Útla obrazová knižka nielen pre deti bola ocenená v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2009, no aj tak potom roky Vĺčik spal v šuplíku. Za ten čas stihlo vyjsť niekoľko iných knižiek s Olejníkovej ilustráciami (napríklad ocenená kniha Richarda Brautigana V melónovom cukre). Pod hlavičkou Asociácie ilustrátorov – ASIL dostala vlčia knižka tento rok grantovú podporu z ministerstva kultúry, ale na vydanie to stále nestačilo.
Nádej pohnúť veci správnym smerom svitla, až keď prišla projektová manažérka ASILu Daniela Šicková s nápadom skúsiť crowdfunding cez stránku Startovac.cz. „Vraj by sme tak mohli vyzbierať časť chýbajúcej sumy na vydanie Vĺčika, tak sme to skúsili. Čosi som už počula o Kickstarteri, no o Startovači som vôbec nevedela. Sama som si podobné výzvy prispieť na nejaký projekt príliš nevšímala, ale ukázalo sa, že nielen pre našu knižku je to skvelý spôsob získavania peňazí,“ rozpráva Daniela Olejníková. Sumu, ktorú chceli vyzbierať, stanovili na tisíc eur. „Nevedela som, čo čakať. Predpokladala som, že ak na Vĺčika niekto prispeje, budú to skôr cudzí ľudia, a kamaráti len budú šíriť výzvu na zbierku na facebooku. Nakoniec ale prispelo práve veľa priateľov a známych.“
Vĺčika vyliečia sociálne siete
Sociálne siete sa teda v Danielinom prípade výborne osvedčili. Výtvarníčka dodáva: „Chalani z Kickstarteru nám radili, aby sme sa tomu hlavne venovali – nedá sa len zavesiť na Startovač pár obrázkov, napísať päť viet a čakať, čo sa stane. Tak to niektorí urobili a potom sa čudovali, že za mesiac získali len pár korún. Ak však budeme aktívne oslovovať ľudí, mailmi aj cez sociálne siete, musí sa to podariť. A tak to aj bolo, vyzbierali sme sumu výrazne skôr, ako sme čakali. A to aj napriek tomu, že sme v crowdfundingu úplní začiatočníci a nevyužili sme zďaleka všetky možnosti propagácie. Navyše sme zbierku spustili v lete, keď sú ľudia často odcestovaní. Určite pomohlo to, že sme mali dosť predpripraveného materiálu, ktorý sme mohli zverejňovať, kým sa dorábala grafická úprava. Ľudia na naše príspevky reagovali a podporovali nás.“
Myslí si, že kamaráti ju podporili zo solidarity, alebo ich projekt naozaj oslovil? Alebo zavážilo výtvarníčkino dobré meno? „Kamaráti a známi mi určite chceli pomôcť. Možno to má ťažšie začínajúci autor s projektom, o ktorom sa vôbec nič nevie. Ale Vĺčik bol hotový už od roku 2009, bol na výstavách, vyšli mi knižky, o ktorých sa hovorilo a celá zbierka bežala pod značkou ASILu, takže to už bolo jednoduchšie. Netrúfam si povedať, či je crowdfunding vhodná vec pre človeka bez zázemia, bez podporovateľov. Ľudí zrejme zaujalo, že sme chceli vydať knižku bez kompromisov – bez tlaku na komerčný úspech na pultoch, bez zásahov do výtvarnej podoby diela alebo do toho, aký bude papier a koľko bude mať knižka strán. My sme sa však nespoliehali len na Startovač, tá žiadaná tisícka eur bola asi štvrtina sumy, ktorú sme potrebovali.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Akí dôležití sú priatelia
Pri crowdfundingu prispievatelia väčšinou dostanú čosi za odmenu. Daniela Olejníková im okrem výtlačku knihy ponúkla obrázky – od pohľadníc cez grafiky až po maľby z jej voľnej tvorby. „Možno sme uspeli aj preto, že to, čo človek za svoj príspevok dostal, bolo len o tri eurá drahšie, ako keby si knižku po vyjdení kúpil normálne v kníhkupectve. Vlastne sme mu ponúkli akési špeciálne predplatné či predpredaj. Žiadne: dajte nám peniaze a dostanete nejakú drobnôstku, ale normálne si kúpili produkt,“ vysvetľuje ilustrátorka.
Plánuje crowdfunding využiť aj v budúcnosti, keď sa jej tak osvedčil? „S rozumom, určite nie skôr ako o rok až dva. Videla som, že to funguje, ale nemôžem rátať, že sa mi odteraz vždy vyzbierajú ľudia na knižku. V prípade Vĺčika to však bolo asi najlepšie, čo sa dalo urobiť. Z ohlasov ľudí som videla, že sa im projekt páči a má to zmysel. Neostali sme len pri Startovači, mali sme aj peniaze z ministerstva a časom pribudli aj dvaja sponzori. Bolo príjemné, že sme neboli výhradne odkázaní na crowdfunding. Neviem, či sa dá knižka urobiť len z darov prispievateľov. Bola som však veľmi dojatá, koľko ľudí ma podporilo,“ hovorí.
Svoju knižku Liek pre Vĺčika opisuje ako jednoduchý príbeh o sile úprimného priateľstva, keď sa človek ocitne v problémoch. „Nie som žiadny literát, takže knižka je skôr postavená na obrázkoch.“ Aj vďaka príspevkom z internetového Startovača by mala vyjsť už čoskoro v náklade tisíc kusov.
A na čo by prispela sama výtvarníčka? „Asi tiež na knižky. Keď uvidím kolegov, či už výtvarníkov alebo spisovateľov, určite by som ich podporila. Videla som aj zaujímavé výzvy na rôzne produkty, zaujali ma Francúzi, ktorí vymysleli krásne jednoduché filcové topánky. Urobili veľmi peknú kampaň, video. Alebo sa mi páčil Phoneblock, konečne ekologický smartfón, ktorý sa dá zložiť ako skladačka a keď sa niečo pokazí, dá sa časť zariadenia jednoducho nahradiť. Bola by som rada, keby bolo niečo také na pultoch.“