Princíp je jednoduchý: ide o to, dostať cez internet veľa malých darov od množstva ľudí, čím tvorca získa peniaze potrebné na uskutočnenie svojho vysnívaného projektu. Prispievateľov musí odmeniť rôznymi darčekmi. Crowdfunding si vyskúšal spisovateľ Peter Krištúfek, výtvarníčka Daniela Olejníková či filmárka Diana Fabiánová. Všetci traja svoje cieľové sumy vyzbierali.
Crowdfunding nie je žiadne žobranie o peniaze ani charita, väčšinou ide o financovanie umeleckých projektov či trebárs aj politickej kampane za presne stanovených podmienok. Žiadajúci popíšu svoj projekt na niektorej z crowdfundingových webstránok a za podporu ponúknu odmenu – výtvarníčka napríklad fanúšikom pošle signovanú ilustráciu, režisér dá meno prispievateľov do titulkov svojho filmu, prípadne ponúkne drobnú roličku v plánovanom filme. Ak v určenom čase – napríklad 45 až 60 dní – cieľovú sumu nezozbiera, často ju musí vrátiť.
Crowdfundingových webstránok je veľa, navzájom sa líšia podmienkami či regiónom, kde pôsobia. Jednou z najznámejších je Kickstarter z New Yorku, odporúča sa pre kreatívne projekty z oblasti hudby, filmu, počítačových hier, výtvarného umenia, architektúry či dizajnu. Ak žiadateľ nevyzbiera celú cieľovú sumu, nedostane nič, pričom stránke musí zaplatiť poplatok 5 %. Iná stránka – Indiegogo zo Silicon Valley je určená pre kreatívne kampane a nápady, zasa žiadateľovi všetky vyzbierané peniaze ponechá a účtuje si poplatok 4 percentá z vyzbieraných peňazí.
Slováci uspeli, James Franco nie
Znie to neuveriteľne, no kým traja Slováci z úvodu – spisovateľ Krištúfek, výtvarníčka Olejníková aj dokumentaristka Fabiánová – žiadané peniaze v určenom čase vyzbierali, celebritnému Jamesovi Francovi sa to nepodarilo. Herec a režisér James Franco síce cez internetový portál Indiegogo žiadal fanúšikov o 500 000 dolárov, čo je neporovnateľne viac než tri tisícky eur, ktoré zbieral na vydanie svojej knihy Atlas zabudnutia Peter Krištúfek, alebo skromných tisíc eur, ktoré chýbali ilustrátorke Daniele Olejníkovej. Krištúfek však nakoniec vyzbieral ešte o päťsto eur viac, ako pôvodne žiadal a Olejníková zasa svoju cieľovú sumu získala v predstihu. Zrejme zvolili dobrú taktiku aj portál – český Startovač.cz.
Franco chcel pol milióna dolárov použiť na financovanie troch filmov Palo Alto Stories na motívy vlastnej knihy, nakoniec však od polovice júna do konca júla zozbieral „len“ 327 929 dolárov. Fanúšikom za podporu sľuboval rôzne odmeny – za desaťdolárový príspevok mal e-mailom posielať nielen novinky o tom, ako sa jeho projektu darí, ale aj celý scenár. Za sto dolárov mali fanúšikovia očakávať podpísanú pohľadnicu a svoje meno v titulkoch k filmu. Kto filmy podporil 2 500 dolármi, toho mal Franco pozvať na nakrúcanie a za 5 000 dolárov si fanúšik vo filme mohol dokonca aj zahrať.
Slovák Krištúfek za podporu svojej konceptuálnej knihy Atlas zabúdania, ktorá je akýmsi doplnkom jeho posledného románu Dom hluchého, ponúkol päť druhov odmien: od elektronickej knihy po limitovanú edíciu Atlasu v koženej väzbe so zlatou razbou a k tomu pridal aj rôzny počet zberateľských záložiek či pozvánku na krst knihy.
Bohaté celebrity zbierajú tiež
Prečo sa Francovi, oveľa známejšiemu ako slovenskí umelci, cieľovú sumu vyzbierať nepodarilo? Žeby slávne meno nezabralo? Alebo mu azda skôr uškodilo, keďže ľudia si mohli myslieť, že peniaze by dokázal zohnať aj inak ako z darov drobných prispievateľov?
James Franco podľa amerických médií len nasledoval známeho herca Zacha Braffa, ktorý cez crowdfunding chcel získať 5,7 milióna dolárov na nakrútenie filmu podľa kultovej televíznej šou Veronica Mars. Pritom Braff má množstvo iných možností, ako na film získať peniaze, vrátane tej, že by využil vlastné bankové konto. Ako herec seriálu Scrubs vraj zarábal 350 000 dolárov za epizódu. Preto mnohí rozoberali, či je jeho žiadanie o príspevky od drobných darcov vlastne etické.
Herec Franco sa bránil, že na rozdiel od Braffa, ktorý nakrúca svoj film, on zbiera peniaze na sfilmovanie vlastnej knihy, čo by však urobili traja iní režiséri, nie on. Franco chce len „dať šancu veľmi talentovaným mladým filmárom“. Ako hovorí: „Mali by to veľmi ťažké, ak by sa snažili ísť klasickou cestou klopania na dvere sponzorom. Vidím, že si zaslúžia šancu a snažím sa im ju dať.“ Akýkoľvek prípadný zisk z filmov by vraj Franco dal neziskovej organizácii The Art of Elysium. Tá podporuje hercov, umelcov a hudobníkov, aby svoj čas venovali chorým deťom.
Ďalšou celebritou, ktorá si chce vyskúšať crowdfunding, je aj režisér Spike Lee. Ten chce na plánovaný film The Newest Hottest Spike Lee Joint vyzbierať 1,25 milióna dolárov. Tri týždne do ukončenia zbierky už mal skoro pol milióna. „Keď som na Kickstarteri, som vlastne priamo medzi svojimi fanúšikmi. Celá hra sa zmenila – davová podpora je vlnou budúcnosti – idete priamo za fanúšikmi. Myslím si, že všetci nezávislí filmári využívajú všetky prostriedky,“ dodal Spike Lee.
Fanúšikovia majú pochopenie
Zdá sa, že fanúšikovia majú menej námietok než niektoré médiá. Na obvinenia z vypočítavosti svojich idolov napríklad Newyorčanka Julia Gershonová píše: „Isteže, drobní darcovia nedostanú podiely z filmu tak ako investori. Ale dostanú suveníry, lístky, pozvánky a rôzne veci súvisiace s projektom v závislosti od výšky príspevku. Napríklad kto na Braffov film prispeje desiatimi dolármi, dostane kópiu scenára. Darca 7 000 dolárov už môže pomenovať aj filmovú postavu a za desaťtisíc dolárov už dostane aj miniatúrnu rolu vo filme. Pre Braffových fanúšikov takéto odmeny majú svoju cenu. To, či je kópia scenára hodná desiatich dolárov, alebo rola, ktorá v scenári zaberie jeden riadok, zasa desaťtisíc dolárov, už je osobné rozhodnutie fanúšika. Len on sa rozhodne, či také niečo chce podporiť alebo nie.“
Podobne reaguje aj ďalší Braffov fanúšik. Ten tvrdí: „Braffove metódy financovania sú etické. Nikto nie je nútený dať peniaze na akýkoľvek projekt na stránke Kickstarter a prispievateľ od začiatku vie, že žiadny finančný podiel nedostane – okrem ponúkaných darčekov. Braffova schopnosť financovať film z vlastného vrecka je tu nepodstatná. Som si istý, že aj Woody Allen či Clint Eastwood si môžu dovoliť financovať hoci aj celý film. Lenže Braff sa očividne chce vyhnúť tomu, aby v titulkoch filmu musel uvádzať dlhý zoznam spoločností, producentov a koproducentov, ktorí na film prispeli. Čo je na tom neetické?“
Fanúšikovia teda často projektom pomáhajú nezištne, z presvedčenia, že podporujú dobrú vec a umožňujú tvorcom ponechať si nezávislosť. Tak ako Slovenka Monika, veľká fanúšička islandskej kapely Sigur Rós. „Pred pár rokmi mali v pláne vydať album a vyzvali fanúšikov, aby ich podporili. Vraj keď dopredu zaplatíme, uverejnia mená prispievateľov v knihe, ktorá vyjde spolu s albumom. Keď mi po pár mesiacoch knihu naozaj poslali, tak som sa v tom dlhom zozname našla. To bolo milé,“ spomína Monika.
Crowdfunding totiž funguje len vtedy, keď sú nadšenci na oboch stranách: na jednej strane tvorcovia, ktorí chcú vytvoriť kvalitné dielo bez kompromisov, na druhej zasa štedrí fanúšikovia odhodlaní podporiť zmysluplný projekt. Zdá sa, že na Slovensku je takých dosť.
Filip, tvorca počítačových hier: Peniaze nám ľudia neposlali
Pomocou Kickstarteru sme sa s kolegami snažili zozbierať peniaze na dokončenie počítačovej hry na prelome rokov 2011 a 2012. Za štyridsaťpäť dní sme chceli zozbierať 5 000 dolárov. Spravili sme k tomu peknú stránku aj s videom v angličtine – snažili sme sa totiž orientovať najmä na amerických používateľov. Žiaľ, keď nemá projekt dostatočnú publicitu a vyslovene nezaujme niekoho, kto ho potlačí hore, je šanca nazbierať peniaze zo zahraničia pre Slovákov dosť malá. Ľudia radšej prispejú známejším menám alebo svojim krajanom. Pokiaľ viem, boli sme prví Slováci, ktorí sa takto snažili na Kiskstarteri zbierať peniaze. Finálnu sumu sa nám nakoniec vyzbierať nepodarilo. Zastavili sme sa na necelej polovici, takže sa peniaze vrátili odosielateľom. Keďže som poslal niečo aj sám, viem z prvej ruky, že naozaj prišli. Na hre sme robili desiati už tri predchádzajúce roky, takže sme ju nakoniec aj tak vydali. Nepredávala sa však podľa našich predstáv a stiahli sme ju. Keby sa nám peniaze podarilo vyzbierať, mohli by sme ju možno ešte o trochu zdokonaliť, ale či by bola potom úspešná, ťažko povedať. Prispievateľ pri takýchto projektoch vlastne nikdy nevie, či z nápadu niečo naozaj bude. Ani po tejto skúsenosti však Kickstarter nezatracujem a možno raz skúsim peniaze vyzbierať opäť na iný projekt. V oblasti počítačových hier funguje veľká komunita, takže je šanca, že sa peniaze vyzbierajú. Ľahšie to, samozrejme, majú známe mená, ktoré už majú za sebou úspešné projekty. Kickstarter je pre nich skvelou možnosťou vytvoriť hru aj bez vydavateľa, ktorý by platil náklady. Jediné, čo musia potom spraviť, je hru prispievateľom dať zadarmo, ale to sú pri úspešných hrách zanedbateľné položky. Zisk im totiž celý zostáva, zatiaľ čo keby mali vydavateľa, museli by sa uspokojiť s 50 percentami alebo ešte nižšou sumou. (el)