KAROL MORAVČÍK: Kým v západnej Európe sa kresťania angažujú za rovnosť medzi ľuďmi a ochranu prírody, v našich končinách stále kraľuje bezohľadný individualizmus.
PETER ZAJAC: Ak sa hovorí, že demokracia je diskusia, u Vladimíra Petríka platilo, že demokracia je miera a schopnosť kompromisu.
RUDOLF CHMEL: Príbeh Vladimíra Petríka je príbehom literárneho vedca, ktorý prostredníctvom literatúry pátral po hlbšom zmysle tohto sveta.
MICHAL MACHÁČEK: Zo správania aj osobného svedectva aktérov novembrových udalostí roku 1989 vyplýva, že Gustáv Husák nebol príliš zasvätený do diania a bol vo vleku udalostí.
TOMÁŠ PROFANT: 17. november nazývame Dňom boja za slobodu a demokraciu. Otázkou je, o akú demokraciu ide.
ĽUBOMÍR FELDEK: „Chcem žiť! Chcem žiť! Zachráňte ma, doktor! Musím toho ešte toľko povedať!“ Je to 99 rokov, čo vyšli jednému z najväčších básnikov 20. storočia Guillaumovi Apollinairovi z úst tieto slová. A vzápätí vydýchol naposledy.
LADISLAV ŠIMON: Laureátom prestížnej Ceny nemeckého knižného obchodu sa za tento rok stal rakúsky spisovateľ Robert Menasse s najnovším románom Hlavné mesto.
DANIEL PASTIRČÁK: V duchu vidím, ako si katolícki a luteránski teológovia ponad priepasť, nad ktorou stáročia visel mrak obojstrannej kliatby, podávajú ruky.
ŠTEFAN ŠROBÁR: Kultúra je naučená a nie vrodená. Vzniká ako reakcia človeka na prostredie, v ktorom žije. Súvisí so vzťahmi a jej odlišnosti zažívame v interakcii.
RADOVAN GEIST: Len pred pár rokmi vyzerala stredná Európa ako modelový príklad úspešnej „demokraticko-kapitalistickej transformácie“ – a normalizácie. Aspoň zvonka.
MARCELA MIKULOVÁ: Pred 150 rokmi sa narodila jedna z najvýraznejších slovenských spisovateliek - Božena Slančíková Timrava.
JURAJ MOJŽIŠ: Internet ponúkol mladej generácii spletenec možností, ponúkol aj facebook a bezbolestnú ilúziu o vlastnom význame prinajmenšom na sociálnych sieťach, teda "všade”.
ŠTEFAN ŠROBÁR: Na násilné idey a obrazy nemá žiadne náboženstvo monopol.
ILONA ŠVIHLÍKOVÁ: V septembri si pripomíname 150 rokov od vydania Marxovho Kapitálu – knihy, bez ktorej si žiadnu analýzu kapitalizmu ako systému nemožno predstaviť.
JURAJ MOJŽIŠ: Mnohovesmír moderného umenia sa, pochopiteľne, uchádza o svoje potvrdenie pravdivými výrokmi.
JURAJ MOJŽIŠ: Vlastne niet o čom špekulovať, internet viacnásobne zväčšil priestor kontroly a rovnako viacnásobne zväčšil priestor pre reklamu.
PETER TAKÁČ: Zástupy migrantov prichádzajúcich do Európy po mori, ktoré máme možnosť sledovať v televízii, na nás pôsobia ako zneistenie až ohrozenie.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Doris Lessing je svetoznáma spisovateľka, no k slovenskému čitateľovi sa z jej diela dostala len zbierka prednášok.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Onedlho sa na pulty kníhkupectiev dostane preklad knihy talianskeho autora Roberta Morozza della Rocca o salvadorskom biskupovi Óscarovi Romerovi.
RADOVAN GEIST: Štvrťstoročie deklarácie zvrchovanosti už nadobro prekryla tragikomédia vládnej krízy-nekrízy.
PAVEL MATEJOVIČ: Mináč bol za svoje názory v 90. rokoch vystavený nemilosrdnej kritike.
JURAJ MOJŽIŠ: V príbehu Vily Lengyel musíme vystúpiť po schodisku, ktoré si pamätá prirodzenú dôstojnosť vstupu k takrečenému géniovi loci Vily Lengyel.
DOBROTA PUCHEROVÁ: Po prečítaní štyroch nových holokaustových memoárov sa vnucuje pocit, že horšie, ako byť Židom, bolo v čase holokaustu byť Židovkou.
JANA LASLAVÍKOVÁ: 50 rokov od úmrtia spoluzakladateľa Školy umeleckých remesiel v Bratislave, českého estetika, muzikológa a propagátora nového Slovenska Antonína Hořejša.
VÁCLAV ŽÁK: Prejav Donalda Trumpa v Poľsku si nepochybne zaslúži dôkladné zhodnotenie.