VERONIKA ŠIKULOVÁ: Svet Josefa Ladu už navždy zmizol, nie je, o chvíľu zmizne aj svet tých, čo si ho ešte pamätajú...
ADAM ŠUMICHRAST: Univerzálny základný príjem je suma vyplácaná vládou v rovnakej výške a pravidelne každému členovi spoločnosti.
ĽUBOMÍR FELDEK: Český básnik Vítězslav Nezval zomrel takmer v tej istej chvíli, ako malo odísť do tlače aprílové číslo Mladej tvorby 1958
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Brigita Schmögnerová už nie je aktívnou političkou, no stále je aktívnou pozorovateľkou.
MONIKA KAPRÁLIKOVÁ: Ján Smrek patrí k autorom, ktorí zanechali svedectvo o vlastnom živote, no i napriek tomu zostávala dlho podstatná časť jeho biografie neznáma.
VÁCLAV ŽÁK: Podľa teórie ofenzívneho realizmu sa každá veľmoc v zápase o prežitie snaží rozšíriť svoju moc. Vyplýva z nej, že pravidlá v konečnom dôsledku určuje sila.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Milan Rúfus by sa tento rok dožil deväťdesiat rokov. Pripomíname si veľkého básnika, ktorý ukázal, že každá báseň je trochu aj modlitba.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Prednedávnom vyšla knižka Václava Pankovčína Marakéš. Asi preto, že jej autor Václav Pankovčín by sa tento rok dožil päťdesiatky.
LADISLAV ŠIMON: Plechový bubienok určite nepatrí k podenkovým javom, ale zabúda sa aj naň.
PETER WEISS: Téza z roku 1968 „najskôr demokratizácia, potom federalizácia“, sa stala súčasťou politickej mytológie v česko-slovenských a slovensko-českých vzťahoch.
VLADIMÍR BARBORÍK: Rok 2018 sa nesie v znamení 190. výročia narodenia velikána ruskej a svetovej literatúry - Lva Nikolajeviča Tolstého.
JURAJ MOJŽIŠ: Je to výstava nezámerného testamentu sochára, ktorý v lete minulého roku opustil tento svet náhle, bez varovania a uprostred rozporacovaného diela.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Ohrozenie finančnej stability, ktoré vyvrcholilo globálnou finančnou krízou, nespôsobili a spravidla nespôsobujú dlhy „nezodpovedných“ štátov, ale nezodpovedného súkromného sektora.
IVAN ŠTÚR: Bolo šťastím narodiť sa v Československej republike, ktorá predstavovala úžasné podnetné prostredie.
ĽUBOMÍR FELDEK: Sergej Jesenin ako väčšina ruských básnikov – spočiatku proletársku revolúciu vítal. Robil to však s väčšou rezervou ako iní.
GABY ALBRECHT: Pred pár dňami sme si v Európskej únii pripomenuli Deň jazykov. Napadlo mi slovenské porekadlo – Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
VÁCLAV ŽÁK: Názor spoza českých hraníc na margo diskusie o vojenskej účasti v Afganistane.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Číslo osem, ktoré si v tomto roku výročí sústavne pripomíname, zohralo dôležitú úlohu aj v živote zakladateľa modernej talianskej prózy, Itala Sveva.
PETER MARKOVIČ: Výtvarník Martin Knut ako jeden z nemnohých „odídencov“ do biznisu, ktorí sa rozhodli venovať svoj životný čas komerčnej práci, sa aktívne vrátil na scénu súčasného slovenského maliarstva.
MARTIN MAKARA: Veľká reforma je mesiášom slovenského školstva – nik nevie, kedy príde a čo prinesie, ale každý sa k nej upína s vierou v spásu.
ALENA SMIEŠKOVÁ: „Napísať báseň — to je ako žmurknúť na Boha.“ Pred 110 rokmi sa narodil autor týchto slov, americký spisovateľ arménskeho pôvodu Wiliam Saroyan.
MICHAL FRIČ: Pre politické postoje bohatých platí, že majú vysoký potenciál situáciu chudobných ešte zhoršovať.
PETER WEISS: Augustové dni sú vždy príležitosťou pripomenúť si obrovské nádeje a očakávania, ktoré rok 1968 priniesol vo vtedajšej Československej socialistickej republike.
ALENA SMIEŠKOVÁ: Čoskoro uplynie 60 rokov od publikovania románu Lolita, jedného z najdiskutovanejších románov 20. storočia, ktorý je dnes rovnako provokačný ako v čase svojho vzniku.
GABY ALBRECHT: Vo svete už dlho považujú Alberta Marenčina za pilier poézie surrealizmu. Sto rokov od smrti Guillauma Apollinaira je príbuznosť medzi francúzskym bardom a Marenčinom priezračne jasná.