Esej
Zabudnuté jubileum
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Ohrozenie finančnej stability, ktoré vyvrcholilo globálnou finančnou krízou, nespôsobili a spravidla nespôsobujú dlhy „nezodpovedných“ štátov, ale nezodpovedného súkromného sektora.
Československé dedičstvo Slovenska
IVAN ŠTÚR: Bolo šťastím narodiť sa v Československej republike, ktorá predstavovala úžasné podnetné prostredie.
Jesenin a 'Krutá metelica októbrových dní'
ĽUBOMÍR FELDEK: Sergej Jesenin ako väčšina ruských básnikov – spočiatku proletársku revolúciu vítal. Robil to však s väčšou rezervou ako iní.
Ešte jeden nápor, ak chceme byť rovnoprávnymi
GABY ALBRECHT: Pred pár dňami sme si v Európskej únii pripomenuli Deň jazykov. Napadlo mi slovenské porekadlo – Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Nekonečná vojna
VÁCLAV ŽÁK: Názor spoza českých hraníc na margo diskusie o vojenskej účasti v Afganistane.
Spoluobčan Svevo
FRANTIŠEK HRUŠKA: Číslo osem, ktoré si v tomto roku výročí sústavne pripomíname, zohralo dôležitú úlohu aj v živote zakladateľa modernej talianskej prózy, Itala Sveva.
Myšlienky sú len hladina hlbokej tône
PETER MARKOVIČ: Výtvarník Martin Knut ako jeden z nemnohých „odídencov“ do biznisu, ktorí sa rozhodli venovať svoj životný čas komerčnej práci, sa aktívne vrátil na scénu súčasného slovenského maliarstva.
V ústrety nevzdelanosti
MARTIN MAKARA: Veľká reforma je mesiášom slovenského školstva – nik nevie, kedy príde a čo prinesie, ale každý sa k nej upína s vierou v spásu.
Humanistická vízia sveta Williama Saroyana
ALENA SMIEŠKOVÁ: „Napísať báseň — to je ako žmurknúť na Boha.“ Pred 110 rokmi sa narodil autor týchto slov, americký spisovateľ arménskeho pôvodu Wiliam Saroyan.
Demokracia pod čižmou nerovnosti
MICHAL FRIČ: Pre politické postoje bohatých platí, že majú vysoký potenciál situáciu chudobných ešte zhoršovať.
Potlačenie Pražskej jari rozložilo samotných okupantov
PETER WEISS: Augustové dni sú vždy príležitosťou pripomenúť si obrovské nádeje a očakávania, ktoré rok 1968 priniesol vo vtedajšej Československej socialistickej republike.
O knihe s názvom Lolita
ALENA SMIEŠKOVÁ: Čoskoro uplynie 60 rokov od publikovania románu Lolita, jedného z najdiskutovanejších románov 20. storočia, ktorý je dnes rovnako provokačný ako v čase svojho vzniku.
Prečo Apolinár Marenčin alebo esej o vplyvoch
GABY ALBRECHT: Vo svete už dlho považujú Alberta Marenčina za pilier poézie surrealizmu. Sto rokov od smrti Guillauma Apollinaira je príbuznosť medzi francúzskym bardom a Marenčinom priezračne jasná.
Dajme školám šancu na zmysluplnú prácu
JOZEF SMIDA: Schýlilo sa nám k ďalšej školskej reforme. Ťažko aj zrátať, ku koľkej za predchádzajúcich dvadsaťpäť rokov.
Uväznení v spoločenskej paranoji
MARTIN MAKARA: Globalizácia a rozmach internetu odhalili Achillovu pätu spoločnosti, mediálnu negramotnosť. Príležitosť robí zlodeja – a hybridnú vojnu tiež.
Posledné zbohom Henrymu Acordovi
ĽUBOMÍR FELDEK: V Bratislave sa 26. mája stal Filipínec Henry John Serafica Acorda obeťou brutálneho činu. Jeho pamiatku si spisovateľ Feldek uctil prebásnením klenotu filipínskej poézie.
Vidieť a precítiť (O pohľadoch fotografa Petra Župníka na oltár Majstra Pavla)
JURAJ MOJŽIŠ: Je príhodný čas premyslieť nezvyčajnosť pohľadu fotografa Petra Župníka, výnimočnosť jeho pocty oltáru Majstra Pavla z Levoče.
Nebezpečný Federico García Lorca
SILVIA RUPPELDTOVÁ: „So svetom nie je možné dorozumenie. Patríme k nemu len do takej miery, do akej sa mu vzoprieme.“
Janičiari, zapredanci, agenti zaoceánskeho kapitálu
RADOVAN GEIST: V prebiehajúcej politickej kríze sa časť občianskej spoločnosti postavila proti aktuálnym držiteľom moci. Od odstúpenia konkrétnych osôb po predčasné voľby. Prekročila tým svoju „úlohu“?
Nebanujem, že som bol v roku 1951 v Budmericiach
ĽUBOMÍR FELDEK: ...po nociach sme popíjali a počúvali Vila Turčányho, ktorý vedel spamäti hŕbu Novomeského básní.
Vzostup žien v sociálno-ekologickom zápase
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Dnes sa už takmer nedá spochybniť, že bez kladenia dôrazu na ženské práva sa nebudú dať uskutočniť žiadne pozitívne sociálne zmeny.
Dekolonizácia či zmena fasády?
PAVEL BRANKO: Niekdajšie koloniálne veľmoci už neovládajú bývalé kolónie silou, ale spojenectvom s úplatným establišmentom ich mocenského aparátu.
Theo H. Florin a jeho úcta k ľudskému životu
ĽUBOMÍR FELDEK: V marci sme si pripomenuli 45. výročie smrti a 10. apríla aj 110. výročie narodenia Thea H. Florina.
Smútok a nádej Brazílie
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Ôsmeho apríla sa Brazília opäť dostala do pozornosti Európy. Bývalý prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa po mesiacoch odporu vydal bezpečnostným zložkám.
Sme trpaslíci, ktorí stoja na pleciach obrov
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Spisovateľ Rudolf Sloboda by 16. apríla oslávil osemdesiat rokov. Tento text si nenárokuje byť literárnym exkurzom, skôr spomienkou na Rudolfa Slobodu.