Esej
Josef Ševcovic Lada, čo maľoval ľadové obrázky
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Svet Josefa Ladu už navždy zmizol, nie je, o chvíľu zmizne aj svet tých, čo si ho ešte pamätajú...
Dejiny univerzálneho základného príjmu
ADAM ŠUMICHRAST: Univerzálny základný príjem je suma vyplácaná vládou v rovnakej výške a pravidelne každému členovi spoločnosti.
Vítězslav Nezval a Trnavská skupina
ĽUBOMÍR FELDEK: Český básnik Vítězslav Nezval zomrel takmer v tej istej chvíli, ako malo odísť do tlače aprílové číslo Mladej tvorby 1958
Úvaha o novej knihe Brigity Schmögnerovej: Dobré meno nekúpiš
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Brigita Schmögnerová už nie je aktívnou političkou, no stále je aktívnou pozorovateľkou.
Recitovať či poznať Smreka?
MONIKA KAPRÁLIKOVÁ: Ján Smrek patrí k autorom, ktorí zanechali svedectvo o vlastnom živote, no i napriek tomu zostávala dlho podstatná časť jeho biografie neznáma.
Môže mať svet jedného hegemóna?
VÁCLAV ŽÁK: Podľa teórie ofenzívneho realizmu sa každá veľmoc v zápase o prežitie snaží rozšíriť svoju moc. Vyplýva z nej, že pravidlá v konečnom dôsledku určuje sila.
...chlapec, čo maľoval dúhu
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Milan Rúfus by sa tento rok dožil deväťdesiat rokov. Pripomíname si veľkého básnika, ktorý ukázal, že každá báseň je trochu aj modlitba.
K nedožitej päťdesiatke Václava Pankovčína: Čo nepovieš, nie je
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Prednedávnom vyšla knižka Václava Pankovčína Marakéš. Asi preto, že jej autor Václav Pankovčín by sa tento rok dožil päťdesiatky.
Oskar sa zastavil na Slovensku
LADISLAV ŠIMON: Plechový bubienok určite nepatrí k podenkovým javom, ale zabúda sa aj naň.
Čo zabránilo národom Slovákov a Čechov životu rovný s rovným?
PETER WEISS: Téza z roku 1968 „najskôr demokratizácia, potom federalizácia“, sa stala súčasťou politickej mytológie v česko-slovenských a slovensko-českých vzťahoch.
Naivná lektúra: čítať L. N. Tolstého
VLADIMÍR BARBORÍK: Rok 2018 sa nesie v znamení 190. výročia narodenia velikána ruskej a svetovej literatúry - Lva Nikolajeviča Tolstého.
Jozef Jankovič - Doba železná
JURAJ MOJŽIŠ: Je to výstava nezámerného testamentu sochára, ktorý v lete minulého roku opustil tento svet náhle, bez varovania a uprostred rozporacovaného diela.
Zabudnuté jubileum
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Ohrozenie finančnej stability, ktoré vyvrcholilo globálnou finančnou krízou, nespôsobili a spravidla nespôsobujú dlhy „nezodpovedných“ štátov, ale nezodpovedného súkromného sektora.
Československé dedičstvo Slovenska
IVAN ŠTÚR: Bolo šťastím narodiť sa v Československej republike, ktorá predstavovala úžasné podnetné prostredie.
Jesenin a 'Krutá metelica októbrových dní'
ĽUBOMÍR FELDEK: Sergej Jesenin ako väčšina ruských básnikov – spočiatku proletársku revolúciu vítal. Robil to však s väčšou rezervou ako iní.
Ešte jeden nápor, ak chceme byť rovnoprávnymi
GABY ALBRECHT: Pred pár dňami sme si v Európskej únii pripomenuli Deň jazykov. Napadlo mi slovenské porekadlo – Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Nekonečná vojna
VÁCLAV ŽÁK: Názor spoza českých hraníc na margo diskusie o vojenskej účasti v Afganistane.
Spoluobčan Svevo
FRANTIŠEK HRUŠKA: Číslo osem, ktoré si v tomto roku výročí sústavne pripomíname, zohralo dôležitú úlohu aj v živote zakladateľa modernej talianskej prózy, Itala Sveva.
Myšlienky sú len hladina hlbokej tône
PETER MARKOVIČ: Výtvarník Martin Knut ako jeden z nemnohých „odídencov“ do biznisu, ktorí sa rozhodli venovať svoj životný čas komerčnej práci, sa aktívne vrátil na scénu súčasného slovenského maliarstva.
V ústrety nevzdelanosti
MARTIN MAKARA: Veľká reforma je mesiášom slovenského školstva – nik nevie, kedy príde a čo prinesie, ale každý sa k nej upína s vierou v spásu.
Humanistická vízia sveta Williama Saroyana
ALENA SMIEŠKOVÁ: „Napísať báseň — to je ako žmurknúť na Boha.“ Pred 110 rokmi sa narodil autor týchto slov, americký spisovateľ arménskeho pôvodu Wiliam Saroyan.
Demokracia pod čižmou nerovnosti
MICHAL FRIČ: Pre politické postoje bohatých platí, že majú vysoký potenciál situáciu chudobných ešte zhoršovať.
Potlačenie Pražskej jari rozložilo samotných okupantov
PETER WEISS: Augustové dni sú vždy príležitosťou pripomenúť si obrovské nádeje a očakávania, ktoré rok 1968 priniesol vo vtedajšej Československej socialistickej republike.
O knihe s názvom Lolita
ALENA SMIEŠKOVÁ: Čoskoro uplynie 60 rokov od publikovania románu Lolita, jedného z najdiskutovanejších románov 20. storočia, ktorý je dnes rovnako provokačný ako v čase svojho vzniku.
Prečo Apolinár Marenčin alebo esej o vplyvoch
GABY ALBRECHT: Vo svete už dlho považujú Alberta Marenčina za pilier poézie surrealizmu. Sto rokov od smrti Guillauma Apollinaira je príbuznosť medzi francúzskym bardom a Marenčinom priezračne jasná.