Písanie listov ja takmer také staré ako písmo samotné. Jednoduché poštové systémy sa niekoľko storočí pred narodením Krista rozvíjali v Indii, Perzii a ďalších starovekých civilizáciách. Dnes sa list dostane na druhú stranu sveta aj bez unavených koní či bežcov. Len Slovenská pošta ročne prepraví, prijme a doručí okolo 300 miliónov zásielok. Vrcholom je pravidelne obdobie Vianoc, keď stúpa počet prepravených zásielok o jednu tretinu.
Napriek tomu však klasické listy majú svoje najlepšie časy za sebou. Kde sú časy, keď sa písanie listov rovnalo umeniu? Stačí si spomenúť na osemnáste storočie, keď listy slúžili nielen na komunikáciu, ale aj ako spôsob písania kníh. Vzniklo viacero románov, ktorých sláva nevyprchala ani uplynulými storočiami. Utrpenie mladého Werthera od Goetheho dodnes dojíma ľudí a Nebezpečné známosti Pierra Choderlosa de Laclosa sa dočkali viacerých filmových spracovaní. Výhodou takto písaných románov bola veľká uveriteľnosť a schopnosť vtiahnuť čitateľa do diania – akoby hlavné postavy písali práve jemu.
Bude mať rovnaké čaro, keď v knihe bude namiesto listu citovaný e-mail? Či už áno, alebo nie, ak bude chcieť jej autor držať krok so súčasnými trendmi, asi mu neostane iné, ako do záhlavia namiesto klasickej adresy napísať tú e-mailovú.
700-tisíc vianočných pohľadníc
Pekný obrázok z dovolenky či prianie k narodeninám alebo Vianociam poteší každého. Okrem toho písanie pohľadníc nie je ani také náročné na čas. Zatiaľ čo k listu si treba sadnúť, pohľadnicu možno napísať aj priamo na pošte za pár minút či dokonca ešte rýchlejšie. Možno aj preto ich posielajú aj ľudia, ktorí už listy nepíšu.
Štyridsiatnička Marcela hovorí: „Pohľadnice z dovoleniek posielam veľmi rada a dosť často. Kedysi som pravidelne posielala listy sestre – ja som totiž bývala v Bratislave a ona v Hrabičove. Odkedy sa však rozšírili mobilné telefóny, radšej volám, ako píšem. Viem, ako vždy poteší pohľadnica mňa, preto tento pocit doprajem aj iným. Občas pošlem aj balík mame do Lovinobane a vtedy vždy pripíšem aj pár riadkov. Myslím, že listy majú svoje čaro, ale človek už akosi nemá čas ani motiváciu ich písať, keďže môže hocikedy zavolať.“
O tom, že ľudia aj v čase esemesiek posielajú z dovoleniek či k sviatkom pohľadnice, svedčia aj čísla. V období vianočných sviatkov sa vlani na poštách predalo takmer 700 000 pohľadníc. Keď sa prirátajú aj pohľadnice posielané z dovoleniek, ide o úctyhodné množstvo.
S písaním listov to dnes však ružové nie je. Rýchlejších a pohodlnejších spôsobov komunikácie je podstatne viac ako v minulosti – mobilný telefón, SMS, e-maily, čety, videočety, telefonáty cez internet… Možností je mnoho a nielen mladí ľudia ich využívajú radšej ako klasickú poštu.
„Listy nepíšem už pekných pár rokov. Keď som bol na vojne, písal som manželke aspoň raz za týždeň. Neboli to však žiadne romantické listy, som príliš vecný na romantické básničky. Písanie listov bolo pre mňa skôr utrpením. Manželka mi písala častejšie a jej listy boli určite krajšie, aj preto, že písala o našom maličkom synovi. Radšej rozprávam, ako píšem, takže mi aj dnes oveľa viac vyhovujú telefonáty. E-maily a listy píšem len z pracovných dôvodov alebo keď si niečo objednávam,“ hovorí 51-ročný právnik Igor.
Pošta nie sú len listy
Aj Slovenská pošta priznáva, že s príchodom nových informačných prostriedkov zaznamenala určitý pokles vo využívaní klasických poštových služieb. O svojich zákazníkov však chce bojovať. Slovo pošta tak zrejme už nebude synonymom len pre posielanie a prijímanie zásielok či peňazí.
„Vzhľadom na dlhodobý celoeurópsky trend poklesu listových zásielok využívame svoju jedinečnú pobočkovú infraštruktúru a rozširujeme portfólio produktov a služieb,“ vysvetľuje Stanislava Pondelová, hovorkyňa Slovenskej pošty. „Chceme ľuďom ponúknuť, aby si vybavili pod jednou strechou jednoduché služby v oblasti financií, poisťovníctva, prípadne telekomunikácií,“ vysvetľuje Stanislava Pondelová. Na 212 špeciálnych pracoviskách v 100 mestách už dnes zamestnanci pošty napríklad vedia poskytnúť výpis z obchodného registra na právne účely a onedlho aj výpis z listu vlastníctva na právne účely. Či táto stratégia bude úspešná a zabráni prepúšťaniu zamestnancov a rušeniu pôšt, ukáže čas.
Poštár čelí zlému počasiu aj psom
Poštár môže byť pre niekoho známou postavou, neraz časom aj priateľom. Iný človek ho, naopak, možno vôbec nepozná a jeho prácu veľmi nevníma – berie ako samozrejmosť, že list sa v schránke ocitne. Pritom táto profesia nie je vôbec jednoduchá. Veď niektorí doručovatelia denne vo svojich rajónoch prejdú aj 15 kilometrov. A to je už slušná prechádzka, ktorú treba absolvovať či prší, či sneží.
Práve znášanie vrtochov počasia je na tejto profesii spolu s prácou s hotovosťou to najťažšie. Keď udrú prvé mrazy, zvyšuje sa aj riziko úrazov. Pád na nerovnom alebo šmykľavom povrchu je najčastejším pracovným úrazom poštárov. Svoje o tom vie aj jedna z bratislavských poštárok. „Aj ja som už spadla, a nie raz. Našťastie sa mi nič nestalo. Horšia vec sa prihodila kolegyni. Keď napadol sneh, prikryl dieru na chodníku po ukradnutom poklope z kanála. Kolegyňa spadla aj so zásielkami do diery a keďže išlo o pomerne tichú ulicu, dosť dlho musela čakať na pomoc.“
Druhým najčastejším pracovným úrazom poštára je uhryznutie psom. „To, že poštových doručovateľov napádajú psy častejšie ako zamestnancov iných profesií, je žiaľ riziko tejto práce. Doručovatelia navštevujú domácnosti, dvory rodinných domov, a teda je tu vyššie riziko vzniku úrazu. Svoje o tom vedia aj zamestnanci elektrární pri odpise stavu elektromerov, ktoré sa však robí štvrťročne, pričom doručovateľ toto riziko podstupuje denne,“ vysvetlila Stanislava Pondelová.
Ján Gordulič, televízny poštár z relácie Pošta pre teba
Pohľadnice posielam často, listy sú skôr prežitok
Zvyknete v súčasnosti využívať služby klasickej papierovej pošty?
Posielam najmä faktúry a dokumenty pre daňový úrad. Veľmi rád a veľa posielam pohľadnice, to je pre mňa taký osobný dotyk, rád ich vyberám a hľadám netradičné – retro či úplne starožitné kúsky. Takisto vždy, keď sa dozviem, že niekto niekam cestuje, pýtam si od neho pohľadnicu.
Akú formu písanej komunikácie uprednostňujete najviac – mail, SMS či klasický list?
Uprednostňujem maily a mobilné čety, každý na niečo iné. Maily pre prípady, kde potrebujem detailnejšie vysvetliť veci a priložiť prílohy a čety na rýchlu diskrétnu komunikáciu, v ktorej hojne používam slovné hračky, smajlíky a rád prikladám fotky, ktoré má v živote inšpirujú. List som už, priznám sa, nepísal veľmi dlho, hoci poznámky si často robím rukou…
Nemajú pre vás ako takmer poštára listy predsa len určité čaro, hoci ich aj nepíšte?
Priznám sa, že už ich považujem trochu za prežitok. Navyše ich čaro pre mňa devalvoval fakt, že dlho dostávam poštou len účty a upomienky. Aký list vám najviac utkvel v pamäti?
Najviac asi ten, ktorý mi doniesla v desiatich rokoch priamo domov jedna moja ctiteľka. Zazvonila pri bráne, prišla hore, dala mi list, v ktorom písala, že ma miluje, a utiekla. Jasné, že som sa ozval a dal som si s ňou prvý bozk na našom tajnom strome v Petržalke.
A čo vy, písali ste niekedy ľúbostný list?
Určite áno! A dosť často – napísal som ich minimálne 20. A asi 100 zamilovaných básničiek v baroch a kaviarňach.
Súčasťou posielania pošty sú aj známky – patrili ste niekedy medzi filatelistov?
Tak ako každý chalan v mojom veku, aj ja som mal minimálne dva albumy so známkami. Sú niekde odložené a tajne dúfam, že keď ich o dvadsať rokov vyberiem, veľmi zbohatnem…