. Otázkou je, o akú demokraciu ide.
Apollinairov Zvieratník v slovenčine
ĽUBOMÍR FELDEK: „Chcem žiť! Chcem žiť! Zachráňte ma, doktor! Musím toho ešte toľko povedať!“ Je to 99 rokov, čo vyšli jednému z najväčších básnikov 20. storočia Guillaumovi Apollinairovi z úst tieto slová. A vzápätí vydýchol naposledy.
Brusel, teraz
LADISLAV ŠIMON: Laureátom prestížnej Ceny nemeckého knižného obchodu sa za tento rok stal rakúsky spisovateľ Robert Menasse s najnovším románom Hlavné mesto.
Reformácia podľa Erazma
DANIEL PASTIRČÁK: V duchu vidím, ako si katolícki a luteránski teológovia ponad priepasť, nad ktorou stáročia visel mrak obojstrannej kliatby, podávajú ruky.
Identita alebo kto vlastne som?
ŠTEFAN ŠROBÁR: Kultúra je naučená a nie vrodená. Vzniká ako reakcia človeka na prostredie, v ktorom žije. Súvisí so vzťahmi a jej odlišnosti zažívame v interakcii.
Dilemy rozkývaného Vyšehradu
RADOVAN GEIST: Len pred pár rokmi vyzerala stredná Európa ako modelový príklad úspešnej „demokraticko-kapitalistickej transformácie“ – a normalizácie. Aspoň zvonka.
Timrava: nadčasová i provokujúca
MARCELA MIKULOVÁ: Pred 150 rokmi sa narodila jedna z najvýraznejších slovenských spisovateliek - Božena Slančíková Timrava.
Identita na internete
JURAJ MOJŽIŠ: Internet ponúkol mladej generácii spletenec možností, ponúkol aj facebook a bezbolestnú ilúziu o vlastnom význame prinajmenšom na sociálnych sieťach, teda "všade”.
Prečo môže náboženstvo vyvolávať násilie
ŠTEFAN ŠROBÁR: Na násilné idey a obrazy nemá žiadne náboženstvo monopol.
150 rokov od vydania Kapitálu: čo sa deje s kapitalizmom?
ILONA ŠVIHLÍKOVÁ: V septembri si pripomíname 150 rokov od vydania Marxovho Kapitálu – knihy, bez ktorej si žiadnu analýzu kapitalizmu ako systému nemožno predstaviť.
Súmrak modelov pravdy
JURAJ MOJŽIŠ: Mnohovesmír moderného umenia sa, pochopiteľne, uchádza o svoje potvrdenie pravdivými výrokmi.
Mnohovesmír moderného umenia
JURAJ MOJŽIŠ: Vlastne niet o čom špekulovať, internet viacnásobne zväčšil priestor kontroly a rovnako viacnásobne zväčšil priestor pre reklamu.
Klopanie na dvere Európy
PETER TAKÁČ: Zástupy migrantov prichádzajúcich do Európy po mori, ktoré máme možnosť sledovať v televízii, na nás pôsobia ako zneistenie až ohrozenie.
Treba sa mať na pozore. Pred sebou
FRANTIŠEK HRUŠKA: Doris Lessing je svetoznáma spisovateľka, no k slovenskému čitateľovi sa z jej diela dostala len zbierka prednášok.
