Esej
Myšlienky vzdialených básnikov bývajú rovnaké
ĽUBOMÍR FELDEK: Beží rok tridsiateho výročia nežnej revolúcie, nuž nečudo, že sa mi vynárajú spomienky.
Prínos výročí
FRANTIŠEK HRUŠKA: Talianov, ktorí v priebehu prvej svetovej vojny podporovali boj slovanských národov za slobodu, inšpirovalo posolstvo Giuseppe Mazziniho.
Mapovanie európskej nacionalistickej pravice
JOACHIM BECKER: Nad Európskou úniou a jej členskými štátmi sa vznáša prízrak: pravicový nacionalizmus.
Človek: zúfalý pokus prírody
PETER BIRČÁK: Od založenia Rímskeho klubu, ktorý sústavne varuje celé ľudské spoločenstvo pred sebazničujúcim vykorisťovaním prírody, uplynulo viac ako polstoročie.
Chudoba nie je cnosť, ale zločin spoločnosti
MARTIN MAKARA: Optimizmus a viera v pokrok sú v období všeobecnej skepsy tým, čo by sme si od medzivojnovej ľavice mali prisvojiť najnáhlivejšie.
Spolužitie Bruselu s biznisom: výhry a prehry
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Dokázala EK reagovať na požiadavky biznisu a na druhej strane odolať nátlaku z jeho strany, ktorý bol v rozpore s európskymi záujmami?
Evanjelium podľa Hviezdoslava
DANA PODRACKÁ: Počas pobytu v nemocnici som bola v bytostnom kontakte s vlastnou ranou, ako aj s ranami ostatných.
Prvoaprílový Žart
MIROSLAV TÍŽIK: Narodiť sa na deň bláznov môže byť považované za istý druh symboliky. V prípade Milana Kunderu sa v tom dá vidieť takmer osudová predurčenosť.
O nosných metaforách memoárov Rudolfa Chmela
MAGDALENA BYSTRZAK: Najnovšia kniha jubilujúceho intelektuála Rudolfa Chmela – memoáre Úvod do pamäti – sa nesie v znamení návratu.
Šírenie kresťanstva v súčasnom svete
DANIEL ŠMIHULA: Ak sa pozrieme na kresťanstvo, zistíme, že sa posledné desaťročia významne šíri.
Príbeh musí vysloviť niečo záväzné...
VERONIKA ŠIKULOVÁ: V súvislosti so spomienkou na Vladimíra Petríka mi zišli na um slová, ktoré vyslovil na jeho adresu jeho mladší kolega Vladimír Barborík: “Kým tu bol, zdalo sa, že niečo pretrváva.“
Svätec očami luterána
ANNA BLAHOVÁ ŠIKULOVÁ: Rehabilitácia náboženského cítenia a katolíckeho disentu. Na okraj hry o Silvestrovi Krčmérym Nepolepšený svätec od Ľubomíra Feldeka.
Neduhy hrubého domáceho produktu
TOMÁŠ PROFANT: Vo verejnej diskusii existujú konštanty, o ktorých sa takmer nediskutuje. Jednou z nich je aj hrubý domáci produkt (HDP).
Zima v Benátkach
PAVEL MATEJOVIČ: Benátky za svoju slávu a bohatstvo vďačia modernej civilizácii, jej vynaliezavosti a pokroku, dnes sa stali akýmsi moderným Babylonom.
Disident Chomsky nastavuje zrkadlo nám
PETER TAKÁČ: Noam Chomsky, jeden z najznámejších intelektuálov našej doby, svojím politickým aktivizmom patrí ku kritikom amerického imperializmu a mediálnej propagandy.
Krvavé sonety z augusta a septembra 1914
JOHN MINAHANE: V týchto dňoch, 2. februára, si pripomíname 170. výročie narodenie Pavla Országha Hviezdoslava.
Fotografia po 180 rokoch
ANNA LARA FELDEKOVÁ: Na prijímacích pohovoroch na fotografickú strednú školu dostávajú, ako každý rok, deti aj otázku, kto a kedy fotografiu vynašiel.
Slniečkar, zlatokopka a iné pseudopojmy
PETER TAKÁČ: V roku 2018 kolovalo v korporátnych a alternatívnych médiách viacero pseudopojmov.
Chcú Spojené štáty rozpad EÚ?
VÁCLAV ŽÁK: Pobrexitové prebudenie spolu s latentnou krízou eurozóny, rastom nacionalizmov a americkým tlakom môžu vyvolať podstatné zmeny v EÚ.
Josef Ševcovic Lada, čo maľoval ľadové obrázky
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Svet Josefa Ladu už navždy zmizol, nie je, o chvíľu zmizne aj svet tých, čo si ho ešte pamätajú...
Dejiny univerzálneho základného príjmu
ADAM ŠUMICHRAST: Univerzálny základný príjem je suma vyplácaná vládou v rovnakej výške a pravidelne každému členovi spoločnosti.
Vítězslav Nezval a Trnavská skupina
ĽUBOMÍR FELDEK: Český básnik Vítězslav Nezval zomrel takmer v tej istej chvíli, ako malo odísť do tlače aprílové číslo Mladej tvorby 1958
Úvaha o novej knihe Brigity Schmögnerovej: Dobré meno nekúpiš
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Brigita Schmögnerová už nie je aktívnou političkou, no stále je aktívnou pozorovateľkou.
Recitovať či poznať Smreka?
MONIKA KAPRÁLIKOVÁ: Ján Smrek patrí k autorom, ktorí zanechali svedectvo o vlastnom živote, no i napriek tomu zostávala dlho podstatná časť jeho biografie neznáma.
Môže mať svet jedného hegemóna?
VÁCLAV ŽÁK: Podľa teórie ofenzívneho realizmu sa každá veľmoc v zápase o prežitie snaží rozšíriť svoju moc. Vyplýva z nej, že pravidlá v konečnom dôsledku určuje sila.