Esej
Sme trpaslíci, ktorí stoja na pleciach obrov
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Spisovateľ Rudolf Sloboda by 16. apríla oslávil osemdesiat rokov. Tento text si nenárokuje byť literárnym exkurzom, skôr spomienkou na Rudolfa Slobodu.
Exodus do slobody
KAROL MORAVČÍK: Premýšľam o tragických i nádejných udalostiach ostatných týždňov na prahu Veľkej noci.
Japonológ Antonín Líman: Portrétista čara šerosvitu
JURAJ MOJŽIŠ: Minulý rok vyšla v pražskom vydavateľstve DharmaGaia knižka Antonína Límana Tři země, tři domovy s podtitulkom Eseje a rozhovory českého japonológa.
Zo sluhu hrdina
ANNA BLAHOVÁ ŠIKULOVÁ: Vyrastá nám generácia jazykových liberálov, podporovaná zo všetkých strán. Tu sa naša spoločnosť rozdeľuje.
Obliehaná citadela
RADOVAN GEIST: Načo potrebujeme médiá? Načo všetkých tých novinárskych nafúkancov, ktorí sa tvária, že „vedia lepšie“, no pritom si len pohodlne hovejú v teplučku „bratislavskej kaviarne“?
Príčiny a dôsledky antipolitiky
MICHAL HORSKÝ: Všeobecne prijímaný názor, že demokratická politika je v kríze, nadobúda čoraz hrozivejšie kontúry.
Čo povieme o človeku?
JURAJ MOJŽIŠ: Sugestívny skeptik Michel Houellebecq tvrdí provokatívne, že človek by mal predovšetkým trpieť.
150 rokov štúdia kapitálu
PETER TAKÁČ: Podľa niektorých teoretikov netreba kapitál kriticky skúmať. Stotožňujú ho totiž s prirodzeným svetom a pripisujú mu vlastnosti prírody.
Laholov príbeh s tajomstvom
JELENA PAŠTÉKOVÁ: Život spisovateľa Leopolda Laholu mal pôdorys dobre zrežírovaného príbehu s tajomstvom. Nechýbalo v ňom ohrozenie, zrada priateľov ani tri manželky.
Ťažké prebúdzanie Rusínov v novom štáte – v nezávislej Ukrajine
IVAN POP: Po troch úmrtiach najvyšších predstaviteľov štátu za sebou sa v polovici 80. rokov minulého storočia Sovietsky zväz ocitol na rázcestí.
Odmocniny sú mocné, mlčať nie je zlato!
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Európsky literárny priestor dobylo barokové monumentálne dielo Pétera Esterházyho.
Jozef Bžoch. Príbeh nadideologického humanistu
RUDOLF CHMEL: Odchádza generácia, ktorá udržiavala pamäť 20. storočia, jeho kontinuitu aj diskontinuitu.
Ako si Západ udržuje dominanciu vo svete
TOMÁŠ PROFANT: Akokoľvek sa nám môžu, ale aj nemusia, zdať konšpiračné teórie nezmyselné, jedno je zrejmé: vo svete prebiehajú boje o moc na tej najvyššej úrovni.
Štvrťstoročie kultúry nerovností
MIROSLAV TÍŽIK: Na najnovšie dejiny Slovenska, v období jeho samostatnosti, sa nedá pozerať len od roku 1993, respektíve od leta 1992.
Návrat k niektorým faktom 25 rokov po
PETER WEISS: Na potvrdenie originality národných republík a obnovu federácie z ich vlastného slobodného rozhodnutia podľa štátoprávneho programu VPN nebola politická vôľa.
Účet za rozdelenie ČSFR
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: V prvých rokoch SR neplatila iba za rozdelenie federácie, no i za rozpad dominantných väzieb na štáty Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Prečo sme sa rozdelili?
VÁCLAV ŽÁK: Pohŕdanie ústavou, ktorú Václav Klaus a jeho koaliční partneri - najmä ODA - dali do vienka Českej republike, zanechalo stopy.
Nájsť hviezdu
KAROL MORAVČÍK: Keď povieme: Sú Vianoce, tým myslíme, že Boh povedal svetu svoje posledné, najhlbšie a najkrajšie slovo vo vtelenom Slove.
Môj bi-lingvizmus a môj Tri-anon
ĽUBOMÍR NAVRÁTIL: V pojmoch história, historická veda, pamäť jednotlivca, pamäť národa, rodová, kmeňová a národná identita a mýty narážame na množstvo rozporov.
Systém je nespravodlivý už pri koreni
KAROL MORAVČÍK: Kým v západnej Európe sa kresťania angažujú za rovnosť medzi ľuďmi a ochranu prírody, v našich končinách stále kraľuje bezohľadný individualizmus.
Vladimír Petrík, literárny robotník mora
PETER ZAJAC: Ak sa hovorí, že demokracia je diskusia, u Vladimíra Petríka platilo, že demokracia je miera a schopnosť kompromisu.
Za Vladimírom Petríkom, občanom republiky kníh
RUDOLF CHMEL: Príbeh Vladimíra Petríka je príbehom literárneho vedca, ktorý prostredníctvom literatúry pátral po hlbšom zmysle tohto sveta.
Pri zamatovom odovzdaní moci (Ukážka z knihy Michala Macháčka o Gustávovi Husákovi)
MICHAL MACHÁČEK: Zo správania aj osobného svedectva aktérov novembrových udalostí roku 1989 vyplýva, že Gustáv Husák nebol príliš zasvätený do diania a bol vo vleku udalostí.
Novembrová demokracia
TOMÁŠ PROFANT: 17. november nazývame Dňom boja za slobodu a demokraciu. Otázkou je, o akú demokraciu ide.
Apollinairov Zvieratník v slovenčine
ĽUBOMÍR FELDEK: „Chcem žiť! Chcem žiť! Zachráňte ma, doktor! Musím toho ešte toľko povedať!“ Je to 99 rokov, čo vyšli jednému z najväčších básnikov 20. storočia Guillaumovi Apollinairovi z úst tieto slová. A vzápätí vydýchol naposledy.