DANIEL PASTIRČÁK: V duchu vidím, ako si katolícki a luteránski teológovia ponad priepasť, nad ktorou stáročia visel mrak obojstrannej kliatby, podávajú ruky.
ŠTEFAN ŠROBÁR: Kultúra je naučená a nie vrodená. Vzniká ako reakcia človeka na prostredie, v ktorom žije. Súvisí so vzťahmi a jej odlišnosti zažívame v interakcii.
RADOVAN GEIST: Len pred pár rokmi vyzerala stredná Európa ako modelový príklad úspešnej „demokraticko-kapitalistickej transformácie“ – a normalizácie. Aspoň zvonka.
MARCELA MIKULOVÁ: Pred 150 rokmi sa narodila jedna z najvýraznejších slovenských spisovateliek - Božena Slančíková Timrava.
JURAJ MOJŽIŠ: Internet ponúkol mladej generácii spletenec možností, ponúkol aj facebook a bezbolestnú ilúziu o vlastnom význame prinajmenšom na sociálnych sieťach, teda "všade”.
ŠTEFAN ŠROBÁR: Na násilné idey a obrazy nemá žiadne náboženstvo monopol.
ILONA ŠVIHLÍKOVÁ: V septembri si pripomíname 150 rokov od vydania Marxovho Kapitálu – knihy, bez ktorej si žiadnu analýzu kapitalizmu ako systému nemožno predstaviť.
JURAJ MOJŽIŠ: Mnohovesmír moderného umenia sa, pochopiteľne, uchádza o svoje potvrdenie pravdivými výrokmi.
JURAJ MOJŽIŠ: Vlastne niet o čom špekulovať, internet viacnásobne zväčšil priestor kontroly a rovnako viacnásobne zväčšil priestor pre reklamu.
PETER TAKÁČ: Zástupy migrantov prichádzajúcich do Európy po mori, ktoré máme možnosť sledovať v televízii, na nás pôsobia ako zneistenie až ohrozenie.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Doris Lessing je svetoznáma spisovateľka, no k slovenskému čitateľovi sa z jej diela dostala len zbierka prednášok.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Onedlho sa na pulty kníhkupectiev dostane preklad knihy talianskeho autora Roberta Morozza della Rocca o salvadorskom biskupovi Óscarovi Romerovi.
RADOVAN GEIST: Štvrťstoročie deklarácie zvrchovanosti už nadobro prekryla tragikomédia vládnej krízy-nekrízy.
PAVEL MATEJOVIČ: Mináč bol za svoje názory v 90. rokoch vystavený nemilosrdnej kritike.
JURAJ MOJŽIŠ: V príbehu Vily Lengyel musíme vystúpiť po schodisku, ktoré si pamätá prirodzenú dôstojnosť vstupu k takrečenému géniovi loci Vily Lengyel.
DOBROTA PUCHEROVÁ: Po prečítaní štyroch nových holokaustových memoárov sa vnucuje pocit, že horšie, ako byť Židom, bolo v čase holokaustu byť Židovkou.
JANA LASLAVÍKOVÁ: 50 rokov od úmrtia spoluzakladateľa Školy umeleckých remesiel v Bratislave, českého estetika, muzikológa a propagátora nového Slovenska Antonína Hořejša.
VÁCLAV ŽÁK: Prejav Donalda Trumpa v Poľsku si nepochybne zaslúži dôkladné zhodnotenie.
TIMOTHY SNYDER: Prečo máme vládu, akú máme? Do veľkej miery preto, lebo sme ako Američania nedokázali prevziať zodpovednosť za vybrané úseky vlastných dejín.
JURAJ MOJŽIŠ: Milý Albert, vybral som si zopár poznámok zo života a zo života som si vybral aj hymnicky karnevalové mnoga ljeta, mnoga ljeta, mnoga ljeta ...
STANISLAV MIČEV: Pôsobenie krajnej pravice na európskej politickej scéne po porážke nacizmu v máji 1945 sa neskončilo, ale pokračuje v rozličných formách.
DANIEL PASTIRČÁK: Ak by som mal medzi slovenskými básnikmi menovať tých, ktorých poézia ma najviac oslovila, menoval by som Ján Ondruša a Miroslava Válka.
ĽUBOMÍR DUNAJ: Za jednu z charakteristických čŕt vývoja na Slovensku po roku 1989 možno považovať paradox: časť populácie prestáva byť schopná identifikovať sa.
LADISLAV ŠIMON: Európsky intelektuál, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil naše myslenie a pohľad na svet - Hermann Hesse - sa narodil pred 140 rokmi.
PETER BIRČÁK: Humor sa príliš často zľahčuje a odstrkuje na okraj tzv. vážnych umení a náuk a spomína sa ako niečo prídavné, ako prísada – soľ, korenie života.