Je veľmi ťažké si gúgliónové cifry predstaviť. No rovnako ťažké je pre mnohých predstaviť si život bez asistencie spoločnosti Google. Treba niečo nájsť na internete? Stačí to „vygúgliť“. Nové e-maily v Gmaili si človek ľahko skontroluje cez smartfón, ktorý beží na Androide od Googlu. Spoľahlivou ochranou proti blúdeniu sú Google Maps. Pri vyberaní dovolenky si okolie hotela možno prezrieť pomocou satelitných snímok na Google Earth alebo sa tade rovno virtuálne poprechádzať vďaka StreetView od Googlu.
Kalifornská spoločnosť sa tak votrela do každodenného života miliónov ľudí, že si človek ani nestihne uvedomiť, že Google tento mesiac oslávil len 15 rokov existencie. Skôr prevláda pocit, že Google tu vždy bol a navždy ostane.
Garáž musí byť
Celé sa to začalo v roku 1995, keď sa na Stanfordskej univerzite stretli Sergey Brin a Larry Page. Dvadsaťjedenročný Brin, potomok ruských imigrantov, mal kampus univerzity poukazovať o rok mladšiemu Pageovi. Podľa oficiálnej stránky Googlu sa v ten deň rozprávali o mnohých témach, no prakticky na žiadnej sa nezhodli. Brin v tom čase už študoval informatiku a Page o tom ešte len uvažoval. Opäť sa spolu stretli o rok neskôr pri práci na vyhľadávači BackRub, ktorý mal vytvoriť akúsi mapu celého internetu. V istej fáze vylepšovania programu si Page s Brinom uvedomili, že analýzou vzťahov medzi stránkami sa dá podstatne zvýšiť relevancia výsledkov internetového vyhľadávania. Za pár mesiacov sa však projekt rozrástol tak, že na mapovanie internetu nestačili ani stanfordské servery.
Vtedajšie veľké internetové spoločnosti nemali o ich inováciu záujem, ale mladíkom sa v roku 1998 od Andyho Bechtolsheima, zakladateľa IT spoločnosti Sun, podarilo získať kapitál stotisíc dolárov. Založili firmu Google, ktorej meno vzniklo skomolením spomínaného matematického pojmu googol, a nasťahovali sa do kamarátovej garáže v kalifornskom Merlon Parku, ako sa na každú správnu začínajúcu firmu patrí. Nevydržali v nej však dlho. Na konci roka získali masívnu investíciu od spoločnosti Sequoia Capital a presťahovali sa do Mountain View, kde Google sídli dodnes.
Veľký biznis
Prelomovým krokom pre mladú spoločnosť bol začiatok predaja reklamy nadviazanej na kľúčové slová a výsledky vyhľadávania. Tým Google získal zdroj príjmov, ktoré mu umožnili rásť aj mimo klasického vyhľadávania na internete. V roku 2001 Page a Brin vybrali za generálneho riaditeľa Erica Schmidta, čo im umožnilo zamerať sa na rozširovanie portfólia služieb.
Foto: webarchive.org
Foto: google.com
Medzi prvými prišli Google News, ktoré agregovali asi štyritisíc zdrojov spravodajstva. Nasledovali Google Labs, kde si užívatelia mohli vyskúšať experimentálne produkty stále vo vývoji, ako je vyhľadávanie pomocou hovoreného slova, klávesové skratky či doplnky k internetovým prehliadačom. V roku 2003 Google kúpil spoločnosť Pyra Labs, tvorcov blogovacej služby Blogger. O rok neskôr ľuďom ponúkol e-mailovú službu Gmail na tie časy s ohromnou a stále rastúcou kapacitou pre prijaté správy. V rovnaký rok Google prevzal firmu Keyhole, z ktorej vznikol Google Earth umožňujúci prostredníctvom satelitných snímok prezrieť si prakticky celú zem.
Ďalším obrovským projektom bol Google Street View, vďaka ktorému sa dá virtuálne poprechádzať opäť takmer po celom svete. Na Slovensku sa minulý rok takto nasnímalo takmer 160 miest a obcí i keď pôvodne sa počítalo len s hŕstkou krajských a historicky zaujímavých miest. K nim možno prirátať aj prechádzky po Vysokých Tatrách či Slovenskom raji.
Mobilné bojové pole
Okrem stabilných príjmov z reklamy a platených služieb si Google zabezpečil peniaze na rozvoj aj emisiou akcií na Wall Streete, z ktorej v roku 2004 získal 27 miliárd dolárov. Potom už firme nebránilo nič v masívnych akvizíciách najprogresívnejších firiem. Prvou na rane bola služba na zdieľanie videí YouTube. Za tú Google zaplatil 1,65 miliardy dolárov a obratom cez pozeranie videí začal predávať reklamu. Marketingovým pracovníkom však poriadne zamotal hlavu. Kým mnohé slovenské alebo české videoslužby nútia užívateľov pozrieť či odtrpieť si pred pozretím videa celú 30-sekundovú reklamu, Google sa s tým nemaznal. Reklama sa síce spustí automaticky pred samotným požadovaným videom, ale po troch sekundách ju možno preskočiť. Inými slovami, Google PR marketingovým, kreatívnym agentúram odkázal: Máte tri sekundy, aby ste potenciálneho zákazníka zaujali. Inak smola.
Po YouTube prišiel na rad výrobca mobilných telefónov Motorola (12,5 miliardy dolárov), výrobca „chytrých“ hodiniek WIMM, ktorými chce Google konkurovať firmám Sony, Pebble, Samsung a Nissan, a za 1,3 miliardy dolárov Google kúpil navigačnú aplikáciu Waze, ktorú aktualizujú samotní šoféri. Z týchto akvizícií je evidentný prienik Google na mobilné platformy, teda najmä smartfóny a tablety.
Motorom mobilnej revolúcie je operačný systém Android, ktorý firma získala ešte v roku 2005. Jeho nástup znamenal koniec dovtedy relatívne pokojného spolunažívania s firmou Apple. Vtedajší šéf „odhryznutého jablka“ Steve Jobs obvinil Google z vykrádania ich nápadov a vyhlásil, že je Androidu pripravený vyhlásiť „termonukleárnu“ vojnu. Na tom však už teraz nezáleží. Samozrejme, nie preto, že Jobs je už po smrti, ale preto, že Android je nesmierne populárny na celom svete a jednou z jeho hlavných výhod je jeho otvorený kód. Vývojári ho môžu podľa ľubovôle modifikovať a prispôsobovať, preto sa okrem tabletov a smartfónov dá využiť v stovkách iných zariadení od priemyselných strojov po lekársku techniku. Android si však nachádza miesto aj v spotrebnej elektronike od televízorov, cez hodinky až po fotoaparáty a v tom Google nad Apple jednoznačne vedie.
V hre ešte zostáva Microsoft so svojím systémom Windows Phone a nedávnou akvizíciou mobilnej divízie firmy Nokia. Microsoft má rozhodne dostatok prostriedkov, aby Nokii vrátil zašlú slávu a celosvetovú populáciu poriadne vymasíroval marketingovou kampaňou. Dobehnúť Google a Apple bude prinajmenšom náročné, ale je isté, že Microsoft využije akékoľvek zakopnutie svojich rivalov.
S vychýlenou muškou
Ako to už býva, nie všetko sa Googlu vydarilo podľa predstáv jeho vedenia. Napríklad ambiciózny projekt Google Wave a Google Buzz, kombinujúci prvky e-mailu, online konverzácie a sociálnej siete, bol pre nezáujem verejnosti zastavený. Rovnako dopadla aj služba Google Answers, ktorá sprostredkovávala platené odpovede na otázky užívateľov.
Veľký dôraz Google už pár rokov kladie na službu Google+, ktorá by mala byť priamym konkurentom Facebooku. Užívatelia sa do nej však masovo nehrnú. Takisto sa Google snaží na výslnie pretlačiť operačný systém Chrome. Už je tu nejaký čas, a tak sa nedá povedať, že by bol prepadákom. Úspech však predsa len vyzerá trochu inak. Podobné slabšie chvíľky a nie práve najšťastnejšie rozhodnutia sú však bežnou súčasťou rýchlo sa meniaceho sveta internetu a informačných technológií. Sú vlastne dôkazom, že v IT biznise nie je až také ťažké vymyslieť niečo nové. Väčší kumšt je vymyslieť to správne – tak, aby to ľudia prijali za svoje.
Google bol spočiatku internetovou komunitou vnímaný ako sympatický vyzývateľ zlenivených molochov typu Microsoft. Povesť „cool“ firmy si vyslúžil tiež neformálnou podnikovou kultúrou. Počas 15 rokov existencie však značka Google o časť svojej niekdajšej aury prišla.
Prvú väčšiu jazvu na svojej povesti utrpel Google v súvislosti s e-mailovou službou Gmail, ktorej fungovanie rozvírilo verejnú diskusiu na tému ochrany súkromia. Množstvo citlivých osobných údajov, ktoré vyhľadávač o svojich užívateľoch zhromažďuje, vedie niektorých kritikov až k paralelám s Veľkým bratom z presláveného románu Georgea Orwella. Povesti Googlu nepridal ani jeho ústupok čínskej vláde vo veci cenzúry politicky citlivých tém alebo kontroverzné rozhodnutie digitalizovať a cez internet sprístupniť milióny kníh, vrátane tých, na ktoré sa vzťahujú autorské práva.
Ďalšou trhlinou na imidži firmy je vedomá spolupráca Googlu s americkou spravodajskou tajnou službou NSA. V tom však Google nebol rozhodne sám a aspoň sa k tomu postavil chlapsky. Užívateľom odkázal, aby neočakávali, že používaním Gmailu alebo cloudových služieb Drive bude ich súkromie stopercentne zabezpečené.
2014 a ďalej
O mesiac Google zrejme poteší všetkých užívateľov Androidu verzie 4.4 s názvom KitKat, ktorý si prepožičala od švajčiarskeho potravinárskeho koncernu Nestlé. Táto verzia by totiž mala aktualizovať aj softvér v starších telefónoch a nielen v tých najdrahších, čo sú momentálne na trhu. Skutočné inovácie sa však očakávajú na budúci rok, keď má byť oficiálne spustený predaj Google Glass.
Tieto okuliare vyzerajú ako zhmotnenie predstáv autorov sci-fi literatúry. Na sietnicu oka premietajú informácie o okolí, nositeľovi tak vlastne rozširujú realitu. Je možné pomocou nich telefonovať, robiť fotografie aj nakrúcať video. Ovládajú sa hlasom, žmurkaním oka a pohybom hlavy. Ide o kontroverzný produkt, ktorý svojmu majiteľovi poskytuje priam špionážne možnosti. Na druhej strane ide po smarthodinkách o prvú skutočne nositeľnú technológiu, ktorá má ambíciu zmeniť svet.
A to samozrejme nevieme o všetkom, čo sa varí v Google X Labs. Očakáva sa uvedenie robotických áut, ktoré jazdia v bežnej premávke bez zásahu šoféra. Veď prečo nie? V USA dávajú vodičský aj pätnásťročným. Hovorí sa aj o balónoch schopných šíriť wi-fi signál do odľahlých oblastí. A koniec koncov… Kto je zvedavý, čo ďalšie sa na nás chystá, ten si to môže vygúgliť aj sám.
Pätnásť málo známych faktov o Googli
- Google sa pôvodne volal BackRub a na stránke tohto projektu sa uvádzalo, že BackRub lozí po sieti a snaží sa ju poprepájať.
- Od roku 2010 Google kúpil v priemere každý týždeň jednu spoločnosť.
- Prvým „google doodle“, teda pozmeneným dizajnom loga Googlu na hlavnej webstránke bol Burning Man. To je multižánrový festival, ktorý sa každý rok koná v púšti, a v roku 1998 ho navštívili aj zakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin. Festival tradične vyvrcholí posledný deň zapálením makety „horiaceho muža“.
- Google si najal prvého firemného šéfkuchára v novembri 1999. Bol ním Charlie Ayers a Google mal vtedy ešte len 40 zamestnancov.
- Ayers sa počas rokov stal hlavným šéfkuchárom, ktorý dohliada na 150 zamestnancov a prevádzku 10 stravovacích zariadení v sídle spoločnosti v Mountain View.
- E-mailová služba sa dá používať vo viac ako 50 jazykoch. V ponuke je aj welština, baskičtina, malajalamština či jazyky Tagalog alebo Cherokee.
- Okolo tisíc zamestnancov Googlu sa po uvedení akcií firmy na burzu stalo milionármi.
- Jedným z týchto milionárov je aj masér Bonnie Brown, ktorý v Google v roku 1999 pracoval za 450 dolárov na týždeň a zamestnancom masíroval chrbát.
- Tlačidlo I'm Feeling Lucky (Skúsim šťastie), ktoré obchádza filtrované výsledky vyhľadávania a hodí užívateľa hneď na prvú stránku s daným vyhľadávaným výrazom, vytvára podľa odhadov pre Google každý rok stratu 100 miliónov dolárov.
- Google od roku 2009 zamestnáva aj kozy. Zhruba 200 kôz sa pasie v okolí sídla firmy. Fungujú ako prírodné kosačky a zároveň trávu hnoja.
- Google je aj na Twitteri. Prvá zverejnená správa bola I'm Feeling Lucky napísaná v binárnom kóde.
- Takmer všetky príjmy spoločnosti Mozilla pochádzajú od Googlu, ktorý platí 300 miliónov dolárov ročne, aby bol prednastaveným vyhľadávačom v internetovom prehliadači Firefox.
- Zakladatelia Google Larry Page a Sergey Brin vlastnia len 16 percent akcií Googlu.
- Týchto 16 percent však znamená majetok v hodnote 46 miliárd dolárov.
- Novému zamestnancovi Googlu sa hovorí „noogler“ a bývalému zamestnancovi „xoogler.“