DANA PODRACKÁ: Počas pobytu v nemocnici som bola v bytostnom kontakte s vlastnou ranou, ako aj s ranami ostatných.
MIROSLAV TÍŽIK: Narodiť sa na deň bláznov môže byť považované za istý druh symboliky. V prípade Milana Kunderu sa v tom dá vidieť takmer osudová predurčenosť.
MAGDALENA BYSTRZAK: Najnovšia kniha jubilujúceho intelektuála Rudolfa Chmela – memoáre Úvod do pamäti – sa nesie v znamení návratu.
DANIEL ŠMIHULA: Ak sa pozrieme na kresťanstvo, zistíme, že sa posledné desaťročia významne šíri.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: V súvislosti so spomienkou na Vladimíra Petríka mi zišli na um slová, ktoré vyslovil na jeho adresu jeho mladší kolega Vladimír Barborík: “Kým tu bol, zdalo sa, že niečo pretrváva.“
ANNA BLAHOVÁ ŠIKULOVÁ: Rehabilitácia náboženského cítenia a katolíckeho disentu. Na okraj hry o Silvestrovi Krčmérym Nepolepšený svätec od Ľubomíra Feldeka.
TOMÁŠ PROFANT: Vo verejnej diskusii existujú konštanty, o ktorých sa takmer nediskutuje. Jednou z nich je aj hrubý domáci produkt (HDP).
PAVEL MATEJOVIČ: Benátky za svoju slávu a bohatstvo vďačia modernej civilizácii, jej vynaliezavosti a pokroku, dnes sa stali akýmsi moderným Babylonom.
PETER TAKÁČ: Noam Chomsky, jeden z najznámejších intelektuálov našej doby, svojím politickým aktivizmom patrí ku kritikom amerického imperializmu a mediálnej propagandy.
JOHN MINAHANE: V týchto dňoch, 2. februára, si pripomíname 170. výročie narodenie Pavla Országha Hviezdoslava.
ANNA LARA FELDEKOVÁ: Na prijímacích pohovoroch na fotografickú strednú školu dostávajú, ako každý rok, deti aj otázku, kto a kedy fotografiu vynašiel.
PETER TAKÁČ: V roku 2018 kolovalo v korporátnych a alternatívnych médiách viacero pseudopojmov.
VÁCLAV ŽÁK: Pobrexitové prebudenie spolu s latentnou krízou eurozóny, rastom nacionalizmov a americkým tlakom môžu vyvolať podstatné zmeny v EÚ.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Svet Josefa Ladu už navždy zmizol, nie je, o chvíľu zmizne aj svet tých, čo si ho ešte pamätajú...
ADAM ŠUMICHRAST: Univerzálny základný príjem je suma vyplácaná vládou v rovnakej výške a pravidelne každému členovi spoločnosti.
ĽUBOMÍR FELDEK: Český básnik Vítězslav Nezval zomrel takmer v tej istej chvíli, ako malo odísť do tlače aprílové číslo Mladej tvorby 1958
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Brigita Schmögnerová už nie je aktívnou političkou, no stále je aktívnou pozorovateľkou.
MONIKA KAPRÁLIKOVÁ: Ján Smrek patrí k autorom, ktorí zanechali svedectvo o vlastnom živote, no i napriek tomu zostávala dlho podstatná časť jeho biografie neznáma.
VÁCLAV ŽÁK: Podľa teórie ofenzívneho realizmu sa každá veľmoc v zápase o prežitie snaží rozšíriť svoju moc. Vyplýva z nej, že pravidlá v konečnom dôsledku určuje sila.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Milan Rúfus by sa tento rok dožil deväťdesiat rokov. Pripomíname si veľkého básnika, ktorý ukázal, že každá báseň je trochu aj modlitba.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Prednedávnom vyšla knižka Václava Pankovčína Marakéš. Asi preto, že jej autor Václav Pankovčín by sa tento rok dožil päťdesiatky.
LADISLAV ŠIMON: Plechový bubienok určite nepatrí k podenkovým javom, ale zabúda sa aj naň.
PETER WEISS: Téza z roku 1968 „najskôr demokratizácia, potom federalizácia“, sa stala súčasťou politickej mytológie v česko-slovenských a slovensko-českých vzťahoch.
VLADIMÍR BARBORÍK: Rok 2018 sa nesie v znamení 190. výročia narodenia velikána ruskej a svetovej literatúry - Lva Nikolajeviča Tolstého.
JURAJ MOJŽIŠ: Je to výstava nezámerného testamentu sochára, ktorý v lete minulého roku opustil tento svet náhle, bez varovania a uprostred rozporacovaného diela.