JURAJ MOJŽIŠ: Je to výstava nezámerného testamentu sochára, ktorý v lete minulého roku opustil tento svet náhle, bez varovania a uprostred rozporacovaného diela.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Ohrozenie finančnej stability, ktoré vyvrcholilo globálnou finančnou krízou, nespôsobili a spravidla nespôsobujú dlhy „nezodpovedných“ štátov, ale nezodpovedného súkromného sektora.
IVAN ŠTÚR: Bolo šťastím narodiť sa v Československej republike, ktorá predstavovala úžasné podnetné prostredie.
ĽUBOMÍR FELDEK: Sergej Jesenin ako väčšina ruských básnikov – spočiatku proletársku revolúciu vítal. Robil to však s väčšou rezervou ako iní.
GABY ALBRECHT: Pred pár dňami sme si v Európskej únii pripomenuli Deň jazykov. Napadlo mi slovenské porekadlo – Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
VÁCLAV ŽÁK: Názor spoza českých hraníc na margo diskusie o vojenskej účasti v Afganistane.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Číslo osem, ktoré si v tomto roku výročí sústavne pripomíname, zohralo dôležitú úlohu aj v živote zakladateľa modernej talianskej prózy, Itala Sveva.
PETER MARKOVIČ: Výtvarník Martin Knut ako jeden z nemnohých „odídencov“ do biznisu, ktorí sa rozhodli venovať svoj životný čas komerčnej práci, sa aktívne vrátil na scénu súčasného slovenského maliarstva.
MARTIN MAKARA: Veľká reforma je mesiášom slovenského školstva – nik nevie, kedy príde a čo prinesie, ale každý sa k nej upína s vierou v spásu.
ALENA SMIEŠKOVÁ: „Napísať báseň — to je ako žmurknúť na Boha.“ Pred 110 rokmi sa narodil autor týchto slov, americký spisovateľ arménskeho pôvodu Wiliam Saroyan.
MICHAL FRIČ: Pre politické postoje bohatých platí, že majú vysoký potenciál situáciu chudobných ešte zhoršovať.
PETER WEISS: Augustové dni sú vždy príležitosťou pripomenúť si obrovské nádeje a očakávania, ktoré rok 1968 priniesol vo vtedajšej Československej socialistickej republike.
ALENA SMIEŠKOVÁ: Čoskoro uplynie 60 rokov od publikovania románu Lolita, jedného z najdiskutovanejších románov 20. storočia, ktorý je dnes rovnako provokačný ako v čase svojho vzniku.
GABY ALBRECHT: Vo svete už dlho považujú Alberta Marenčina za pilier poézie surrealizmu. Sto rokov od smrti Guillauma Apollinaira je príbuznosť medzi francúzskym bardom a Marenčinom priezračne jasná.
JOZEF SMIDA: Schýlilo sa nám k ďalšej školskej reforme. Ťažko aj zrátať, ku koľkej za predchádzajúcich dvadsaťpäť rokov.
MARTIN MAKARA: Globalizácia a rozmach internetu odhalili Achillovu pätu spoločnosti, mediálnu negramotnosť. Príležitosť robí zlodeja – a hybridnú vojnu tiež.
ĽUBOMÍR FELDEK: V Bratislave sa 26. mája stal Filipínec Henry John Serafica Acorda obeťou brutálneho činu. Jeho pamiatku si spisovateľ Feldek uctil prebásnením klenotu filipínskej poézie.
JURAJ MOJŽIŠ: Je príhodný čas premyslieť nezvyčajnosť pohľadu fotografa Petra Župníka, výnimočnosť jeho pocty oltáru Majstra Pavla z Levoče.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: „So svetom nie je možné dorozumenie. Patríme k nemu len do takej miery, do akej sa mu vzoprieme.“
RADOVAN GEIST: V prebiehajúcej politickej kríze sa časť občianskej spoločnosti postavila proti aktuálnym držiteľom moci. Od odstúpenia konkrétnych osôb po predčasné voľby. Prekročila tým svoju „úlohu“?
ĽUBOMÍR FELDEK: ...po nociach sme popíjali a počúvali Vila Turčányho, ktorý vedel spamäti hŕbu Novomeského básní.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Dnes sa už takmer nedá spochybniť, že bez kladenia dôrazu na ženské práva sa nebudú dať uskutočniť žiadne pozitívne sociálne zmeny.
PAVEL BRANKO: Niekdajšie koloniálne veľmoci už neovládajú bývalé kolónie silou, ale spojenectvom s úplatným establišmentom ich mocenského aparátu.
ĽUBOMÍR FELDEK: V marci sme si pripomenuli 45. výročie smrti a 10. apríla aj 110. výročie narodenia Thea H. Florina.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Ôsmeho apríla sa Brazília opäť dostala do pozornosti Európy. Bývalý prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa po mesiacoch odporu vydal bezpečnostným zložkám.