PETER TAKÁČ: Môže utrpenie plniť obrodzujúcu funkciu ako dodať životu novú silu? Na čo však slúži život plný strasti?
ĽUBOMÍR FELDEK: Puškinov tragický súboj sa neodohral iba v kroví pri Čiernej riečke – odohral sa zároveň aj vo veľkom blázinci, ktorým bol aj stiesňujúci ho svet.
RADOVAN GEIST: Do Bieleho domu nastúpil kandidát, ktorého si tam mnohí nepredstavovali – alebo radšej nechceli predstaviť.
GABRIELE MATZNER-HOLZER: Šokovú terapiu trhom v postkomunistických krajinách akoby z večera do rána nadiktoval akýsi mufti - totálne netransparentne a bez demokratickej kontroly.
MIROSLAV TÍŽIK: O Zygmuntovi Baumanovi, ktorý zomrel 9. januára vo svojom už domovskom meste Leeds, je veľmi ťažké písať ako o britskom či poľskom sociológovi.
EMIL VIŠŇOVSKÝ: "Diskusia o docentúrach a profesúrach nie je akademický folklór, ale vážna záležitosť. Nejde len o „funkčné miesto,“ čo je široko zaužívaný mätúci termín."
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Uderila „trojkráľová zima“. Krupicuje sneh, mrzne až praští, v rôznych častiach Slovenska rôzne, skoro by sa niekomu mohlo zdať, že sme si ju zaslúžili.
DANIEL PASTIRĆÁK: V tajomstve ženy sa odhaľuje spôsob, akým Boh do svojho bytia prijíma človeka.
MIROSLAV TÍŽIK: Nepochopenie spojené s knihou Hannah Arendtovej Eichmann v Jeruzaleme pretrvávajú dodnes.
MICHAL JAREŠ: Bob Dylan: Je postavou šoubiznisu? Iba pesničkár? Alebo skutočný žijúci bard?
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Na Kube sa v nedeľu zavŕšil štátny smútok a popol Fidela Castra uložili na cintoríne Santa Ifigenia v Santiagu de Cuba.
DILBAR ALIEVA: Rozmanitosť prejavov ľudskej chudoby už dávnejšie pútala pozornosť krásnej literatúry. Významným autorom takýchto diel bol aj Fiodor Dostojevskij.
TOMÁŠ PROFANT: Západ upadá, zvyšok sveta sa vzmáha. Podobné názory dnes nie sú ničím výnimočné.
DANIEL HEVIER ML.: Ani v časoch tých najväčších zverstiev a v najhorších podmienkach sa židovskí skladatelia nevzdali komponovania.
VLADIMÍR PETRÍK: Rozpad nie je ekvivalent úpadku, je to úpadok sám. Ba ešte niečo horšie – zánik.
PAVEL MATEJOVIČ: Pred dvadsiatimi rokmi, 25. októbra 1996, zomrel Vladimír Mináč, ktorého prirovnávali k Sartrovi. Obaja hľadali v literatúre útechu a azyl.
JÁN PÚČEK: Dánska spisovateľka Iboja Wandall-Holm, ktorá vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši, priniesla na Slovensko výnimočnú knihu.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Listy padajú na staré hroby, až takmer zakryjú slizký povlak lišajníkovej plesne.
PETER TAKÁČ: Dnes sa takmer každý prezentuje ako človek, ktorý nezastáva žiaden -izmus.
ĽUBOMÍR FELDEK: Sú to už roky, čo som Vinca Šikulu v básni Rozprávanie o Vincovi a víne nazval kráľom.
PAVEL BRANKO: Po väčšinu svojich dejín ľudstvo hospodárilo v zásade bezodpadovo. Poľnohospodári takto hospodárili, historicky vzaté, donedávna.
PAVEL ŠARADÍN: Prvý spoločný ponovembrový prezident Václav Havel symbolizoval cestu k slobode.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Vďaka jeho veľkosti a renomé, ktoré sa nedá kúpiť ani za miliardu, som našiel zasa tatka.
LADISLAV KOVÁČ: Kto si zadá na internete heslo „books on happiness“, nájde odkaz na neuveriteľný počet 46 miliónov kníh.
JURAJ MOJŽIŠ: Uplynulo celé polstoročie, ako opustil tento svet, ale to bretonovské pulzovanie času a tvaru dodnes neprestalo byť čertovsky príťažlivým.