Po tom, čo za dva mesiace na Atlas zabúdania vyzbieral 3 560 eur, o crowdfundingu hovorí ako o ceste zo zakliateho kruhu. Sám si však uvedomuje, že určite nebude fungovať vždy a vo všetkom. „Najviac sa nám zapáčil český Startovač, ktorý vychádza z podobných stránok v zahraničí. Jednak má tvrdé pravidlo, že musíte získať cieľovú sumu, inak sa peniaze vrátia darcom – čo vás núti byť aktívnym a vynachádzavým a navyše má dobre premyslený systém odmeňovania darcov. V prípade Atlasu zabúdania nás to aj umelecky posunulo a okrem klasického vydania sme vymysleli aj dve limitované edície knihy v koži a v mramorovom papieri, ako aj sériu zberateľských záložiek v podobe vecí, ktoré ľudia zabúdajú v knihách – svätý obrázok, recept, fotku, starú stokorunáčku, rýchlikový lístok,“ vysvetľuje Krištúfek.
Podľa neho tento systém získavania peňazí vyžaduje správnu komunikáciu a predovšetkým, aby mal tvorca projektu čo ponúknuť. Myslí si však, že prispievatelia chcú hlavne podporiť zaujímavý projekt a odmena je pre nich druhoradá. Zistil, že ide najmä o ženy.
Atlas zabúdania Krištúfek označuje za konceptuálnu knihu, ktorá čiastočne vychádza z jeho posledného románu Dom hluchého. Z nazbieraného historického materiálu mu ostalo veľa textov – listy, denníkové zápisky, úradné oznámenia, pozvánky a iné krátke texty, ktoré podľa neho vystihujú dobu v niečom lepšie ako beletria. „Sú to veci, na ktoré sme zabudli, chceli alebo museli zabudnúť a na ktoré si nevieme spomenúť, ale pritom je veľmi dôležité pamätať si ich,“ hovorí Krištúfek.
Foto: Archív Petra Krištúfeka
Na Startovači si s vydavateľom stanovili vyzbierať tritisíc eur za dva mesiace, pričom darcom ponúkali päť druhov odmien za príspevky. Spisovateľ akciu spustil koncom júna a tŕpol, či si projekt ľudia počas dovoleniek všimnú. „Najprv šlo všetko sľubne, potom sa to na chvíľu zastavilo – a keď už o projekte vedel dostatok ľudí a blížil sa konečný termín, rozbehlo sa to priam závratne. Princíp bol veľa o projekte rozprávať a ponúkať neustále niečo nové, o čo sme sa snažili. Krízovým scenárom bolo, že ak nám to nevyjde, a prispievatelia dostanú peniaze späť, Atlas zabúdania vyjde v najjednoduchšej verzii, čo by bola škoda. Obavy sa však nenaplnili, vyzbierali sme 3 560 eur a stali sa piatym najúspešnejším projektom na Startovači.“
Krištúfek hovorí, že zo stovky prispievateľov tvorili jeho priatelia minimum. „Viacerí kamaráti boli pripravení zakročiť, ak by sa veci nehýbali, našťastie k tomu nedošlo. Predpokladám, že čitateľov čoraz viac zaujíma história a jej reflektovanie. Atlas zabúdania to robí hravou formou, je to skrátka literárna hra, ktorá vás môže vtiahnuť.“
Pripomína, že je dôležité, aby literatúra mala umeleckú slobodu. A kniha má byť zároveň zaujímavým a pekným predmetom. „Na Startovači mi občas niekto napísal, načo vraj v súčasnosti vzniká papierová kniha, keď všetci čítajú e-knihy. Atlas zabúdania ide presne proti takejto filozofii. Papierové a elektronické knihy musia existovať vedľa seba. Nesmie nám ísť iba o účelnosť a praktickosť, to by náš svet stratil akúkoľvek krásu,“ uzatvára Krištúfek. Jeho Atlas zabúdania sa krstí práve dnes v bratislavskom Artfore o 19. hodine.