DANIEL PASTIRĆÁK: V tajomstve ženy sa odhaľuje spôsob, akým Boh do svojho bytia prijíma človeka.
MIROSLAV TÍŽIK: Nepochopenie spojené s knihou Hannah Arendtovej Eichmann v Jeruzaleme pretrvávajú dodnes.
MICHAL JAREŠ: Bob Dylan: Je postavou šoubiznisu? Iba pesničkár? Alebo skutočný žijúci bard?
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Na Kube sa v nedeľu zavŕšil štátny smútok a popol Fidela Castra uložili na cintoríne Santa Ifigenia v Santiagu de Cuba.
DILBAR ALIEVA: Rozmanitosť prejavov ľudskej chudoby už dávnejšie pútala pozornosť krásnej literatúry. Významným autorom takýchto diel bol aj Fiodor Dostojevskij.
TOMÁŠ PROFANT: Západ upadá, zvyšok sveta sa vzmáha. Podobné názory dnes nie sú ničím výnimočné.
DANIEL HEVIER ML.: Ani v časoch tých najväčších zverstiev a v najhorších podmienkach sa židovskí skladatelia nevzdali komponovania.
VLADIMÍR PETRÍK: Rozpad nie je ekvivalent úpadku, je to úpadok sám. Ba ešte niečo horšie – zánik.
PAVEL MATEJOVIČ: Pred dvadsiatimi rokmi, 25. októbra 1996, zomrel Vladimír Mináč, ktorého prirovnávali k Sartrovi. Obaja hľadali v literatúre útechu a azyl.
JÁN PÚČEK: Dánska spisovateľka Iboja Wandall-Holm, ktorá vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši, priniesla na Slovensko výnimočnú knihu.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Listy padajú na staré hroby, až takmer zakryjú slizký povlak lišajníkovej plesne.
PETER TAKÁČ: Dnes sa takmer každý prezentuje ako človek, ktorý nezastáva žiaden -izmus.
ĽUBOMÍR FELDEK: Sú to už roky, čo som Vinca Šikulu v básni Rozprávanie o Vincovi a víne nazval kráľom.
PAVEL BRANKO: Po väčšinu svojich dejín ľudstvo hospodárilo v zásade bezodpadovo. Poľnohospodári takto hospodárili, historicky vzaté, donedávna.
PAVEL ŠARADÍN: Prvý spoločný ponovembrový prezident Václav Havel symbolizoval cestu k slobode.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Vďaka jeho veľkosti a renomé, ktoré sa nedá kúpiť ani za miliardu, som našiel zasa tatka.
LADISLAV KOVÁČ: Kto si zadá na internete heslo „books on happiness“, nájde odkaz na neuveriteľný počet 46 miliónov kníh.
JURAJ MOJŽIŠ: Uplynulo celé polstoročie, ako opustil tento svet, ale to bretonovské pulzovanie času a tvaru dodnes neprestalo byť čertovsky príťažlivým.
ĽUBOMÍR FELDEK: Už je to dosť dávno, čo som si všimol, že medzi ľudovými rozprávkami a ľudovými baladami nie je až taký rozdiel.
PETER BILÝ: Na meno talentovaného a nadčasového básnika, ktorého komplikovaný životný osud sa uzavrel pred štyrmi desaťročiami 4. septembra 1976 sa nezanevrelo.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Španielsky básnik a dramatik Federico García Lorca mal 38 rokov, keď ho pred 80 rokmi na začiatku španielskej občianskej vojny popravili.
PETER BIRČÁK: Sme v stave hodnotového ohrozenia. Pripomínať, udržiavať pri živote hlbinné zdroje hodnôt v našom vlastnom vnútri sa snaží aj český novinár Karel Hvížďala.
IVANA TARANENKOVÁ: Pre postavenie S.H.Vajanského je príznačné, že sa do povedomia študenta zapíše v súvislosti s temperamentnou polemikou Vajanský prozaik.
RADOVAN GEIST: Na obzore vidno zvláštny sprievod. Postavy sa držia za ruky a v grotesknom tanci nasledujú nekompromisnú siluetu. Danse macabre. Tanec smrti.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Príchod utečencov nemôžeme brať ako momentálnu záležitosť, pre ktorú treba nájsť riešenie a bude pokoj. Ide o dlhodobý štrukturálny problém.