Telefóny Nokia čaká hromadný reštart

Jej televízory a počítače sa nepredávali dobre. Túto situáciu ponad Botnický záliv pozorne sledovala švédska spoločnosť Ericsson, ktorá dala v roku 1991 Nokii ponuku na prevzatie. Nakoniec rokovania stroskotali na tom, že Švédi chceli Nokiu rozdeliť a kúpiť všetko, len nie stratovú divíziu spotrebnej elektroniky.

O desať rokov neskôr sa fínska spoločnosť stala globálnym lídrom na trhu s mobilnými telefónmi, kým Ericsson v tomto segmente bojoval o prežitie a nakoniec výrobu mobilov predal japonskému Sony.

Teraz sa história zopakovala. Hlboké straty a zaostávanie za konkurenciou prinútili Nokiu predať divíziu mobilných telefónov a ako pred rokmi Ericsson, sústrediť sa na výrobu telekomunikačnej techniky. Za 5,5 miliardy eur niekdajší fínsky šampión prešiel pod americký Microsoft.

„Pre mnoho Fínov, vrátane mňa, boli mobily Nokia súčasťou dospievania. Prvé reakcie na tento obchod budú zrejme emocionálne,“ napísal v utorok ráno na mikroblogovacej sieti Twitter fínsky minister zahraničného obchodu Alexander Stubb. „Priznávam, že ešte nemáme zostavený presný strategický plán do budúcna. Toľko pozornosti sa venovalo mobilom a službám,“ povedal po uzavretí transakcie predseda predstavenstva Nokie Risto Siilasmaa.

Hore a potom dole

Nokia má za sebou neuveriteľnú a dlhú históriu. Vyrábala všetko možné od papiera, cez galoše a pneumatiky až po televízory. Všetky tieto produkty majú jedno spoločné. V istom období boli veľkým hitom, skvele sa predávali a nakoniec upadli do zabudnutia.

Je ťažké teraz predvídať, ako pod taktovkou Microsoftu dopadnú mobily značky Nokia a či Microsoft túto značku po niekoľkých rokoch nenahradí inou. Telefóny Nokia však možno bez obáv zaradiť medzi ikonické produkty obdobia na prelome druhého a tretieho tisícročia.

Nokia nesie meno podľa mestečka, v ktorom Fredrik Idestam v roku 1865 založil papiereň. Zrejme mu vtedy ani nenapadlo, že Nokiu bude raz poznať celý svet, bude predávať akýsi zázračný aparát a Fíni budú na jeho firmu neskutočne hrdí.

Firma z mesta Espoo sa ocitla na vrchole slávy v roku 2000. Bola neohrozeným globálnym lídrom na trhu mobilných telefónov, jej akcie sa na burze obchodovali za 65 eur a trhová hodnota spoločnosti dosahovala takmer 230 miliárd eur. Od toho roku to už však išlo s Nokiou z kopca.

Najprv nenápadne, ale odo dňa, keď šéf Applu Steve Jobs ukázal svetu iPhone a spoločnosť HTC začala predávať model Dream postavený na operačnom systéme Android od Googlu, bolo zaostávanie Nokie čoraz badateľnejšie. Na konci tohtoročného leta sa Nokia ocitla v situácii, keď na trhu so smartfónmi kontrolovala slabé tri percentá, na trhu s klasickými „hlúpymi“ telefónmi 14 percent a jej akcie sa obchodovali ani nie za 3 eurá. Pre Microsoft sa tak stala ľahkou korisťou.

Trójsky kôň Elop

Za takmer 150 rokov svojej existencia prešla Nokia mnohými obratmi, predaj národnej pýchy Američanom však musí patriť k najbolestivejším. Microsoft kúpil mobilnú divíziu Nokie za „smiešnych“ 3,8 miliardy eur a ďalších 1,65 miliardy dal za licencie na jej patenty. Vo Fínsku, kde sa na Nokiu kedysi pozeralo ako na budúcnosť krajiny a podieľala sa zhruba na štvrtine všetkých príjmov z daní právnických osôb, už tento obchod vyvolal vlnu otázok.

Ako sa však Nokii v posledných rokoch zmenšovali tržby a zisky, tak rástli obavy o jej osud. „Fínsko to potrebovalo. Teraz sa prebuďme a dajme sa do práce. Nové príležitosti sú všade,“ uviedol na Twitteri Ilkka Paananen, výkonný riaditeľ fínskej spoločnosti Supercell, ktorá vyvíja počítačové hry.

Najviac otázok však vyvoláva úloha Stephena Elopa, ktorý na čelo Nokie prišiel v roku 2010 z Microsoftu. Fínske médiá ho neváhali označiť za trójskeho koňa. Niektorí dokonca špekulujú, že do Nokie bol dosadený, aby „popracoval“ na okresaní jej trhovej hodnoty a pripravil ju na prevzatie Microsoftom. Obe spoločnosti, tak Nokia, ako aj Microsoft, však tieto úvahy rezolútne popierajú. Fakty však zostávajú.

Počas jeho pôsobenia cena akcií Nokie skolabovala o 85 percent. Predaj smartfónov, čo je prepychová a najvýnosnejšia časť aktivít, aj lacnejších telefónov s obmedzenejšou ponukou funkcií sa počas jeho pôsobenia prepadol. Elop nahradil Symbian, vlastný operačný systém Nokie, nevyskúšaným softvérom Windows Phone od Microsoftu.

Smartfóny Lumia, ktoré spoločnosť pod jeho vedením vyvinula, mali pomalý štart. Neskôr sa im začalo dariť o niečo lepšie, a to najmä v Južnej Amerike a Európe, ale v USA sa neuchytili. A hoci Windows Phone je teraz v USA tretím najpoužívanejším operačným systémom, jeho podiel na trhu je podľa medzinárodnej spoločnosti Kantar Worldpanel len 3,5 percenta – ďaleko za softvérom iOS od Applu a systémom Android od Googlu, ktoré majú spoločne viac ako 90 percent. V Európe má Windows Phone na predaji „chytrých“ telefónov podiel 8,2 percenta – taktiež ďaleko za Androidom so 66 percentami.

Naspäť ku káblom

Krátko po tom, čo Elop prešiel k Nokii, vypustil neslávne preslávenú varovnú poznámku, že Nokia je „horiaca platforma“ a je potrebné neodkladne konať na záchranu tejto fínskej skupiny.

Keď sa teraz do Microsoftu vracia ako šéf časti mobilných telefónov – a silný favorit v hľadaní nástupcu končiaceho šéfa americkej spoločnosti Steva Ballmera – začína sa vo Fínsku šepkať, či Nokiu riadil nezávisle, alebo nie. Nokia rýchlo zakročila, aby týmto špekuláciám zabránila. Podľa predsedu správnej rady a nového dočasného šéfa Siilasmyiho je dohoda o predaji „dôležitým okamihom, ktorý podnecuje k ďalšej tvorivosti“.

Otázky vyvolá aj výhodnosť obchodov Nokie s telekomunikačným zariadením, uviedol denník Financial Times. Spoločnosť nedávno od nemeckého Siemensu kúpila podiel v spoločnom výrobcovi telekomunikačných zariadení Nokia Siemens Networks za 1,7 miliardy eur. Takže má teraz plnú kontrolu nad treťou najväčšou firmou s týmito zariadeniami na svete. Čínske spoločnosti sú však tvrdými konkurentmi a vyhliadky pre odvetvie sú neisté. Fíni sa preto právom obávajú, či aj táto divízia Nokie nakoniec neskončí tak ako divízia s mobilnými telefónmi.

Stíhanie sa môže začať

Pre Ballmera z Microsoftu prevzatie mobilnej divízie Nokie završuje roky váhania, keď sa plietol do hardvéru pre smartfóny, ale nevrhol sa do toho tak, aby sa stal hlavným hráčom. Šéf Microsoftu pritom nenechal priestor na pochybnosti, že plné prevzatie Nokie je navrhnuté tak, aby veci podstatne urýchlilo.

„Myslíme si, že oproti súčasnému stavu dokážeme náš podiel na trhu podstatne zlepšiť,“ uviedol Ballmer. „Je to smelý krok do budúcna – získajú na ňom zamestnanci, akcionári aj zákazníci oboch spoločností,“ dodal Ballmer.

Od akvizície si sľubuje posilnenie podielu svojej firmy na trhu mobilných telefónov a zvýšenie ziskov. Prevzatie aktivít Nokie podľa Ballmera umožní naplno využiť potenciál operačného systému Windows a ponúknuť nové telefóny „spájajúce to najlepšie z Microsoftu a to najlepšie z Nokie“.

„Od Microsoftu je to veľká, ale potrebná hazardná hra,“ povedal pre Reuters o transakcii analytik Geoff Blaber zo spoločnosti CCS Insight. „Po rokoch neúspechov so systémom Windows Mobile Phone firma preraďuje na vyšší rýchlostný stupeň a ujíma sa kontroly nad softvérom aj hardvérom,“ dodal.

Ballmer v Microsofte o rok skončí. Včas na to, aby nedopadol ako nebohý Kairamo. Ballmer odíde do dôchodku a svojmu nástupcovi, možno práve Elopovi, odovzdá firmu s jasným cieľom. Dať vyšťavenú kobylu Nokia tak do poriadku, že dokáže dobehnúť statných plnokrvníkov menom Apple, Google a Samsung.